Romantická sériovka 01

Poviedka je o mladej kunoichi menom Fuuma Ayme, ktorá prichádza do Konohy s cielom zdokonaliť svoje lekárske schopnosti u piatej Hokage. Pár technických poznámok, aby ste sa v tom vyznali: myšlienky ( hlavnej, alebo iných postáv) som písala kurzívou, priama reč je jasná a ostatné je akože rozprávač.

Bolo ráno. Slniečko začalo vykúkať spoza stromov, vzduch bol chladný a čerstvý. Ayme sa blížila k cieľu svojej cesty. Kráčala lesným chodníkom, ktorý viedol do Konohy. Cítila sa zvláštne…taká zmes radosti, zvedavosti, nádeje, strachu a únavy. Rozmýšľala aké to bude žit v Konohe..mám celkom starch, všetko bude cudzie a nové..nemám rada nové veci, ale na druhej strane budem blízko Tsunade a mám šancu stať sa dobrým lekárskym ninjom a to je hlavné. Takže to zvládnem neh sa deje čokoľvek. Usmiala sa a pokračovala v ceste.
Z myšlienok ju vytrhol pohľad na obrovskú drevenú bránu. To bude ono, pomyslela si. Chvíľu len tak stála a hľadela na bránu. Tak už choď ! povzbudzovala samú seba. Hlboký nádych, výdych a Ayme vykročila. Prešla bránou, vysvetlila strážnemu kto je, za akým účelom prichádza a spýtala sa na cestu k piatej Hokage.
“Je to tamtá vysoká zelená budova.” Ukazoval strážny na vzdialené sídlo.
“Aha, jasné…..asi to vidím. Ďakujem vám a pekný deň prajem.”Pozdravila a vydala sa daným smerom. Cesta rýchlo ubehla a Ayme stála pred pracovňou piatej Hokage. Zaklopala na dvere.

“Vstúpte!” ozvalo sa hlasne spoza dverí. Váhavo otvorila dvere a vstúpila.
“Dobré ráno,” pozdravila Ayme.
“Fuuma Ayme, predpokladám.” Tsunade si pozorne premeriavala dievča.
“Áno tak sa volám,”odvetila s úsmevom.
“Už som ťa čakala….takže ty sa chceš stať lekárskym ninjom,” zdvihla obočie,” koľko máš rokov?”
“Sedemnásť..”
“Hmm…to je celkom dosť. Našťastie tu nie je vyšší vek prekážkou.” Povedala kľudným hlasom.
Nastalo ticho. Tsunade hľadela do papiera, v ktorom čítala informácie o Ayme a pritom popíjala čaj.
“Tak dobre skúsime to! Popravde… z toho čo tu čítam vypadáš dosť nádejne a schopní lekári nám tu v Listovej chýbajú . Takže si ťa vyučím, ale nebude to zadarmo!” Povedala vcelku autoritatívne a uprela pohľad na svoju novú študentku. Ayme zatajila dych. Bála sa čo si na ňu Tsunade vymyslí, ale nakoniec po nej nechcela nič s čím by sama nepočítala.
“Staneš sa členkou Konohy a budeš sa podieľať na jej chode. To znamená, že okrem štúdia budeš trénovať ako ostatní shinobi v Listovej a budeš plniť misie. Samozrejme budeš priradená k jednému z týmov, bohužial toto ešte nemám doriešené .. hmm .. dám ti vediet v priebehu niekoľkých dní.”
“Súhlasím,” kývla hlavou.
“Tak potom teda vitaj v Konohe, tvojom novom domove!” Tsunade sa usmiala a Ayme jej úsmev oplatila.

“Shizune!!!!” kričala Tsunade poriadne energicky… po chvíľke sa otvorili dvere a dovnútra vbehla zadýchaná žena… “Áno Tsunade?? Čo sa deje?”
“Toto je moja nová študentka….Fuuma Ayme, minule sme sa o nej bavili pamätáš?!”
“Aha samozrejme,” usmiala sa a obrátila pozornosť na dievča,” vítam ťa u nás Ayme, moje meno je Shizune.”
“Ďakujem,” odvetila.
“No výborne tak ste sa zoznámili, ale zrýchlime, na toto nemám čas celý deň! Takže Shizune ukáž Ayme kde bude bývať, a kde sa tu dá najesť…skrátka postaraj sa o ňu. Dedinu jej ale ukazovať nemusíš, tým neskôr niekoho poverím, teba potrebujem mať tu !”
“Hai, ako rozkážete Tsunade-sama”
“A ty Ayme oddychuj, vypadáš dosť unavene, ale o tretej buď pripravená, pošlem niekoho aby ťa previedol po Konohe. O piatej buď v učebni, chcem zistiť ako na tom vlastne si a začneme s výukou.”
“A kde nájdem tú učebňu?”spýtala sa Ayme.
“Shizune ti to ukáže.” Shizune súhlasne prikývla.
“A teraz už choďte, musím pracovať!!”
Shizune sa znudene pozrela na Tsunade. Vedela, že jediné na čo sa po ich odchode vrhne bude saké a nie tá horda dokumentov, ktorá pred ňou leží na stole. Ustarostene zavrtela hlavou a zavelila na odchod.

Shizune s Ayme kráčali Konohou. Najskôr sa nerozprávali. Ayme je síce dosť komunikatívna, ale pri nových ľuďoch je opatrná a navyše, kým si niekto získa jej záujem chvíľu to trvá. To ticho jej ale začalo vadiť, čo je zvláštne, pretože väčšinou uprednostní ticho pred bezpredmetným tlachaním. Takže sa rozhúpala a začala rozprávať.
“Hmm…. takže…aká vlastne je?”
“Kto? Piata?” usmiala sa Shizune a pokračovala v odpovedi ”no….má trošku komplikovanú povahu. Vieš, zažila v živote veľa bolesti, to človeka zmení. Ale to sa ťa vlastne netýka. Ty potrebuješ vedieť, že je prísnou, ale zato výbornou učiteľkou. Máš šťastie, že ťa bude učit, sama viem o čom hovorím.”
“Ty?”pozrela prekvapene Ayme.
“Áno ja,” odvetila so smiechom” prečo si taká prekvapená?”
“No…ja vlastne ani neviem,” povedala zamyslene Ayme,“ myslela som, že si niečo ako asistentka a pomáhaš Tsunade s administratívou.”
“Noo, to tiež. Bola som jej prvou študentkou. Okrem lekárskych dovedností ma naučila všetko ostatné, čo shinobi potrebuje vedieť. Takže teraz som jej plne k dispozícii a robím čo je treba.”
“Aha, tak to si asi hodne vyťažená.” Pozrela súcitne na Shizune.
“Väčšinou áno, ale mne to nevadí. Na dôležité veci si viem nájsť čas. A inak keby si niečomu nerozumela, čo sa týka medicíny, kľudne sa na mňa obráť, rada ti pomôžem.”
“Si milá, ďakujem, možno to niekedy využijem.”

“A sme tu! Tu budeš bývať a hneď vo vedľajšej ulici je malý obchod s potravinami. Ak by si chcela niečo hotové neďaleko je pár reštaurácií a …”
“Nie to je v poriadku, ďakujem, mám zosebou ešte nejaké jedlo z cesty” skočila jej do reči Ayme.
“Páni je to tu krásne,” pochvaľovala si nová obyvatelka.
“ Je to trochu ďaleko a príde mi to trošku izolované,” namietla Shizune.
“To mi vôbec nevadí rada sa prechádzam a aspoň budem mať kľud,” potešila sa Ayme.
“Tak to som rada, že si spokojná. Už sa budem musieť vrátiť, takže tu máš kľúče. Všetko je pripravené tak aby sa tu dalo bývať. Voda, elektrika, spotrebiče …všetko funguje. Tsunade to dala včera pripraviť. Oddýchni si a ja sa s tebou pre dnešok rozlúčim.”
“Ďkujem Shizune, prajem ti pekný deň.” Zamávala a potom už venovala pozornosť svojmu novému príbytku.