Keď minulosť nedá pokoja...003

Súboj trojice.

Tak teraz to konečne naberie rozmer toho môjho bojovného, trošinku máličko hmmm, kľudného príbehu...

Zbehla po schodoch, do chladného rána. Budík oznamoval ako vždy klasických päť hodín. Divila sa, že ešte nedošli baterky. Chladné povetrie, no slnko vychádzalo do krásneho letného dňa. Mala namierené ku Asumovi, na veeeeľmi dlhý pokec, ako nazýval on ich posedenia pri shougi a čajíku s medom a bylinkami. Na ulici ešte nebol skoro nik, len pár ožranov, ktorí boli vlastne radi, že ešte stoja na nohách. Bolo to nechutné, vidieť Konohu v takomto svetle. Zatriasla hlavou a už na to nemyslela. Jej bolo konečne po dlhom čase dobre, a dávala to najavo. Pískala si do tempa, v mikine bolo príjemne teplo. Pomaly s ohľadom prešla popri Izumovi a Kotetsuovi, ktorí svorne odfukovali v búdke pri bráne. Vydala sa skratkou popri potôčiku, ktorú jej ukázal Asuma, keď bola ešte malá. Toto prostredie ju vždy dokázalo fascinovať. Zasnene zastala, zhlboka sa nadýchla, natiahla sa a zatvorila oči. Počúvala vtákov, ktorí sa práve dali vykrikovať tie svoje otrepané melódie, ktoré tak dlho nepočula. Po chvíli je to opäť začalo liezť na nervy.
V rannom tichu však nezaregistrovala dve postavy, ktoré sa práve primiestnili rovno za jej chrbát. Spustila ruky ku sebe a s povzdychom: Konečne doma! Sa vydala ďalej. Dlhá choroba jej očividne otupila zmysly, ktoré sa ešte nestihli spamätať z diania niekoľkých mesiacov dozadu. Ani nevedela prečo, rodičia jej nechýbali. Mala také tušenie, že si z naj Ami znova a poriadne vystrelila. Škodoradostne sa usmiala, keď si predstavila, čo všetko jej zato urobí. Boli to dosť morbídne, no hlavne komické predstavy. Jedna z dvoch osôb sa odpojila a zaliezla medzi stromy. Druhá si už chystala výzbroj. Tento zvuk už ale Nanami počula. Zastala na mieste. Pomaly sa otočila tvárou rovno do tej jeho. Do Tobiho masky. Chvíľu bola vykoľajená, no potom jej mozog začal pracovať na plné obrátky. Preberala pár plánov, ako sa tejto nečakanej a hlavne nepríjemnej návštevy striasť, no keďže zbrane neboli momentálne poruke, nič moc sa vymyslieť nedalo.
„Nani-chan!“- zatiahol takým úlisným(citaj-uchylnym) hlasom, až jej po chrbte prebehli zimomriavky. Od tohto hlasu si chcela odpočinúť nadobro. Obrátila oči stĺpom. Vzdychla si a narovnala sa.
Tak a som v p*deli : povedala si potichu. Odskočila od neho ďalej, nech môže aspoň ako-tak bojovať. No čakalo ju nepríjemné prekvapenie. Len čo dopadla na zem, niekto jej podrazil nohy a dal obrovskú ranu do brucha. Na chvíľu stratila dych. Nestrácala svoju takmer stratenú duchaprítomnosť a urobila pár rýchlych pečatí. Aj tie sa naučila od Itachiho. Vyskočila do vzduchu a skríkla: „Housenka no Jutsu!“ v okamihu sa z oblohy zniesli malé ohnivé gule, ktoré si to mierili rovno na nich. Výbuch. Zosadla na najbližší strom, aby videla, čo sa stalo. Gule ohňa sa zrazili s malými pavúkmi z ílu a explodovali. Sklamane udrela do stromu, na ktorom stála a pripravovala si ďalšie techniky. Na jej nešťastie boli už odpočinutí a asi aj pripravení. Deidara vypustil vážku, ktorej sa už vyhnúť nestihla. Explodovala jej tesne pri nohách, a ona klesla na kolená. No aj tak pokračovala s pečaťami a plne sa sústredila na prevedenie svojho nového kúsku. Zo sústredenia ju vytiahol Tobi, ktorý shurikenom podpílil konár, na ktorom sa ledva udržala. Spadla na nohy, ktoré sa pod ňou podlomili a nadobro vypovedali službu. Nesnažila sa ich liečiť, ešte by jej to zabralo čas. Chytila padlý shuriken a hodila ho po jeho vlastníkovi. Beznádejné. Tento boj bol prehraný. Deidara to zakončil prudkým headshotom do zátylku. Čas akoby sa spomali. Klesala tvárou k zemi a pomaly strácala vedomie. Počula len vlastný tlkot srdca. Nič viac, len uspávajúce búšenie jedného orgánu.
„To nebolo nutné Deidara-senpai, nemyslíte?“ zamyslene sa pýtal Tobi, keď zdvíhal padlú kunoichi zo skrvavenej trávy. Ticho zastonala z hlbokého spánku zvaného dočasná kóma –odpadnutie. Deidara len namosúrene zatriasol hlavou, mal chuť Tobimu jednu poridnu vraziť. No nemohol, už si rozumeli.....

Čo sa stane s Nanami?
Ako si jej zmiznutie vysvetlí Itachi?
ˇčo sa udeje ďalej???? Neviem ani ja