manga_preview
Boruto TBV 07

Zmätený Kazekage 83.

Diel 83..jpg

Sasukeho oči mlčky tikali po miestnosti. Nohy prepletené do tureckého sedu boli poličkou pre pevne stisnuté prsty. Pásiky bolesti na žilách mu za tú noc až príliš rýchlo zoschli. Koža natiahnutá na ich okrajoch bola dosť cítiť, keď toľko napínal svaly na celom tele.
Tanaris oproti nemu na posteli nervózne preskakovala na Uchihu a na svoj odraz v zrkadle vstavanej skrine za jeho chrbtom. Obraz hnedovlasého previnilca sa na ňu škaredo a smutne pozeral. Srdcia oboch si spravili súťaž o to, ktoré bude biť neznesiteľnejšie. Rýchlejšie a silnejšie. Ticho pretínal len Segawov ranný bľabot.

„To...čo..." začala Inuzuka opatrne a mala pocit, že ani samú seba nepočuje, „sa stalo včera...sa nesmie opakovať."
Sasuke slabo prikývol a výraz tváre sa mu nemenil na rozdiel od nej. Tlačili sa jej slzy do každého kúta oka, no ona sa tvárila, ako to vždy on zvykol povedať – hrdinka.

Ani sama nevedela, prečo plače. Nešlo totižto len o to, že zostala Gaarovi neverná. Niečo veľmi, veľmi hlboko v sebe dusila. A ani teraz si to nepriznávala. Uchiha rozplietol nohy a postavil sa, odkráčajúc do kuchyne. Tanaris musela za ním, lebo raňajky jej syna sa neúprosne blížili a to posledné, po čom teraz túžila boli detské revy.

Vkročila do slnečnými lúčmi nádherne obliatej kuchyne. Prešla pevne okolo muža sediaceho za kuchynským stolom, ktorý sa tváril, že číta noviny. Tanaris kŕčovito zovrela modrú krabicu s práškovým mliekom. Pomaly sa otočila sa na neho a on jej venoval bodavý pohľad. Akoby ten šíp pocitu, ktorý si netrúfala identifikovať sa zabodol priamo do jej hrude.
„Sasuke...nechcem ani, aby sa taká hádka, ako tá včerajšia opakovala," hlas sa jej roztriasol a ona mala chuť si vyrvať hlasivky, „i keď som to všetko vlastne zavinila ja. Pre-páč."

Chcela byť odolná sťa skala, on chcel mať veci pod kontrolou. Stroskotali obaja a to na plnej čiare. Sasuke zaháňal nekontrolovateľnú triašku v svaloch a jeho vnútro si nevedelo vybrať, či chce pišťať od toho hnusného pocitu alebo nie. Nechcel svoje rozpoloženie nijak skúmať, chcel ho len zastaviť, lebo mu driapalo hrudník z vnútra. Mal chuť odísť, navždy odísť a nikdy ani jedného z nich nevidieť, pretože si nedokázal predstaviť...vlastne, čo si nedokázal predstaviť? A čo si to vôbec nahováral? Nezvládol by ju opustiť, no žiaľ ona musela za iným. Musí, či aj chce? Pretože včerajší večer tak nevyzeral.

Vyhľadal jej hnedé acháty, ktoré ho toľko fascinovali a uzrel tú potrebu vychladnúť a prevetrať si hlavu. Ich očný kontakt sa spojil.
„Nešiel by si do obchodu? Treba kúpiť..." spočiatku vyhŕkla, no potom si uvedomila, že včera ráno boli na nákupe a v chladničke nič nechýbalo.
„...rajčiny," Sasuke sa svižne postavil.
Vydral sa jej do tváre kyslý úsmev: „Jasné, áno. Rajčiny."

Zo Sasukeho sa stal Dotemo a bez iných ďalších slov sa stratil z domu preč. Neobjavil sa do neskorej noci.
Hneď, čo sa zavreli dvere, Inuzuka sa so silným plačom zviezla k zemi. Dlaňou si zakryla ústa a snažila sa popadnúť kyslík v inak pľúca zvierajúcou úzkosťou a beznádejou. Netušila, čo so svojím životom a jediné, čo ju pozviechalo na nohy po niekoľkých minútach, bolo nariekanie a po jedle následný úsmev jej syna...

Mulatka s tyrkysovými vlasmi s úsmevom kráčala Sunou. Horúčavy zo začiatku veľmi unavujúce jej prišli už znesiteľné a dokonca si zvykla na typickú hnedú tuniku, čo sa nosí v Piesočnej dedine. Pár krokov pred budovou kage sa vzniesol mohutný vietor a hodil jej do tváre pár zrniečok. Trocha pobehla do vnútra budovy a tam si spokojne vzdychla, skladajúc zo seba kapucňu.

„Gaara!" vystrčila hlavu z dverí spolu s mávajúcou rukou.
„Ahoj," venoval jej sklesnutý pohľad, no hneď mu zmizol, len čo ju zbadal.
Medzitým ona smutne podišla do miestnosti.
„Kde máš vlasy?"
„U kaderníčky na podlahe," pretrepala si končeky vlasov, ktoré mala zase tam, kde kedysi – na ramenách.
„Prečo si ich zhodila?" Gaara jemne z ruky upustil pero.
„No bolo mi tu s nimi dosť teplo a ich dĺžka začínala byť nepraktická."
Mysľou mu rýchlosťou svetla preblesla spomienka na to, ako si raz Tanaris dala ostrihať vlasy pred tým, než odišla preč zo Suny. Až mu skoro v stehnách šklblo od nepríjemného pocitu.
„Neruším?" ozvala sa jemne, vzhľadom na jeho nechutne pokrčený nos.
Preložil pár papierov na druhú stranu stola: „Nie, posaď sa."
„Ňo, tak čo je? Zas tu bol alá páprda, Kenichi?" žmurkla na neho a Kazekage sa pousmial.
„Aj ten," oprel sa do veľkého kresla a obrátil hlavu von, kde začínal akosi moc vyčíňať vietor, „dnes ráno priletel orol."
„A?" otočil na ňu hlavu a ruky si založil u hrude.
„Tanaris bude tráviť Vianoce v Konohe."
„To sa dalo čakať," Fuu sa zamračila nad tým, že to Gaara nepredpokladal.

Nastalo ticho. Gaara sa vo vlastnej hlave rozhodoval, či je rád alebo nie. Jej neušlo jeho rozploženie a tak ho nechala dumať, zatiaľ čo ona prešla k oknu. Schyľovalo sa k piesočnej búrke. V poslednej dobe bývali až príliš často. Občas zrnká búchali do skla okna a ženský jinchuuriky sledoval, ako atmosféricky jav zahaľuje okolie, až vonku nastala úplná tma.

„Zvláštne, že za piesočnej búrky to vyzerá ako v noci," vydýchla a obrátila sa naspäť na neho.
„Vyzerá, že tu pobudneme," Kazekage sa znenazdajky zdvihol a odkráčal preč.
Chodba bola vždy slabšie osvietená a Gaara to priam neznášal. Nemal z nej dobrý pocit, keď bola taká tmavá a mĺkva. Pripomínalo mu to prebdené noci z detstva. Rýchlymi krokmi sa vybral naprieč, keď sa zrazu s niekým silno zrazil.

„Aúú," Kankurou si šúchal hrudník a jeho brat zase rameno, „dívaj sa kam ideš."
„Ja sa mám dívať kadiaľ idem? To ty si sa nedíval," ohradil sa červenovlasý a narovnal chrbát.
„Kam máš tak naponáhlo, keď vonku je búrka?" lútkar prižmúril oči.
On mu jeho podozrievavý pohľad opätoval: „Do kuchynky a ty?"
„Tiež. Po sviečky, keby sa náhodou vyhodilo elektriku. Mám ešte pár nedokončených vecí," zafrflal muž v čiernom oblečení a vydal sa spolu s bratom do kuchyne.
Bola to malá miestnosť s kuchynskou linkou, drezom, chladničkou. Hneď vedľa boli záchody. Obaja si vzali zdroje svetla a Kazekage si navyše do rúk nabral deku so slanými lupienkami.

„Zemiaky?" udivil sa Kankurou, „ty ich predsa neješ."
„Ale Fuu áno."
Kankurovi prebehol v hlave rozhovor s Temari, ktorý mal len nedávno. Fuu bývala u nich dosť často. Pomáhala Naku s vecami na akadémiu a ako sa ukázalo vďaka Shinkimu a Arayemu, milovala deti. Zahĺbil sa do seba a spomenul si na vety, ktoré jinchuuriky sedemchvostého hovorila. Nikdy sa vraj na žiadnom mieste takto dlho nezdržala.

„Haló? Počúvaš ma?" starší z mužov precitol a uvedomil si, že mu Kazekage máva pred tvárou.
„Prepáč, zamyslel som sa."
„Super, v poslednej dobe sa mi aj s Temari vyhýbate," prehovoril akosi moc ľahostajne a pohol sa na odchod z malej miestnosti.
Kankurou ho dobehol a kráčal popri ňom: „Tak my dvaja na seba v poslednej dobe nemáme čas. To vieš. A vieš aj to, aká je Temari, keď sa v tvojej blízkosti niekto objaví."
„Preháňa," sykol pomedzi zuby, „je moja vec s kým trávim čas a aj s kým chcem byť!"
Jeho ráznosť Kankura trocha zaskočila: „Prepáč, veď ja nič neriešim. Mám svoje problémy."
„Ešte že," odsekol hnusne a hnedovlasý si kusol do pery, aby sa ich dialóg nepremenil na hádku.

Dvojnásobnému tatíkovi sa nepáčilo jeho chovanie, ani náhodou. No on na rozdiel od Temari už pochopil, že keď sa Tanaris vráti, nebude to šťastná rodinka a nejaké intervencie pre ich brata sú maximálne zbytočné. Gaara rodinu proste nechce. Basta.
Radšej mlčky počkal, kým sa dostali k jeho kancelárií a on sa v nej stratil. Lútkar si zúfalo sadol za stôl, pretože práve vyhodilo prúd a jeho žena je doma sama s deťmi. Mysliac na ňu a na synov sa nesústredene pustil do práce.

„Si tu!" len čo vodca dediny otvoril dvere, Fuu sa hodila na neho.
„Som," vyjachtal zo seba so smiechom a vyťahoval si jej vlasy z úst.
Tisla sa k nemu ako o život. Keď ucítil jej splašené srdce, spozoroval že nie je v poriadku. Deku s balíčkom chipsov spustil na zem a ruky jej položil na chrbát.
„Fuu...len vypadol prúd," pohladil ju.
„Ja viem," tlmene počul zo svojho bieleho rúcha, „neznášam tmu."
„Aha," šepol.
Nejeden krát si všimol, zasvietené počas celej noci v dome vedľa toho jeho: „Prepáč, že som ťa tu nechal. Nevedel som."
„To nič," potiahla nosom a odtiahla sa od neho, utierajúc si tvár, „kde si bol?"

Zohol sa na zem po deku, sviečky a v rukách mu zašušťali zemiačky. Vysvetlil, že má v šuflíku shogi a napadlo ho, že keď uviazli v jeho pracovni, mohli by si skrátiť čas. Fuu zostala milo prekvapená a nesústredene súhlasila.
Rozložili sa na zem a pri japonskom šachu strávili tak hodinu a pol. Tretia hra mala byť medzi nimi rozhodujúca, no napriek tomu ju spontánne nedokončili kvôli konverzácií. Bola záživnejšia a zaujímavejšia ako shogi.

„...sunagimo fakt neznášam," usmiala sa Fuu, ležiaca na bruchu, „nemám rada vnútornosti."
„Ale no ták," červenovlasý zaklonil hlavu a oprel ju o drevo za sebou, „je predsa viacej druhov."
Darovala mu akože nevraživý pohľad a prevalila sa na chrbát. Jednu z rúk vystrela nad seba a sledovala tiene na rokmi doráňaných hánkach: „Ale vo väčšine z nich sú vnútornosti."
„Nekaz mi radosť z najlepšieho jedla."
Vystrčila jazyk a vydala skôr citoslovce, než slovo: „Blééé!"
„Fúúúúú."
"Blééééé!" jej hrdlo sa rozosmialo, kontrujúc na jeho smiech.

Pretočila sa naspäť a šiju trocha viac prehla, aby si ho mohla lepšie obzrieť. Stále sa potichu hihňal. I keď ju temnota naokolo neprestávala znervózňovať, jeho prítomnosť ju ukľudňovala. Kazekage sedel opretý o svoj stôl, jednu nohu mal vystretú a druhú ohnutú v kolene, o ktoré opieral lakeť. Tá póza sa jej páčila. Svetlo troch drobných ohníkov mu zvýraznili lícne kosti, ktoré už s vážnym výrazom, neoblomne pozorovali kunoichi. A to nehovorím o zvyšku osvietených detailov jeho tváre, ktoré vyzerali dobre. Bol to kus. Pri tejto myšlienke jej zabehol kúsok chipsu a ona sa začala dusiť.

„Fuu!" započula popri kašľaní svoje meno a letmo jeho postavu, ako sa k nej premiestnila.
Pobúchal jej po chrbte a nešťastný kúsok pochúťky odišiel tam, kam mal. Mladá žena sa mohla konečne nadýchnuť a poutierať si slzy, čo jej od hrdúsenia vyskočili.
„Si dnes akási zvláštna," poznamenal potichu s neistotou.
„Už som vstala so zvláštnou náladou. Premýšľala som nad tým, že by som už aj mala ísť, zdržujem sa tu príliš dlho."
„A tebe to vadí?"
„Nie a tebe?" položila otázku trocha pomalšie, než chcela.
Zapozerala sa do oceánových očí, ktoré si ju intenzívne prezerali. Ako keby jeho oči, farby vody, ju pálili zo dňa na deň vyše.
„Samozrejme, že mi to nevadí. V Sune budeš vždy vítaná," usmial sa a to akési napätie ustálo.

„Ďakujem. Môžem sa zastaviť po Vianociach."
„Plánuješ ísť domov?"
Fuu sa zarazila: „Ja som neplánovala na Vianoce byť doma."
„Prečo?"
„A načo?" mykla jedným ramenom a zabodla pohľad do plamienkov, „málo ľudí ma berie v pohode a rodinu už nemám i keď...ani tá má moc kvôli démonovi nemusela."

Nemala chuť hovoriť. Odsunula sa podvedome ďalej od neho a Gaara sa sústredil na plápolajúci oheň, odrážajúci sa v jej medových očiach. Nepotreboval slová, tušil čo má v hlave. Ako by videl sám seba.
„Chápem," šepol, „ani mňa ako Kazekageho dlho nechceli prijať."
„Nie je fér, ako sa ľudia na nás pozerajú," prehovorila s akýmsi zármutkom, no do posledných slov jej vbehol hnev, „ja som si nevybrala, byť schránkou pre démona."
„To nikto, Fuu."
„Držali ma niekoľko týždňov pod zemou," tuho hypnotizovala sójové sviečky na zemi, „odvtedy som chytila paniku z tmy."
„Prečo si tam bola?" vydýchol potichu so zamračeným čelom.
„Chceli zlomiť moju vôľu predtým, než zo mňa spravili jinchuurikiho."
„To mi je ľúto," prisunul sa opatrne k nej.

Vždy bola taká pojašená, veselá a urozprávaná. Teraz mal možnosť vidieť jej časť, ktorú svetu bežne neukazovala. Musela a bola rovnako zlomená životom, ako bol on. Tie oči, čo mala. Znova videl sám seba. Bola ako on.
Ten krásny ideál večne pozitívnej Fuu sa mu roztrieštil na milión kúskov, no svojím spôsobom mu odľahlo, pretože...nemohla byť taká dokonalá. Nič predsa nie je. Nemohla sa neustále usmievať predsa.

„Nikdy som nikomu nechcela ublížiť," pípla chabým hláskom a jej zrenice zaplnila vlhkosť.
„Ani ja som nechcel..." milimeter sa posunul opäť k nej a ona učinila rovnako, „ale popravde bol som k tom-"
"Dohnaný."
Gaara stopol svoj výdych niekde uprostred a vnáral svoj zrak do tej časti tváre, na ktorú videl.
„Veľká časť si mohla za to sama. Vravela som, že Choumei je priateľský a dokonca aj vtipný, nič z toho však ľudia nebrali do úvahy. Je to démon a bodka."
Mladý muž vedľa nej jej obtočil ruku okolo ramien a mierne pritiahol k sebe. Spolupracovala a tyrkysové vlasy sa rozliali po jeho ramene. Bezzvučne sedeli pár minút.

Začal osobu vedľa seba obdivovať. Prekypovala optimizmom, no na druhej strane ju zžierali duchovia minulosti. Aj ona bola nenávidená, pohŕdaná a nechcená. Ako každý človek, do ktorého vložia jedného z deviatich démonov. Fuu má to šťastie, že sa so svojím spoločníkom, gigantickým chrobákom spriatelila, keďže ich povahy boli podobné. Za to jeho Shuhaku ho ruinoval. Roky mu ničil osobnosť a narúšal psychiku. Často krát sa Gaara pýtal sám seba, koľko Shuhakovej povahy mu ostalo po tom, čo ho z neho vyňali. Vedel, že niečo zostalo. Ale zaujímalo ho koľko...

„Ňo," Fuu sa pousmiala a venovala svoje myšlienky do hlbokých útrob jej vedomia, „máš pravdu. Nechala som sa trocha uniesť. Prepáč, Choumei."
Opäť si poutierala tvár a nasmerovala svoju pozornosť na Gaaru: „Netvár sa tak. Som v poriadku."
„Isto?"
„Jasné," žmurkla na neho a vložila sa celá do jeho náruče, „ďakujem."
Vmiesil zmätenú intonáciu do otázky: „Za čo?"
„Proste ti ďakujem," zamumlala do jeho rúcha kage a vystrela, sadajúc si oproti nemu, „a teraz ty."

Chcel položiť otázku, no zazrel význam jej pohľadu. Obličaj odvrátil nabok a povzdychol si: „Ja sám neviem, čo momentálne chcem."
„Zmätený Kazekage," drgla do neho a obaja sa uchechtli.
„Neviem si to predstaviť, ako to bude. Bože, aj tie sviatky. Budem asi sám," Gaara si zašiel rukou na čelo: „Vždy sme trávili Vianoce tak rôzne. Teraz Kankurou a Naku chcú mať prvé Vianoce s deťmi a len k Shikamarovi a Temari sa trepať nechcem. Nemám na Temari náladu."
„To chceš povedať, že budeš sám?" klesla jej sánka, „robíš si srandu? Si vodca dediny! Celé obyvateľstvo je tvojou rodinou a ty budeš na štedrý večer ako prst?"
„No," zvraštil nevinne obočie, „neboj sa, nebude to prvý krát, čo nebudem mať ideálne sviatky."
„To je ale smutné!" nespokojne sa zamračila, „zabehnem ešte niekam pozrieť a na Vianoce sa vrátim. Čo ty na to? Stejnak som ich trávila sama niekde v nejakej zatuchnutej krčme."
„Tak by si to chcela?" možno to bolo nevhodné, no keď to tak zobral z širšieho uhla pohľadu, bola prvá a jediná komu sa otvorene priznal, čo ho už dlhé mesiace trápi.
Vyškerila sa: „Rada ich strávim s niekým, komu neprekážam."
„Tak sme dohodnutí," prehrabol si krvavé vlasy, „nesmiem zabudnúť na poriadnu zásobu saké."
Potmehúdsky ukázala prst: „Bod pre teba, že si si na neho zvykol a bod dole, jak na tú zásobu zabudneš."
Obaja sa rozosmiali: „A aby som nezabudla, spravím vaječný koňak. Je lahodný a neopiješ sa z neho. Teda...nie hneď."
„Súhlasím," rozprestrel ruky a pokýval hlavou.
„Skvelé," nadskočila na deke a nadšene tleskla rukami.
A po niekoľkých rokoch sa skutočne začala tešiť na december...

Poznámky: 

Falalalalááá lalalala! Vianoce sa blížia. Laughing out loud a chudák Sasan dostal "friendzone" hihihi

Veľmi si vááážim každého, kto sem zavííta ešte stále po takej dlhej dobe. Ďakujem Vám, že máte nervy na toto tu ešte. Z lásky Úpa boží!!!

5
Průměr: 5 (6 hlasů)

Kategorie:

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele TakamisLittleBird
Vložil TakamisLittleBird, So, 2021-03-27 19:27 | Ninja už: 1165 dní, Příspěvků: 127 | Autor je: Obsluha v Ichiraku

Mise pro V;

No tak Tanaris! Úplne to pokazila :c aké ‘Nesmie sa to opakovať’? Práve zhasol aj posledný plamienok nádeje ktorý som v tých dvoch mala.

Kankurove reči o tom že Gaara ešte nie je pripravený na rodičovstvo s Tanaris ma prekvapivo tiež mierne naštvali. Vlastne už ani neviem čo chcem Mrk Či chcem aby Tanaris skončila s Gaarou alebo so Sasukem. Namiesto Zmäteného Kazekage som zmätená ja Mrk ešte doteraz som odďalovala myšlienky na párik Gaary a Tanaris a teraz, po Kankurových slovách ma ich terajšia zlá situácia medzi nimi pohoršuje.

Obrázek uživatele Senpai-sama
Vložil Senpai-sama, St, 2017-09-20 15:13 | Ninja už: 2658 dní, Příspěvků: 2989 | Autor je: Gaarova tykev

Matička skákavá, toto je najhoršie, čo sa môže po najväčšej intímnosti stať Whááá Diskrétne si nám utajila, ako akt prebiehal, či to bol výbuch dvoch šeliem a či tam presvitalo aj niečo viac. Na tomto fóre sú síce podrobnosti takýchto scén nevhodné, ale možno cez útržky spomienok nám niečo odhalíš z pocitovej stránky Eye-wink Sasan je síce tvrďas, ale dostať takú facku a škótsky strik s elektrošokmi, nie je ani preňho žiadna polahoda, však je totálne rozhodený Hrozná tragédie... Tanaris rovnako vie i nevie, čo so sebou: "Chcela byť odolná sťa skala, on chcel mať veci pod kontrolou. Stroskotali obaja a to na plnej čiare." Ja by som ich stroskotanie chápala v tom zmysle, že sa zastrčili do akejsi papierovej ulity, ktorá je skôr ako cisárove nové šaty a viac odhaľuje, než zakrýva. Dobrý je nápad s obchodom, aj keď lepšie by bolo, keby riešili problém spoločne, ale to ich určite neminie, len musia na to obaja dozrieť, lebo darmo sa budú nasilu poltiť, keď sú JEDNO!!! Zlatinko, títo dvaja budú ešte asi spisovateľský pôrod Laughing out loud A ešte som sa chcela opýtať, prečo Tanaris malého nedojčí, asi mi to uniklo Sad
A ideme do časti prežiarenej Fuu Smiling Milá scénka s ostrihanými vlasmi, len Gaarove nepríjemné pocity a šklbanie v stehne pri spomienke na Tanaris moc milé nie sú, ale nečudo v jeho situácii. Fuu vie s Gaarom jednať a jeho stavy vyladiť do správnej roviny. Je úžasné umenie vedieť, kedy mlčať a kedy hovoriť, najmä u ženy Chcíp Piesočná búrka musí byť ozaj nádherno-desivý jav, bohužiaľ alebo našťastie som nič také nezažila Ehh... jasně... hehe... Gaarove stretnutie s Kankurom má svoju výpovednú hodnotu, Fuu sa stala rodinnou priateľkou Smiling Gaara dosť pení, že sa mu najmä Temari pletie do života, asi sa cíti ako nesvojprávny, čo plne chápem. Ale Kankuro vyvalil, že Gaara po rodinnom živote s Tanaris nijako netúži. Nuž fakt byť vtisnutý do vzťahu z povinnosti, nie je žiadny med, keď existuje aj iné riešenie. A deti veľmi rýchlo vycítia, že rodičia nie sú v pohode a možno viac trpia, ako keby išli od seba, ale to tu riešiť radšej nejdem Laughing out loud Spontánna Fuu sa mi páči, obaja sa boja tmy z takmer rovnakých dôvodov, Vianoce sú pre nich sviatkami samoty a obaja bojujú s ľudskou nedôverou kvôli démonom. Spoločné biedy prehlbujú vzájomné pochopenie, a tým sa stávajú pilierom vzťahu. Veľmi citlivo si napísala ich vzájomné odhaľovanie sa a následné zbližovanie sa, to by moje litánie nemali konca hihihi Fuu je v podstate Naruto v ženskom prevedení a vieme, aký je neotrasiteľný vzťah Gaaru s Narutom, tak Fuu je najlepšia voľba Smiling Tanaris so Sasukem sú zas prepojení cez Orove experimenty, ktoré sú schopní chápať len oni dvaja Smiling Nuž uvidíme, čo sa udeje na Vianoce s Fuu a Gaarom a s Tanaris v Konohe Puzzled Ako vždy som si polahodila čítaním a aj obrázok je krásny Kiss! Ino ti gratuluje!

Obrázek uživatele Sabaku no Tanaris
Vložil Sabaku no Tanaris, St, 2017-09-20 15:46 | Ninja už: 4019 dní, Příspěvků: 1473 | Autor je: Propadlý student Akademie

Komentár som čítala jedným dychom! V prvom rade ďakujem a ani nevieš, ako si upokojila moje rozkolísané vedomie. Písala som ti o tom v PM, čo ma trápi a ty si to tu pekne napísala...i keď myslím, že aj tak potrebujem ešte o tom debatu.

Tanaris Sasukemu dala na druhý deň hneď stopku, lebo i keď náš Gaara a Tanaris majú city na iných miestach, jeden o druhom to nevedia a ona je ešte stále vo vzťahu s ním. Samozrejme v tom máš neochvejnú pravdu, že nie je nič horšie...a neboj sa, dozvieme sa o o nej noci niečo viac. Eye-wink
Sasan je tvrdý a neoblomný. Keby nebol taký "bezcitný" nezvládol by pri Tanaris to, čo zvládol a ešte zvládne. Nedokázal by čeliť problémom, ktoré sa ho týkali a netýkali zároveň (jej tehotenstvo, pôrod a hlavne následná péče o malého).
Krásne si napísala, ako sú JEDNO. Ja ich tiež tak vidím a popravde pre mňa samotnú to bol šok. Netušila som, že sa ich príbeh takto vyvinie. Uvedomila som si to až časom, keď som vysondovala ich duše a porozumela im. Z lásky
Dosť si ma pobavila s tým spisovateľským pôrodom. Takáto metafora by ma fakt nenapadla! Bod pre teba!!! Jump!

A teraz k Fuu a Gaarovi. To dievča je vyložene zlatíčko, zasmiala som sa aj pri tvojej vete, že ženy málo kedy vedia mlčať a hovoriť v pravý čas. Ale máš pravdu. hihihi
Videá z piesočných búrok som pozerala na YouTube. Nechcela som sem zase písať blbosti, tak som si najprv prečítala ako prebieha a potom si mrkla video. Smiling
Títo dvaja sú si omnoho viac podobnejší, než Tanaris a Gaara, ale to nemusím ani hovoriť. Sama to vidíš a aj komentuješ prečo. A to isté platí aj u Tanaris a Sasukeho. Smiling

ĎAKUJEM ti za súúúperný komentárik! Úpa boží!!! Som moc happy zaň! Vždy mi tak rozumieš...si proste hotové ZLATÍČKO! Kiss!

Navštívte stránku Zakázaného ovocia! --> Z láskyZ láskyZ láskyZ lásky

Môj Wattpad https://www.wattpad.com/user/SabakuNoTanaris - čítajte príbehy aj mimo Naruta práve tu!
Blog Sabaku no Tanaris a Mestekovej www.sameta.blog.cz/

Obrázek uživatele Senpai-sama
Vložil Senpai-sama, St, 2017-09-20 17:08 | Ninja už: 2658 dní, Příspěvků: 2989 | Autor je: Gaarova tykev

Vždy som potešená, keď sa takto myšlienky prelínajú, prehlbujú, dopĺňajú, však je písanie aj čítanie tvorivý proces, teda malo by byť Smiling Pôrod spomínala tuším Sayoko, a tiež sme sa dobre pobavili rozvíjaním tohto prirovnania hihihi ZK je veľa o reálnom živote, ktorý prináša rozmanité zvraty, radikálne zmeny, je skôr o dynamike, než o statike, ak sa to dá tak povedať Smiling Len ten Sasan ma trápi, lebo všetko ho tlačí do jeho opevnenia okrem malého Segawu Cry Je chvályhodné, že sa vciťuješ do svojich postavičiek, snažíš sa ich chápať, vnímaš ich vývoj, seba tiež tým ťaháš vyššie a my rovnako sebareflektujeme Z lásky

Obrázek uživatele Sabaku no Tanaris
Vložil Sabaku no Tanaris, St, 2017-09-20 17:27 | Ninja už: 4019 dní, Příspěvků: 1473 | Autor je: Propadlý student Akademie

Ja zbožňujem, keď vidím ako zdielaš moje pocity a myšlienky. Všetko proste. Smiling
Sama mám prežitého kopu z medzi ľudských vzťahov, či moje alebo iných, vieš že aj v rodine to mám občas divoké. Laughing out loud Vidím. Rada pozorujem ľudské chovanie. hihihi

Sasan sa trápi odkedy sa objavil na scéne po vojne. V podstate sa trápi celý svoj život. Sad Až spomínaný Segawa a aj Tanaris, i keď má protichodné pôsobenia na seba, začali jeho bytie robiť svetlejšími. Z lásky

Inak jednu vec som pozabudla predtým v komentári...ja som to nespomínala v texte, ale Tanaris stratila veľmi skoro mlieko, lebo jej teplo bolo po pôrode slabé. Preto sa musel malý hneď aklimatizovať na sušené mlieko. Smiling

Navštívte stránku Zakázaného ovocia! --> Z láskyZ láskyZ láskyZ lásky

Môj Wattpad https://www.wattpad.com/user/SabakuNoTanaris - čítajte príbehy aj mimo Naruta práve tu!
Blog Sabaku no Tanaris a Mestekovej www.sameta.blog.cz/

Obrázek uživatele Akumakirei
Vložil Akumakirei, Út, 2017-09-19 18:18 | Ninja už: 5620 dní, Příspěvků: 2346 | Autor je: Editor všeho, Editor FF, Prostý občan

Lidi si nakonec hledají k sobě někoho, kdo jim porozumí i kdo je probudí. I když (by) na začátku volili úplně jinak a druhého si tehdy nevšimli.
Fuu s Gaarou si rozumí a skvěle se doplňují. Myslím, že to nakonec celé neskončí vůbec smutně Smiling

.Seznam FF, Poslední FF: Šampioni těžké váhy | Na kočku a na myš | Rozkaz zněl jasně | Bohům padají z talířů drobky
. • V noci jsou všechny kočky černé.
.Some days, some nights...

Obrázek uživatele Sabaku no Tanaris
Vložil Sabaku no Tanaris, Út, 2017-09-19 23:04 | Ninja už: 4019 dní, Příspěvků: 1473 | Autor je: Propadlý student Akademie

Z lásky Nedopadne. Trafila si sa. I keď to tak spočiatku nevyzeralo. Občas opustiť staré vzťahy je veľmi náročné Sad

Navštívte stránku Zakázaného ovocia! --> Z láskyZ láskyZ láskyZ lásky

Môj Wattpad https://www.wattpad.com/user/SabakuNoTanaris - čítajte príbehy aj mimo Naruta práve tu!
Blog Sabaku no Tanaris a Mestekovej www.sameta.blog.cz/