V znamení vetra a ohňa 10 - Had číha v tieni

„Čo je dnes s tebou?“
Chlapec sa vynoril z tieňa na svetlo, dopadajúce z vyhasínajúcej sviece. Tvár mal strnulú, výraz neurčitý. Spod neďalekého rohu vystúpila tmavá postava, približovala sa k nemu tlmeným krokom, náhle zastala, neschopná pohybu. Prenikavé oči zažiarili v ostrej tme. Chlapec nemal dobrú náladu, znova... Odkedy sa vrátil zo svojho tajného výletu, neočakával jeho vysvetlenie. Zvykol si na jeho mlčanie.
„Zmenil si sa, odkedy si sa vrátil.“
Sharingan sa objavil vo vhodnej chvíli, varujúc dotyčnú osobu, že zachádza azda až príliš ďaleko.
„Vždy konáš unáhlene, Sasuke.“ Na perách sa mu objavil diabolský úsmev. „Možno by si si mal najskôr vypočuť nejaké tie dôvody, než začneš akokoľvek energicky konať.“
Sharingan zmizol, no namiesto neho sa aktivoval Mangekyou, jeho temnejšia stránka.
„Možno ty budeš chcieť prehodnotiť svoje slová ku mne!“ vybľafol nanajvýš podráždene, no pokračujúc rovnako chladne. „Čo chceš? Neprišiel si bezdôvodne, je tak?!“
Úlisná tvár sa nepekne zaškerila, dlhé čierne vlasy sa zaleskli v odlesku ligotavého plameňa. Oblizol si pery svojím hadím jazykom.
„Mal by s viac trénovať... Robíš mi starosti, v poslednej dobe nie si vo svojej koži.“ predniesol napäto, chvíľou váhajúc, či má pokračovať. Sasuke si získal jeho rešpekt, patril k jeho obľúbencom, preto sa k nemu správal ako k rovnocennému, navyše, nechcel ho zaháňať do úzkych, no nemal na výber.

„A keby aj, čo je teba do toho?!“ vyprskol agresívne.
„Je to tvoja vec, Sasuke. Len by si možno mal venovať viac svojho voľného času na užitočnejšie veci, napríklad trénovať svoje schopnosti.“
Chlapec sa zamračil, výraz mu stvrdol. Orochimaru vystrehol svoj čas potvrdiť si kontrolu nad ním.
„Ak budeš svoj čas aj naďalej strácať na svoje hlúpe výstrelky a detské hry s Konohou...“ Sasuke sa strhol. Nečakal, že Orochimaru vie tak veľa a pritom sa snažil byť taký nenápadný. „Nikdy nezvíťazíš nad Itachim.“
To by stačilo! Práve prekročil všetky hranice, tie viditeľné, ako aj skryté ľudskému oku. Toto nemohlo zostať bez následkov, ktorých sa dopustil.
„Môj tréning, ha?“ Vyriekol celkom pokojne.
Preľakol sa, zvieraný všetkými svetovými stranami, tlačiacimi na jeho zmysly. Tento druh genjutsu už raz zažil! Nebolo to po prvýkrát, čo sa dostal medzi dva svety. Rovnaký druh zrakového jutsu použil aj Itachi pred rokmi. Na jeho nešťastie táto scéna mala trvať dlhšie, než si mohol kedy predstaviť, chytený akoby navždy v nekonečnej ilúzií Sasukého nevyspytateľných očí.
„Tento druh ilúzie na mňa nezaberá, Sasuke. To si už mohol pochopiť dávnejšie.“ vyriekol sladko, obzerajúc sa v nekončiacej temnote bez svetla. Všade iba prázdno a mŕtve ticho. Čas prestal existovať, a on spolu s ním.
„Určite?“ ozvalo sa z prázdnoty. „Ako veľmi si si istý?!“
Nevyviedlo ho to z miery, ani trochu. Možno malo...
„Orochimaru...“ A jemný hlas sa zmenil v škripot zubov. „Ako veľmi si si istý sám sebou?“ spýtal sa udivene, nad jeho ľahostajnou reakciou.

Jeho slová dozneli, stále sa však ozývajúc v jeho hlave a chaotických myšlienkach. „Ja som Orochimaru, jeden z legendárnych sanínov.“ Opakoval si dokola, strácajúc svoju povestnú trpezlivosť. „Porazil som tretieho Hokáge, zabil Kazekágeho dediny ukrytej v piesku! Tento chlapec ma nemôže poraziť!“ uisťoval sa, no márne. „To odmietam!“ skríkol skrz temnotu lapenú v jeho čiernom srdci. Myšlienky, ktoré mu vírili v hlave sa zdali až príliš desivé, otázky na ktoré nepoznal odpoveď sa vynárali z každého kúta skrytého vedomia. Potláčané podvedomie sa hlásilo o slovo. A potom ešte k tomu, tie hrozné pochybnosti, čo mu nedovoľovali normálne rozmýšľať. Dokáže sa zmocniť Sasukeho tela, teraz, keď zistil skutočný rozsah jeho schopností? Bola voľba tohto chlapca pre neho iba náhodou, alebo bude táto osudová voľba viesť k jeho záhube? Uspeje v tom nevyrovnanom boji proti trpkému strachu zo smrti a získa svoju vytúženú pomstu, na ktorej je priam závislý? Riešenia neprichádzali. A to, čo sa predtým zdalo samozrejmosťou, sa rozplynulo v prázdny dym.
Ilúzia sa prerušila, chlapec ukončil Orochimarovo utrpenie vlastnou slobodnou vôľou. Nemohol ho zabiť, to dobre vedel, no pohľad na jeho potom poliatu tvár mu lichotil. Má ho v hrsti, má istú moc nad mocným Orochimarom, najnebezpečnejším nepriateľom, ktorého sa obáva každý národ a každá dedina!

Úsmev, aký mu venoval po prerušení účinného genjutsu ho vystrašil, mrazil až do špiku kostí. A legendárny shinobi nemajúci strach z ničoho, padol na kolená pred jeho majiteľom.
„Si silný.“ Priznal uvážene, čím mu potvrdil jeho nádeje. „Ale stále nevieš svoj dar kontrolovať, Sasuke.“
Chlapec s čiernymi vlasmi sa škaredo zaškeril. „Orochimaru, keby som bol na tvojom mieste, dával by som si veľký pozor. Oheň dokáže popáliť aj ruku, ktorá ho založila, nie to ešte tie ostatné. Nemal by si ma podceňovať...“ a vyparil sa ako ten stúpajúci dym zo sfúknutej sviece.
Jeho nenávisť sa prehlbuje, priznal si. „Uchiha Sasuke.“ Pošepol tvrdo a na čele sa mu prehĺbili ostré vrásky z obáv.

Sakura sa nemotorne pokúsila vstať, vtom ju však neposlúchli vlastné nohy a takmer stratila rovnováhu. „Asi je ešte priskoro.“ Znova sa uložila do postele, cítiac nevoľnosť. Spoza privretých očí zazrela čudný tieň, motajúci sa okolo jej postele, stojaci stále na jednom mieste. Zrak mala pomerne rozmazaný, nevidela pred seba, nie to ešte rozpoznať danú osobu čakajúcu na uvítanie. Tsunadina sila a nanovo získané schopnosti boli pre jej telo priveľký oriešok, navyše mu musela čeliť úplne sama, bez pomoci ostatných.
„Tsunade?“ vydala zo seba slabo, prvé meno, čo ju hneď napadlo.
Postava neodpovedala, iba sa viac priblížila, tajac svoju identitu v mlčaní.
„Uzdravuješ sa rýchlo.“ podotkol neznámy hlas, skrývajúc svoju pravú tvár pod zvieracou maskou, maskovaný ako člen ANBU jednotky.

„Kakashi, ste to vy?“ vydýchla s úsmevom. Neskoro ako vždy, no predsa prišiel, povedala si spokojne v duchu. „Čo tu robíte? Nehovorte, že ste si tiež robili starosti?“ zatiahla milo.
Muž sa ku nej naklonil, na ústach sa mu pohrával letmý úsmev.
„Nikdy nepochopím, ako si dokázala prežiť tak dlho, Sakura.“
Srdce sa jej prudko rozbúchalo. Ten hlas! To nie je Kakashi senpai, uvedomila si neskoro.
„Vy nie ste Kakashi...“ vyjachtala zo seba zdesene, pripravujúc sa na možný útok.
„Nikto nikdy nepovedal, že som.“ odvetil neznámy votrelec za zásterkou priateľa. Bezmocná a vydaná napospas osudu, tak by zhodnotila situáciu, do akej sa dostala. Jej vnútorný hlas jej napovedal, že tentokrát sa neobjaví nikto, kto by ju zachránil. Naruto nevtrhne týmito dverami a nevrhne sa na útočníka. Sasuke sa nevráti späť len preto, aby ju znova ochránil, zostala celkom sama.
„Ale tvoje šťastie v túto chvíľu skončilo, a to navždy.“ Naostrený kunai sa zableskol vzduchom a mužský smiech naplnil nemocničnú izbu rehotom pripominajúcim šialeného blázna.