Pátranie po neznámom, časť 2. – Kto je Shei-tan?
Akina si vezme stoličku od vedľajšieho stolu a prisadne si k nim.
„O Shei-tanovi viem od chvíle, kedy zmizol môj strýko Nagino. Stalo sa to pár týždňov dozadu. Môj strýko mal manželku, ale pred pár rokmi umrela. Odvtedy žil sám v chalupe kúsok za dedinou. Bol sebestačný, takmer nič nepotreboval. Raz, dvakrát za týždeň zašiel do dediny na trh. Potom už len chodil do neďalekého lesa pri jeho chalupe. Jedného dňa sa ale nevrátil. Našli ho až na tretí deň od zmiznutia. Bol v lese, ale bol už mŕtvy. Odvtedy viem o Shei-tanovi. Vraj ho zabil on. Našli tam aj iných nezvestných ľudí. Z rozprávanie viem, že sa objavil pár mesiacov dozadu. Odvtedy aj začali záhadné miznutia. Niektorý hovoria, že nie je človek. Iný zas, že je človekom iba napol.“
Akina skloní hlavu a sklopí zrak.
„To je všetko, čo viem. Prisahám.“ Potom sa pozrie k nim. „Môžem už ísť?“
„Choď,“ povie nevrlo Sasuke.
„Tak vidíš. Existuje. Zajtra ráno by sme mali ísť do toho lesa. Ak je pravda to, čo to dievča hovorí, možno bude znova striehnuť na nejakú svoju obeť. Ale jedno mi nejde do hlavy.“ Hinata si oprie ľavú ruku o stôl a prstami druhej prechádza po povrchu šálky. „Prečo tých ľudí zabíja? A keď ich už aj zabije. Prečo sa tela nezbaví. Stále je okolo toho mnoho záhad."
„Zajtra by sme sa mali dozvedieť viac. Budeme sa vypytovať po dedine. Dáme si dokopy informácie, ktoré nám povedia dedinčania s tými, ktoré vieme od tej mladej.“
„Myslíš, že nám niečo povedia?“ zdvihne hlavu od šálky Hinata. „Počul si. Ľudia o tom neradi hovoria.“
„Tak to z nich dostaneme.“ Sasuke zovrie ruku na stole v päsť. „Neodídem len tak bez splnenia misie.“
„Ty by si mal premýšľať, ako dostaneš svojho brata do hotela. Myslím, že už má dosť,“ Hinata mikne zrakom na Itachiho, ktorý počas toho, ako Akina rozprávala, zaspal s hlavou na stole.
„Do p***le. Ešte toto nám chýbalo,“ začne nadávať Sasuke. „Idiot jeden.“
„Idem sa opýtať na miesto, kde sa dá ubytovať.“ Hinata sa zdvihne od stola a ide k baru, kde sa popýta na možný nocľah.
Vráti sa s informáciou o neďalekom ubytovaní a obaja vezmú Itachiho, ktorý už pomaly ani nevie, kto je, do neďalekého miesta pre nocľah.
Nad ránom sa Hinata zobudí, z izby, kde spala, pozrie sa na druhú izbu, kde spali bratia. Stále je zavretá, a tak predpokladá, že ešte spia. Teda hlavne Itachi, ktorý bude po včerajšku spať minimálne do obeda. Vojde do skromne zariadenej kuchynky, ktorá je vybavená chladničkou, pultom, v ktorom je umývadlo, kanvicou na vodu a mikrovlnkou. Uvarí si čaj, posadí sa za stôl uprostred kuchynky a odpíja si z čaju. O chvíľu počuje škrípanie otvárajúcich sa starých drevených dverí. V nich stojí Itachi, ktorý sa len tak tak tacká za stôl. Hinata mu hneď naleje pohár vody.
„Ťažká noc?“ zašklebí sa provokačne.
„Vážne?“ pozrie sa na ňu Itachi, ktorý nedokáže nič iné zo seba vydať.
„Nešlo odolať,“ pousmeje sa Hinata.
Itachi si chytí hlavu a druhou rukou si odpije z vody.
„Sasuke ešte spí?“ Hinata vezme keramický džbán, naleje vodu a položí mu to na stôl pre prípad, že by ešte potreboval vodu. Čo je viac ako pravdepodobné.
„Nie. Myslel som si, že je tu. Zobudil som sa asi pred pol hodinou a už bol preč.“
„To je zvláštne,“ Hinata sa zamyslí. „Kam mohol ísť? Nešiel snáď von bez nás.“
„Von?“ Itachi si znova chytí hlavu a pozerá zmätene na Hinatu.
„Áno. Kým si si ty zdriemol z alkoholového opojenia, Sasuke vypočul servírku. Tá hovorila že Shei-tan sa údajne objavil pred mesiacom. Vtedy aj začali tie záhadné miznutia. Jej strýko sa vybral do lesa na drevo a našli ho o tri dni, mŕtveho.“ Hinata mu vyrozpráva všetko, čo sa v tú noc stalo.„Všetci o Shei-tanovi vedia. Ale nikto proti tomu nič nerobí. Povráva sa, že je to napol človek, napol nejaký Boh alebo čo. Nejde mi stále do hlavy, prečo sa ho všetci tak boja. V meste je vraj jeho meno tabu. Nie každý o tom chce hovoriť.“
„Ani sa im nedivím. Povieš o ňom niečo a na druhý deň ťa nájdu kdesi v lese stuhnutú. Vieš, ako to myslím.“
„Ale aj tak. Dnes pôjdeme do mesta. Zisťovať. Zhromažďovať informácie. Aby sme boli na neho pripravený.“
„A ako? Sama si predsa povedala, že v dedine je táto téma tabu.“
„Nie je každý taký,“ pokrúti hlavou Hinata. „Kto povie, povie. Kto nie, tak nie. Aj malá informácia je dôležitá. A tá servírka... tiež sa najskôr ostýchala, ale Sasuke na ňu zatlačil. A tak začala hovoriť.“
„Možno si sa pomýlila. Nemusel na ňu tlačiť. Možno neodolala šarmu môjho bračeka,“ zasmeje sa Itachi.
„Že máš vôbec silu žartovať,“ Hinata pokrúti hlavou.
„A ozaj keď už o tom, kde je Sasuke?“
V tom sa otvoria dvere. Obaja sa pozrú na dvere vedúce na vonkajšiu chodbu. Sasuke sa nahnevaný vyrúti do kuchyne a zabuchne za sebou dvere tak silno, až sa Itachi chytí za hlavu.
„Trochu ľudskosti k staršiemu bratovi,“ ozve sa ubolený Itachi.
„Čo sa stalo?“ opýta sa Hinata.
Sasuke sa oprie o zárubňu otvorenej kúpeľne a nervózne škrípe zubami. „Máme si vypratať izbu a odísť. Hneď.“
„Čo prosím?!“ povedia obaja aj Hinata aj Itachi prekvapene.
„Počuli ste.“
Akina odhalí tajomstvo, ktoré skrýva.
Sasuke ale udrie na citlivú strunu... Čo také povedal že musia tak náhle odísť?
ďalšia kapitola ponesie názov Zber informácií
- Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.
Senpai-sama
Itík len využíva, že tu ho nikto nepozná a môže si to dovoliť
Ahh, tá moja gramatika....
Ani ja nemám rada Hinatu ako tú tichú pochmúrnu postavičku.... Akumakirei
Tak Akina vysypala, čo vedela, Sasan má efektívne metódy. Som zvedavá, čo sa vykľuje z toho Shei-tana Bohvie, či likvidoval mužov alebo aj ženy Zaujímavé, že Itík sa v takej dôležitej chvíli ožral, asi všetko necháva na brata Hin je akási akčná, čo ma teší, nemám rada, keď z nej robia truľka. No, hostinský sa asi vyľakal a milých nocľažníkov radšej vyhodil
No, uvidíme, či dajaké informácie získajú a ako si poradia, navyše aj s Itíkovým stádom opíc Vďaka za fajnové čítanie
Hinata je vážně aktivní, to ano. Ale nejvíc mě tentokrát překvapil Itachi, nejen že pije, ani nezná míru
. • Seznam FF, Poslední FF: Šampioni těžké váhy | Na kočku a na myš | Rozkaz zněl jasně | Bohům padají z talířů drobky
. • V noci jsou všechny kočky černé.
. ♪ Some days, some nights...