Pátranie po neznámom, časť 1.- Kde je pravda?

„Mal by si sa mierniť. Nie sme na dovolenke, ale na misii.“ Sasuke si k sebe posunul pohár saké.
„Nebuď taký vážny, braček. Čo už len teraz večer zistíme. Začneme zase za svitania.“ Itachi si posunie pohár saké naspäť. „Aj tak si začínam myslieť, že táto misia je zbytočná a my sa vrátime domov s dlhým nosom,“ dopije saké v pohári.
„A to som si myslela, že ten pesimistický tu bude Sasuke. Na to som si už zvykla, ale že už aj ty sa pridáš na jeho stranu,“ ozve sa ženský hlas dievčaťa, ktoré sedí za jedným stolom s bratmi oproti nich.
„Ó, ozvala sa pani veľkomožná dámička,“ zdudral Itachi. „Tak teda veľkomožná slečinka Hyuuga,“ povedal mimoriadne ironicky, „povedz, ako chceš postupovať ďalej v pátraní.“
Hinata sa prudko postavila od stola a buchotom si položila ruky na stôl vedľa svojej šálky.
„Veľkomožný pán Uchiha Itachi, prečo raz za čas nezapnete rozum, ktorého ste zdedil dúfam dosť a tiež niečo nevymyslíte?!“
„Držte hubu!“ ozval sa Sasuke, ktorý sa ešte ako tak držal pri ich slovnom osočovaní. „Nemáme budiť pozornosť, tak sa kroťte.“
Hinata si sadla späť za stôl.
„Viem, že sa opakujem, ale hovorím to znova. Podľa mňa nikto taký ako Shei-tan, po ktorom máme pátrať a údajne tu je, v skutočnosti neexistuje a sú tu len nejaké “poviedky“ starcov, ktorý sa nudia a tak fabulujú,“ začne s tým znova Itachi.
„A čo tie zmiznutia?“ pridá sa Hinata. „Bolo ich predsa dosť a niektoré sú doteraz neobjasnené.“
„Prosím ťa. Sme v Zemi Ľadu. Nejaký starček sa zatúla do lesa, stratí sa, zamrzne a tie tvoje “neobjasnené zmiznutia“ zrazu dávajú zmysel.“
„Tak prečo to rodinný príslušníci neohlásili na políciu? Podľa mňa majú z niečoho alebo NIEKOHO strach.“

Itachi si v tichosti naleje do pohára saké.
Hinata len pokrúti hlavou, a potom sa pozrie na Sasukeho, ktorý po celý čas uhýbal pohľadom na jedno a to isté dievča, ktoré obsluhovalo ďalších hostí podniku.
„Čo sa deje, Sasuke, máš vážny záujem? To sa často nevidí,“ zažartuje Hinata.
„To dievča.“ Znova ku nej odvráti nenápadne zrak a Hinata urobí to isté. „Počas vášho rozhovoru o tom Shei-tanovi na vás pozerala a chodila práve vtedy ku hosťom bližšie k nám.“
„A?“ zdvihla obočie Hinata.
„Niečo vie. Som si istý.“
„Prosím ťa. Je to len zhoda náhod.“
Ledva stihla Hinata dopovedať, už ju Sasuke prerušil. „Na náhody neverím.“
„Hej,“ mávol na ryšavú dievčinu približne ich veku s čiernou sukňou po kolená a ružovej košeli. „Chceme si objednať.“
Dievčina k nim prišla s papierom a perom v rukách.
„Ešte jedno saké?“
„Čo vieš o Shei-tanovi?“ vybalí to na ňu Sasuke.
Všimne si, že dievčina pri tom mene znervóznie.
„O kom? Vôbec netuším, o čom to hovoríte. Ak si nič neobjednáte, mám tu hostí.“
Dievčina sa otočí a vykročí smerom od nich. Sasuke sa s rachotom stoličky postaví a schytí ju za zápästie až obom aj Itachimu aj Hinate spôsobí mierny šok.
„Pustite ma,“ bráni sa dievčina. „Musím pracovať.“ Pozrie sa na Sasukeho, ktorý na ňu pozerá pohľadom, po ktorom tuhne krv v žilách.
„Kým sa moji kolegovia bavili na túto tému, bola si tu nablízku a počúvala si. Takže si sa niečo chcela dozvedieť od nás, alebo si chcela vedieť, čo vlastne vieme my. Tak ti radím hovoriť.“ Povie, držiac jej stále zápästie.
„Hej, Akina, obťažujú ťa tí hostia?“ postaví sa z rohu od stola v miestnosti hnedovlasý mohutný pán. „Pretože ak áno, rád im pár vecí vysvetlím.“
Chlap si zovrie ruky v päsť a pomaly sa približuje k ich stolu.
„Nie, Kizuki, nič sa nedeje, nechaj to tak,“ upokojí ho Akina, keď sa oslobodí zo Sasukeho zovretia.
„Toho chlapca očividne doma nenaučili, ako sa správať k dámam,“ začne chlapík znova provokovať.
Hinata vycíti, že ak niečo neurobí, strhne sa tu niečo zlé. Neradno provokovať Sasukeho, a tak rýchlo zasiahne.
„My už pôjdeme, je neskoro. Musíme si nájsť nejaký hotel, kde prespíme. Chalani?“ postaví sa Hinata.
„A teba zrejme nenaučili, že miešať sa do cudzích rozhovorov je neslušné,“ povedal Sasuke s hlavou dole, stojac vedľa ich stola.
Na to sa chlap vytočil, zovrel päsť pravej ruky a namieril ju na Sasukeho tvár. Sasuke zdvihol hlavu, zovrel jeho päsť vo svojej ľavej dlani, pravou rukou ho chytil pod krk a oprel ho o stenu podniku. V miestnosti zavládlo ticho.
„Dobre teda!“ vykríkla Akina. „Poviem vám, čo viem. Len už dosť.“
„Tak hovor.“ Sasuke sa posadil späť za stôl, taktiež aj Hinata.