Sakura pozná pravdu

A stalo sa to, čo nikto nechcel. Celý svet shinobi bol zrazu pod vplyvom Mugen Tsukuyomi. Všetkých zachytil Božský strom a preniesol ich do sveta, v ktorom je sen realitou. Odolať tomuto silnému jutsu sa podarilo iba bývalému tímu 7. Trpezlivo vyčkávali, kým bude možné opustiť bezpečný priestor, ktorý im poskytlo Sasukeho Susanoo, no v tom Madara zaútočil a ich štít nevydržal. Len tak tak stihol Sasuke vtiahnuť Naruta späť do bezpečia, ale Sakura a Kakashi boli lapený do sveta snov.
Sakura stihla ešte naposledy zakričať: „Prosím, porazte ho, Sasuke-kun, Naruto...,“ a v tej chvíli začala snívať realitu.

Keď Sakura otvorila oči, bola v tmavej miestnosti, ktorá pripomínala podzemné väzenie. Bolo tam vlhko, chlad a prisahala by, že cíti pach krvi. Bola zranená, ale nepamätala si, ako k zraneniam prišla a okrem toho ju príšerne bolela hlava.
„Určite mi vymazali spomienky,“ pomyslela si. V tom začula povedomý hlas, pri ktorom sa jej začal obracať žalúdok.
„Takže ty si si myslela, že ma porazíš sama? Len preto, že si žiačkou Tsunade-hime? Si rovnako hlúpa a skončíš presne ako ona. Vieš toho priveľa na to, aby si mohla aj naďalej žiť.“
Bol to Danzo, ach, ako veľmi ho neznášala. O to viac, keď ho vyhlásili ako nového Hokageho po tom, ako sa stav Tsunade rapídne zhoršil. Sakura ani je priatelia neverili tomu, že to je len tak. Život v Konohe vtedy akoby sa obrátil o 360 stupňov. Sasuke bol odsúdený na smrť, Naruto bol neustále pod dohľadom ANBU a Sakura nedostávala žiadne misie, lebo so svojimi informáciami bola nebezpečnejšia ako Kyuubi. V podstate, Sakura sa dostala k informáciám o tej osudnej Itachiho misii. Vedela všetko.
Chvíľu premýšľala, či vôbec odpovie tomu odpornému starcovi, až nakoniec prehovorila: „Nepotrvá dlho a budú to vedieť všetci. To, ako bezcitne ste sa zachovali a využili Itachiho túžbu po miery... Už som podnikla potrebné kroky. Zabite ma, ale vás to od rýchleho pádu nezachráni.“
V tom sa spustila hotová mela. Bolo počuť výbuchy, krik, dokonca by Sakura mohla prisahať, že počula zvuk nápadne pripomínajúci cvrlikanie vtákov. „Chidori,“ šepla si len tak pre seba. Túto myšlienku ale zahnala, lebo jediní dvaja, ktorí túto techniku ovládajú sú Kakashi, ktorý leží v bezvedomí v nemocnici a Sasuke. Je pravda, že Sasukemu asi pred týždňom poslala dopis, ktorý obsahoval všetky informácie o Itachiho misii a tiež o tom, že sa k moci dostal práve človek, ktorý tú misiu zadal. Nebola si však istá, či sa jastrab dostal k Sasukemu a či by si Sasuke ten dopis vôbec prečítal. Z premýšľania ju vytrhol hlas.... ten hlas.
„Sakura, si v poriadku? Čo si jej urobil, ty vrah?!“ Bol to Sasuke, bola si úplne istá. A on sa o ňu dokonca bál.
„Ale, ale... Sasuke Uchiha osobne. To je ale náhoda, teraz, keď si tu, aspoň vykonám tvoju popravu.“
Sasuke neváhal ani chvíľu: „ To by sa ti zrejme hodilo, ale nenechám žiť vraha môjho klanu. Kvôli tvojej misii a klamstvám som sa stal pomstiteľom a zabil svojho jediného brata. Nenávidím krysy, ako si ty.“ Sasuke sa jedným skokom dostal k Danzovi a pomocou Chidori zaútočil. Sakura to všetko sledovala a keď sa už zdalo, že je Danzo mŕtvy, odhalil svoje rameno, ktoré mal posiate sharinganmi. Bitka sa tým predĺžila, dokonca to trvalo už tak dlho, že aj Sasukemu dochádzala sila. Boj sa neskutočne naťahoval, útočili na seba všetkými možnými technikami – taijutsu, ninjutsu aj genjutsu. Ten odporný starý potkan stále stál na nohách. Avšak, jeho ruka už nebola plná sharinganov – zostal tam už len jeden, ten posledný.

„No tak, Sakura, mysli... Musí existovať niečo, čo môžeš urobiť,“ hovorila si Sakura v duchu, práve v momente, keď pri nej pristálo Sasukeho telo. Začala ho liečiť, no ten prekliaty Danzo sa k nim približoval viac a viac.
„No, nakoniec to dobre dopadlo. Zabijem vás oboch za zradu Konohy... Hahahahahaha,“ vyslovoval to s nechutným úšklebkom a nakoniec sa smial ako šialený. Bola len jediná možnosť a to postaviť sa mu. Sasuke nebol v ohrození života a Sakura mala dostatok chakry, aby mu dala svoju povestnú ranu.
Ako sa približoval, snažila sa nahromadiť čo najviac chakry. Už bol celkom blízko, sklonil sa k nej, keď v tom dostal ranu priam monštruóznou silou. Prerazil dokonca aj múry väzenia. Sakure to ale nestačilo, rozbehla sa k nemu so zúrivosťou v očiach a hromadila ďalšiu chakru. Dala mu viacero rán, kým si všimla, že ju niekto sleduje. Bol to Sasuke.
Kývol hlavou a upozornil ju: „Sakura, uhni...“ Nechápala, v okolí necítila žiadnu chakru, okrem tej ich, ale poslúchla. Vo chvíli, keď bola v bezpečnej vzdialenosti, použil na toho prekliateho vraha svoje Amaterasu. Posledný útok, ktorým boli dni Danza nadobro zrátané.
Chvíľu trvalo, kým z oboch ninjov opadol prvotný šok. Až vtedy si obaja uvedomili, že stoja bok po boku a držia sa za ruky.
„Zmenila si sa,“ prehovoril Sasuke, „si stále otravná, ale tak inak. Ako sa ti podarilo zistiť všetky tie informácie? Podľa všetkého o tom nevedel nikto...“ Sakura len mykla plecom.
„Ako študentka Tsunade-sama som sa dostala k rôznym informáciám. Ale táto prekvapila aj ju. Vlastne, okrem rady Konohy, Danza a Sandaimeho to nevedel nikto...“ Ďalej stáli a v tichosti si hľadeli do očí.
„Sakura...... Prepáč... A ďakujem, za všetko. Myslíš, že by bolo možné vrátiť sa?“
Úprimne, bola prekvapená, ale na toto čakala celé roky, čo bol Sasuke preč.
„Záleží to na novom Hokage, ale myslím, že týmto si preukázal svoju vernosť Konohe.“
A tak aj bolo, Sasuke sa mohol vrátiť a keď prekonal fázu počiatočných nevraživých pohľadov a hodiny výsluchov, boli zase tím 7. Jediným rozdielom bolo, že so Sakurou mali k sebe bližšie, ako kedykoľvek predtým.