"Pán Bolesti"

Cítiš ten teplý vetrík,
čo ti jemne hladí líca?
a ten šum bielych krídel...
to húsky a labute,
spievajú o slobode...

Keď leží malý chlapec v tráve,
šum krídel a vetrík jemný počúva,
jeho srdiečko bije a voľne sníva.

Keď ho na chodidlách nová trávička šteklí,
chlapča sa smeje...
a svojim úsmevom a radosťou
privolá slnko spod oblakov.

Ono mu lúčmi peknú tváričku hreje,
a chlapec sa jednostaj hlasno smeje...
...

Čo je to zlo?
Pre mnohých ľudí príťažlivá temnota,
veď prečo aj nie,
veľa duší
sa pridruží
na to omamné vábenie...

Zlo a štýl je jeden celok, jedna svorka,
len ťažko odoláš, ak si slabý ako uhorka.

Krehké kvety zla voňajú tak nádherne,
často sa stáva, že si z nich niekto odtrhne.

Zlo nikdy nezradí,
vždy tu bolo aj bude,
len ďalej podporujte Pána Bolesti,
a uvidíte čo príde...

Keď On, Bolesť, vďaka vám všetko prevezme,
pravdepodobne skončíme všetci veľmi zle.

Svet v hrozných vojnách bude sa rúcať,
ako malý psík v bolestiach, sa bude skrúcať.

Preto si ľudia uvedomte,
komu to vlastne fandíte...

Prečo chcete tak veľmi kruté zlo podporovať?
a malému chlapcovi v tráve, len utrpenie darovať?

ten chlapec, čo tíško počúval spev vtáčí...
ten chlapec v tráve, to bol Itachi.

len Zlo...
to mu život skazilo...

A len štipka stačila,
aby šťastný život odplavila.

Čo je to zlo? pýtam sa znova...
Hrôza, smútok, hnev, beznádej či krutosť?
Celý zástup trpkosti, ktorú spája bezcitnosť...

Tak prečo ešte stále stojíte za krutosťou?
a hlava-nehlava bojujete s milosťou?

Je v poriadku ak jeden chruňo ovláda ostatných?
spôsobuje utrpenie a kade chodí kropí krv nevinných?

Koľký z vás sa nechali hlúpo zviesť...
chcete len nekonečné siete beznádeje pliesť...
Nevidíte pravdu,
a už ani dobrotu...

Veríte len v zlobu a temnotu...

Ale ja verím iným snom.
Áno, snom nie klamným vidinám.
Dôverujem a stojím za dobrom,
lebo viem, že láskavosť zvíťazí proti klamstvám.

Túžim zachrániť svet,
v ktorom dávno ušľachtilí ľudia žili.
Poviem vám hneď,
že poznám duše, ktoré zlu verili,
a neskôr to strašne ľutovali...