Srdce plné piesku II.

Druhá časť, tiež neovplýva dlhosťou (he )

Obviazal si ruky do bielučkého obväzu, vzal do ruky kunai a obraz v kôre stromu začínal mať zmysel. Listy sa po tichu sunuli k zemi vo farebných obláčikoch.
Kocúr zoskočil zo stromu. Jemne pristúpil labkami biele jemné kvietky a šuchol sa k jeho nohám. Vtedy zastal v pohybe. Kunai ostal visieť vo vzduchu. Pevne stlačil rukoväť a z nehybnosti sa stal rýchli útok do farebnej koruny stromov. Zbraň si našla svoj cieľ v ramene nepriateľského ninju. Zoskočil zo stromu rovno do bojovej pozície. Do tváre mu nevidel, ale určite bol od neho starší, i skúsenejší.
"Páči sa mi, ako sa sústredíš!"
Prižmúril oči, ten hlas poznal, moc dobre ho poznal. Jeho myšlienky blúdili cestou do cieľu.
"No, áno, odhalil si ma!"
Všimol si krv na jeho ramene.
"Nemáš sa plížiť!"
Ninja pohliadol na Ichiga. Povzdychol si a prikráčal k nemu.
"Ešte žije?"
Pokračoval vo vytváraní obrazu v kôre stromu.
"Aj ja som prekvapený."
"No, vidím, že sa nudíš, doma všetko v poriadku?"
Kývol plecom a vyryl ďalšiu čiaru. Ninja sa k nemu nahol a jedným svojim okom pohliadol na obrazec. Musel sa usmiať.
"No, to je od teba pekné, že oznamuješ hranice svojej dediny, predídeš rôznym konfrontáciám."
"Ako vpád listového ninju?"
"No, prišiel som v miery."
"Preto sa tak plížiš?"
Ninja pozrel na svoje rameno.
"Ale...to nič."
"Prečo si prišiel?"
"Budem priami, Sasuke potrebuje tvoju pomoc!"
Spustil kunai k zemi, kde sa zapichol do mäkkej pôdy. Kakashi pozrel na zbraň ktorá padla, a pri tom si spomenul na tú, ktorú má v ruke, a ktorá ho zranila.
"Kedy?"
"Za dva dni vyrážame z Konohy, stihneš to?"
Prikývol. Kocúr sa posadil a vzhliado smaragdovými očami do oblohy. Jeho pán je v nebezpečí.
"Tak, objasníme si veci, Gaara."
Zdvihol kunai zo zeme. Prezrel si jeho čepeľ.
"Objasníme..."