Srdce plné piesku III.

Tretia časť, a úplne zdemolovaná nálada, alebo chceme to vôbec urobiť?!

Jemný vánok sa pohrával s lístím stromu, zanechával na unavených tvárach mierny záchvev sily, ktorá upadala ako dlho kráčali po vyprahlej zemi. Jediný, kto mal na to nervy bol Gaara, ktorému vôbec nevadil ten horúci červený piesok, ani horúci vzduch, či rastliny, a vôbec nič horúce mu nevadilo. Na to Sakura sa zložila pod zvednutú starú vŕbu so zoschnutým listím.
"To nie je fér..."
Pretiahla svoje slová v únave, na čo si všimla Ichiga ktorý sedel Gaarovi na pleci. Naštvala sa a div po nich nehodila kunai.
"Tak to nie...ako to, že on sa nesie?!" Ani nevedela ako rýchlo sa tam objavil Lee so svojim anjelským úsmevom a už ju zdvihol na ruky.
"Leeee!"
Mrvila sa mu v náručí, kopala, štípala až ho uhryzla, čo ho prijalo vykríknuť v chlapskom znení a pustiť ju na zem, pričom padla na tvrdú zem na zadok. Zbiedačene sa postavila šúchajúc si vznikajúcu modrinu na zadku.
"...no počkaj, Sasuke!!!"
Všetci do jedného sa divili ako sa z Lady cukrová vata, ako ju volal Gaara, unavenej, a naštvanej vykľula hormónmy nadupaná cukrová vata Sakura kunoici a jej neskutončosť! Prihrnula sa ku Gaarovi. Kocúr na ňu zavrčal a už sa napriahol s packou jej urobiť nepeknú ranu na tvári za pomoci svojich pazúrikov.
"Tak! Gaara! teraz položíš toho kocúra na zem!"
Nemal slov čo za fúria pred ním stála. Prekvapene na ňa zažmurkal. Ani Kakashi sa neopovážil niečo proti tomu vpádu Sakury Haruno niečo podniknúť.
Nastalo ticho a filmové bezvetrie. Hľadeli si do očí, a každý s vlastnými myšlienkami. Až na to, že Gaara vôbec nechápal, prečo toho kocúra vôbec nesie a stará sa o neho, keď by ho mal kľudne zahodiť kamsi do močiarov a... To jeho myšlienky prerušila Sakura.
"...bude to?!"
"Mám ťa niesť cukrová vata?"
Sčervenela v tvári, div ju neoblizovali plamene. Nie, že by sa naštvala ale skôr sa hanbila. A to všetko jej neprivodilo nič zlé, takže bolo jasné, že o pár okamihov mali pred všetkými obrovský náskok, keď sa Gaara inštinktívne rozbehol a Sakura div sa z nej neparilo ako z parného hrnca pri teplote sto stupňov za ním.
Obaja, Naruto aj Lee osmutneli.
"No..a ja som si prial vždy takto pred ňou utekať..."
Povzdychol si Lee. Na to k nemu podišiel Naruto a bratsky ho objal.
"Nie je to bohvie čo, to mi ver..."
Slnko sa sťahovalo za obzor. Červená silueta pokrývala nebo a mraky zlovestne hľadeli s červenými očiami na celú výpravu ktorá sa na radu Kakasiho radšej neutáborila a pokračovala i večer cez vyprahlé stepy.
Hodiny pomaly ubiehali a každý sa dostal do vlastnej melancholickej nálady. Neprehovorili spolu ani slovo, pokiaľ sa Naruto nezdvihol a nevyšiel ten kopec na ktorom sedel Gaara zahľadený do diaľok.
"Čo myslíš, že sa stalo so Sasukem?"
Pozrel do tmavého piesku ktorý prikryla tma noci a veľký bledý Mesiac mu pripomínal jeho assasianské obdobie.
"Uchiha nikdy neprestane trápiť..."
Naruto sa na to pozrel dole kopcom do tmy skál. Nebolo príjemné toto počuť o svojom kamarátovi od svojho kamaráta, ale mal pravdu.
Jediná otázka, ktorá teraz visela vo vzduchu, bolo ako zachrániť Sasukeho z pazúrov toho...