Narutov návrat I. - chuuninská skúška 02.

Naruto sa objavil pred svojim domom, otvoril dvere, nadýchol sa a poriadne sa rozkašľal. Spomenul si že tu nebol dlhé roky, zaúpel a dal sa do upratovania. O polnoci to mal všetko hotové a tak sa len hodil na posteľ a ihneď zaspal.

Na druhý deň skoro ráno sa Naruto zobudil a premýšľal čo bude robiť. Po osprchovaní a rannej hygiene si už zalieval instantný rámen, v tom nečakane niekto zaklopal na dvere.
„Ďalej!“ zakričal a vyšiel na chodbu pozrieť nečakanú návštevu.
„Ahoj Naruto,“ pozdravila Sakura.
„Ahoj Sakura-chan,“ odzdravil prekvapene a uvedomil si že neprišla sama.
„To je Sai,“ predstavila svojho spoločníka keď si všimla Narutov výraz, „Náš nový tímový partner,“ oznámila.
„Teda, pre teba nový, ja už s ním nejakú dobu spolupracujem. Vieš, Tsunade-sama mi aj naďalej dávala misie a keďže bez teba a,“ odmlčala sa, „a Sasukeho,“ to meno vyslovila takmer nečujne.
Bola to jej prvá láska, nikdy naňho nezabudla, aj keď už k nemu neprechovávala tak hlboké city, neprestala ho mať rada. No teraz mala niekoho koho milovala a on miloval ju, bola si tým istá, niekoho kto po rokoch konečne dospel a zmúdrel, uvedomovala si to a aj to jej pomohlo sa cez to preniesť. Cez tú hroznú stratu kamaráta.
Pokračovala už so smutnejším výrazom, „sme boli v tíme s Kakashi-senseiom len dvaja tak nám pridelila Saia.“
„Sai, toto je Naruto,“ predstavila ich.
„Sakura-chan. Ja,“ začal Naruto, „nemohol som tomu zabrániť,“ neubránil sa slze a sklonil hlavu.
„Ale teraz,“ zdôraznil, „už to bude iné, pomstím ho!“ vyhlásil.
„A nie len jeho, pomstím celý jeho klan,“ dodal zo zaťatými zubami a dvihol hlavu.
V jeho očiach a hlase niečo cítila. Nebola to však nenávisť, iba bezcitný chlad, chlad aký uňho ešte nevidela a ani nečakala že je to možné. Nevedela čo mu má na to povedať.
Chvíľu takto stály a potom ich už opäť veselý Naruto pozval ďalej.
Na okamih sa zarazil.
„No dlho som tu nebol,“ dal si ruku za hlavu, „tak tu nemám nič pod zub, ak nechcete instantný rámen čo mám ešte z ciest s Ero-senninom,“ zazubil sa.
„Čo takto skočiť do Ichiraku,“ navrhla Sakura.
„Super, poďme,“ povedal a už ich vyprevádzal z bytu.
Došli k stánku s rámenom a objednali si jedlo.
O predchádzajúcom rozhovore nepadla ani reč. Naruto sa zoznámil zo Saiom a celkom si aj rozumeli, Sakura mu vysvetlila, že sa z nich stály kamaráti a obľúbili si ho aj ostatný.
„Najviac Ino,“ šepla mu tak aby to Sai nepočul.
Po predlžených raňajkách si nechal zabaliť pár rámenov a rozlúčil sa s nimi, potom sa vydal trénovať na čistinku uprostred lesa.
Po celodennom tréningu ležal unavený v tráve a premýšľal nad tým ako sa rozhodne Hinata.

V to isté ráno v dome Hyuuga klanu sa Hinata zobudila a keď si spomenula na včerajší deň usmiala sa.
„Naruto-kun“ pošepla, chvíľu na to sa zarazila a spomenula si prečo je ešte stále genin „NIE! Už nie som ta slabá. Ja-Ja to zvládnem!“ napomenula sa.
Spŕchla sa, spravila rannú hygienu a šla za Nejim či by si s ňou nezatrénoval. Chcela sa uistiť o svojich myšlienkach.
„Už je to pár rokov čo spolu trénujeme a ešte som nezažil deň kedy by sa nezlepšila, no niečo mi hovorí, že mi neukazuje všetko,“ pomyslel si Neji.
„Zlepšila si sa,“ uznal keď skončili.
„Ďakujem Neji-kun. Ďakujem že mi celý čas pomáhaš,“ poďakovala mu. Už si bola istá tým čo chce urobiť a rozhodla sa nájsť Naruta a oznámiť mu to. Keďže bol obed tak šla rovno do Ichiraku, nikde nevidela Naruta tak sa rozhodla že si objedná rámen a počká naňho, no keď dojedla a Naruto tu stále nebol tak sa ho rozhodla hľadať inde. Prezrela všetky obchody, šla sa pozrieť k nemu domov, ale nebol ani tam, rozhodla sa prehľadať okolie Konohy. Keď ho konečne našla tak bol večer a on ležal unavený v tráve.
„Je tak krásny,“ pomyslela si a začervenala sa, keď sa naňho dívala. „D-dokážem to!“ povedala si v duchu a vykročila.

„N-Naruto-kun.“
„Och, ahoj Hinata! Tak ako si sa rozhodla?“ zazubil sa.
„J-ja pôjdem s-s tebou na chuuninsku skúšku,“ posledné slovo skoro skričala.
„To som rád! Neboj sa, spolu to dokážeme!“ zvolal a objal ju.
Hinata to už nevydržala a odpadla.
Naruto na ňu začudovane pozrel, jemne ju položil na zem, trochu ňou potriasol a potichu povedal: „Hinata,“
Ona pomaly otvorila oči a keď videla ako sa nad ňou nakláňa Naruto tak ihneď sčervenala.
„Nie tak blízko. Nie tak blízko,“ pomyslela si a zatvorila oči.
„Som rád že si v poriadku,“ usmial sa a sadol si vedľa nej.
„Dobre, keďže budeme tím tak budeme spolu trénovať. Začneme zajtra. Súhlasíš?“ spýtal sa.
„Á-áno Naruto-kun,“ prikývla.
„Dobre tak zajtra, dajme tomu o ôsmej tu. Môže byť?
„Áno,“ povedala už istejšie.
„No, keď už sme tímový partneri, odprevadím ťa domov?“
„Ď-ďakujem,“ odpovedala a v duchu sa usmiala.

„N-Naruto-kun?“ spýtala sa ho už cestou domov.
„Áno Hinata?“
„Č-Čo si v-vlastne robil celý ten čas čo si t-trénoval s Jiraya-sama?“ bola šťastná že tu otázku dopovedala.
Naruto si dal ruky za hlavu a na chvíľu sa odmlčal.
„No,“ zamyslel sa, „hlavne sme trénovali a dosť často sme utekali pred nahnevanými ženami, ktoré Ero-sennin špehoval v kúpeľoch, potom sme utekali pred ženami z hotelov, obchodov a v neposlednom rade z barov, hlavne vďaka tomu som rýchlejší ako kedykoľvek predtým,“ usmial sa keď si na to spomenul, „a čo si robila ty?“ zaujímal sa.
„J-ja? Ja s-som trénovala s Nejim a ch-chodila na misie,“ potešene koktala keď Naruto prejavil záujem o to ako sa mala.
„A-A tiež som zosilnela,“ dodala.
„To som teda zvedavý,“ zastavili pred sídlom Hyuuga klanu, „veď uvidíme zajtra. Čau!“ pozdravil ju a už utekal domov.
Hinata vošla dovnútra, prešla okolo otca, Nejiho a Hanabi s úsmevom na tvári, iným ako u nej poznali a čudovali sa odkiaľ ho nabrala.

Ráno Naruto vstal obliekol sa, zjedol instantný rámen a vydal sa na cvičište kde ho už čakala Hinata.
„Ahoj, Naruto-kun!“ skričala a sama sa divila že pritom vôbec nekoktala.
„Ahoj, Hinata!“ vrátil jej pozdrav už z diaľky.
„Č-Čím začneme?“ spýtala sa keď podišiel bližšie.
„Hmm, neviem, čo tak to skúsiť to naplno?“ spýtal sa.
„D-Dobre,“ odpovedala a obaja od seba odskočili.
„Teraz mu ukážem čo vo mne je!“ rozhodla sa v duchu.