Posadnutá: Ty tiež, Hanabi?! 2.časť

"Ale nie,"pomyslela si Hinata,"nie, nie..."
Tie hrôzostrašné vidiny ju prenasledovali odvtedy, keď zacítila na ramene to ľadovo studené silné zovretie rukou na ramene. Od toho uplynuli už tri týždne, a ona stále nevedela pochopiť, ako to, že sa s tých vidín ešte nezláznila. Chúďa, vyzerala až chorľavo:celá bledá, kruhy pod očami, studená ako ľad,a svetlo nemohla takmer ani vidieť...
Doposiaľ o tom vedela len ona, ale stále sa do toho začala zamiešavať aj Hanabi.

"UŽ DOSŤ !!!"skríkla Hinata. Hanabi, ktorá sa za ňou prišla pozrieť, len vyľakane uskočila.
"Č-čo sa deje?"spýtala sa.
"Ach, Hanabi-nechan...Prepáč, nevšimla som si ťa,"snažila sa Hinata zamaskovať, čo sa práve stalo.
"Spýtam sa ešte raz: Čo sa stalo?"
"Ale, nič, nič!"
"Tak už to vyklop!" odrazu povedala Hanabi.
"A čo ako?"
"No...si celá bledá, studená ako uhorka, si svetloplachá..."začala Hanabi vyratúvavať na prstoch Hinatin stav.
"Moment, ty si práve povedala-studená ako uhorka-?"spýtala sa Hinata.
"No áno, to sa používa v Británii, a uhorka je fakt studená...a nesnaž sa odbočiť od témy!"povedala Hanabi.
Uf, nezafungovalo, pomyslela si Hinata.
"Proste...čo sa to s tebou deje?"spýtala sa Hanabi.
"To keby som sama vedela,"vzdychla si Hinata. Zhlboka sa nadýchla a povedala Hanabi o všetkom, čo prežila. Keď Hinata skončila, Hanabi mala ešte stále otvorenú pusu a hrozilo, že jej tam čo chvíľa vletí mucha.
"Páni,"napokon povedala Hanabi.
"Ja viem, je to hrôza."povedala Hinata.
"Nie, ja myslím, ako to, že si o tom doposiaľ nikomu nepovedala!"
"Ja...vlastne ani neviem,"zosmutnela Hinata,"asi som sa bála, že si o mne budete myslieť, že mi na hlavu spadol nejaký asteroid a že som sa z toho zbláznila či čo...počkať, a ty ma za blázna nepokladáš?"spýtala sa Hinata.
"Nie, to rozhodne nie!"povedala Hanabi.
"A...ako to?"
"Vieš...mne sa to nedávno stalo tiež!"