Láska, viera, túžba a sny... 34

,,Vidím, že Itami si vybrala toho najnebezpečnejšieho zo Sabaku," Yoshino sa snažila odľahčiť situáciu, ale všetci sme zamrzli a zostali sa na ňu dívať.
Mala pravdu. Ale Itami sa ku podivu začala tak nahlas smiať, vybuchla do takého záchvatu, až sa držala za brucho. Hneď sa k nej pridala aj Tame a ja som na nich nechápavo hľadel.

„Čo je smiešne?“ z našej spoločnosti sa on jediný nesmial.
„Ja len, že je to vtipné. Keby mi niekto povie, že raz budem chodiť niekým zo Sabaku, tak to bude rozhodne Kankurou, pretože sa poznáme veľmi dobre a dlho. Lenže...“ môj smiech ustal a ja som mu zamilovane pozrela do očí, „moja túžba a láska si vybrali niekoho iného.“
Gaarovi sa konečne výraz tváre uvoľnil a netváril sa tak kŕčovito. Vydýchla som si, no stále ma trápilo, že sa viní za to. Pohladil ma jednou rukou po tvári a v tom som cítila deformáciu vankúša: „Yoshino, je čas, aby sme išli. Myslím, že Gaara a Itami potrebujú chvíľku osamote.“
„Tame-san, nemusíte odchádzať,“ postavil sa aj Gaara a namietol.
„Nie, nie. Ďakujeme za pohostenie,“ prešla okolo stola a postavila sa vedľa svojej dcéry, ktorá ju čakala pri dverách.

Gaara ich išiel odprevadiť ku dverám a ja som stála napol ceste medzi chodbou a obývačkou.
„Itami,“ povedala Tame, „ak sa chcete znova s nami stretnúť, príďte zajtra na raňajky. Varím ja.“
„Skvelý nápad, mama,“ usmiala sa moja sesternica a hodila na nás súhlasné pohľady, „bývame o šesť domov od vášho smerom ku budove kage. Je zelenej farby a pred ňou je malý rybník z kameňov.“
„Veľmi radi prijmeme pozvanie,“ ozval sa Gaara a otvoril im dvere, v ktorých keď stáli som im zamávala.

Zavreli sa dvere a Gaara zostal jednou rukou o ne opretý, mne chrbtom. Prepadol ma znova ten pocit, že sa viní, že sa trápi, že ho to zožiera... Pohla som sa ráznym krokom k nemu a v momente, kedy sa otočil som pod náporom mojich pier drsne sotila o dvere. On zaboril obe svoje ruky do vlasov a ja som zase tie svoje položila na Gaarov krk pod ušami. Rozdával mi bozky s obrovskou dávkou vášne a lásky. Brnelo mi v celom tele z neho.

Do mňa sa vtedy navalilo toľko pocitov. Zúfalstvo sa mi predralo do srdca. Nechcem, aby sa tak cítil, že som ho tak vyprovokovala. To, čo hovoril, že má v sebe ten kúsok z démona...nebola pravda. Nebola. On...nie je...
Bola to pravda. Väčšinou si len slabo uvedomujem, že je to ten najnebezpečnejší človek v mojom okolí. A to preto, lebo je mojou slabinou. Ale naša láska toto všetko predčí a zažehná. Preto sa to nestalo, keď sme boli spolu.

Líca sa mi zvlhčili slzami:
„Itami, prečo plačeš?“ Gaara sa odtiahol, keď ucítil moje mokré líca od sĺz.
„Ja len,“ ani som vetu nedokončila.
On svoje ruky premiestnil na moju tvár, aby na ňu lepšie videl, lebo som ju mala sklonenú. Prosím, nech sa netrápi. Nevedela som, že ho to tak dlho žerie.
„Ja len, že ma trápi, keď sa ty trápiš. Kvôli tomu, čo sa stalo pred tým,“ ufňukane som pozrela do tých krásnych očí.
„Prosím, Itami,“ pobozkal ma, „nadovšetko ťa milujem. Prisahám, že už na teba ruku nepoložím.“
„Gaara...milujem ťa, veľmi,“ usmiala som sa, „prosím, neobviňuj sa.“
„To nejde,“ prešiel mi prstami po krku, presne po tých miestach, kde som mala kedysi podliatiny od jeho rúk.
„Prestaň,“ striasla som mu ju a potom trocha od neho odstúpila, „je čas ísť do sprchy.“

Jemne sa na mňa usmial a to ma potešilo. Vybehol hore schodmi a ja za ním. V izbe sa vyzliekol len do trička a nohavíc. Ja som bola odvážnejšia a zhodila všetko okrem spodného prádla. Gaara sa ma opýtal, či sa idem sprchovať prvá. Na to som mu odvetila: „Nie, ideme spolu.“
Vytreštil na mňa oči a zaseknuto stál.
„Je v tom problém?“ opýtala som sa s úškrnom na plné kolo.
„N-nie.“
„Neboj sa...žiadne hlúposti nebudem robiť,“ pristúpila som k nemu a omotala mu ruky okolo krku, „len si ťa chcem pomaznať a vyumývať.“

Potichu sa zasmial a pobozkal ma. Ja som odišla do sprchy pripraviť župany a uteráky. Pustila som vodu a vliezla si do sprchového kútu. Ach, voda...ako dobre. Zrazu som počula kroky, ktoré prehlučovala voda dopadajúca na podlahu kútu. Dvere sa odsunuli a Gaara si ku mne vliezol. Úsmev sa mu pohrával na tvári a už vyzeral spokojnejšie. To som rada. Zasunul dvere a hneď som cítila jeho ešte suché ruky ako sadli na moje boky a on si ma pritisol na stenu, ktorá ma zastudenila až tak, že som vyjajkla. Cez úškleb, ktorý mal sa zasmial a potom ma začal nežne bozkávať, pričom na nás dopadal prúd vody zo sprchy.

Pocity viny a všetkého, čo na mňa v poslednej dobe doľahlo som odsunul nabok, do skrinky v mojej mysli, ktorú som zamkol na kľúč. Sľúbil som si... nie, prisahal som, že už nikdy sa nenechám ovládnuť tou hlúpou emóciou. Žiarlivosť alebo hnev. Istý čas som si skutočne myslel, že som sa vzdialil tej temnote v mojej duši až tak, že bola v nedohľadne. No vždy striehla a čakala. Každý človek sa naštve, každý vybuchne, má svoje hranice. Ale ja som sa vďaka hnevu a nenávisti, ktorú som za celé moje detstvo nazbieral stal ľahko vyprovokovateľným.

Stál som v našej spálni a preťahoval si tričko cez hlavu s myšlienkami blúdiacimi k nej. Ach, tak dlho ma nikto nevedel riadne naštvať a zároveň vo mne prebudiť cit. Potichu som sa zasmial tej absurdnosti, aký diabol a anjel v jednom sídli v tele mojej Itami.

Vpochodoval som do kúpeľne a nechal otvorené dvere. Veď v tomto dome sme len my dvaja.
Horúca para zahalila celú miestnosť a hlasitý dopad vody mi znel v ušiach. Zbavil som sa aj posledného oblečenia a prešiel ku sprchovému kútu.
Odsunul som posuvné dvere a vliezol dnu. Itami sa na mňa otočila s úsmevom na perách a ja som na to automaticky zareagoval a vrátil jej ho. Chcel som ju cítiť pri sebe a tak som si ju k sebe okamžite prisunul, vtisol jej bozk na ústa a len stál, vychutnávajúc si jej telo na mojom, ruky, ktoré ma kŕčovito držali a jej spokojný dych, ktorý mi narážal na pokožku.

,,Aké máš pocity z toho, čo sa dnes stalo?" zamrmlal som jej do vlasov a natiahol sa po šampón. Trochu som si ho vytlačil do dlane a prešiel ním po vlasoch. Mierne sa odsunula, aby mi uľahčila prístup a ruky zaťaté v päsť položila na moju hruď.

Gaara mi začal šampónovať vlasy a čakal, kým začnem hovoriť.
„Je neuveriteľné, že som našla rodinu. Myslela som, že som posledná Kaede. Tame je veľmi milá a Yoshino trocha zvláštna. Príliš otvorená...horšia než ja,“ trocha som sa pri poslednej vete uchechtla.
„To som presne nemal na mysli,“ povedal a tým ma úplne zmiatol, „mám na mysli to, čo hovorila Tame-san. O tom, že Kaede a Sabaku spolu nikdy dlho nevydržali.“
„No...“ povedala som a zmĺkla.

Silný muži rodu Sabaku a temperamentné ženy z rodiny Kaede...

Náš vzťah bol presne taký, ako opisovala vzťahy týchto rodín Tame. Snažila som sa moc na to nemyslieť, ale keďže sa ma Gaara na to opýtal, musela som sa zamyslieť. Ale...naša láska nezačala od začiatku, nenávideli sme sa. Gaara ma chcel zabiť a ja som ho z duše chcela poslať niekam...
No aj napriek tomu je náš vzťah plný zvratov a emócií, ktoré sú premenlivé vyše ako počasie. Vydýchla som a zažehnala pochybnosti, ktoré sa mi rozrastali po celom tele ako brečtan.
„My dvaja sme trocha iní ako ostatní.“
Povedala som toto, vyhla som sa odpovedi a sama nechápem, kde a vo mne tá diplomatickosť vzala. Obkľučkovala som nepríjemnú situáciu a do toho Gaara povedal: „Veru sme iní. Ja som iný ako boli všetci od Sabaku...ja som bol jinchuuriky. Prešiel som si všeličím. Ty si bola nukeninka, deväť rokov. Tiež si si prešla peklom...“

Nastalo ticho, kedy mi Gaara zmyl šampón z vlasov a keď som ich mala umyté, obrátila som sa na neho. Naliala som si šampón na prsty a zaborila som mu obe ruky do vlasov. Začala som mu jemne bruškami prstov masírovať pokožku hlavy. Milo sa na mňa usmial a zavrel oči. Pri jeho spokojnom výraze sa mi tak uľavilo, že sa mi na tvári vyčaroval plný úsmev aj s odhalenými zubami. Chrbtom sa trocha oprel o dvere kútu.

„Páči sa ti to?“ spýtala som sa.
Otvoril tie pastelové oči a mne sa na moment zasekol dych, keď ich premiestnil na mňa: „Hej, je to skvelé.“
Chytila som mu dlaň a ňou som mu naznačila, aby sa so mnou vymenil. Teraz som ja stála chrbtom k dverám od kútu a on ku kachličkovej stene. Šampónom napenené vlasy som mu ulízala dozadu a začala sa smiať.
„Prestaň,“ zasmial sa a zničil si ten účes, ktorý sa takmer podobal Hidanovmu.
Zobrala som sprchový gél a naliala som si trochu do dlane. Pošúchala som si dlane a rozpenila sprchový gél s vôňou grepu. Gaarovi som začala ním prechádzať najprv po dlaniach, lakťoch, ramenách a potom som prešla na hrudník a brucho. Prerývane som dýchala, keď som sledovala očami a rukami jeho pevné svalstvo. Je taký útly a pritom tak mužný. Dokonalosť...o ktorú nechcem prísť.

Naše povahy oddávajú náš vzťah takým hádkam a stavom, že sa bojím, že raz príde taká hádka...až to skončí celé. To nechcem. Už teraz, keď sme boli na zraze kage som myslela, že sme spolu už skončili. Žiadna Itami a Gaara, už len Itami. Ale dali sme sa zase dohromady. Alebo to budeme stále v takomto talianskom manželstve? Jednu noc sa pomilujeme a druhú budeme každý spať v inej izbe, aby sme sa nepozabíjali?! Ja, ale takto žiť netúžim.

Ani som si neuvedomila, že som prestala jeho telo umývať. Civela som na jeho hrudník a ruky sa mi na nej úplne zastavili. Doplo mi to až vtedy, keď Gaara sa zohol k zemi a ja som už pod svojimi prstami nemala jeho, ale prázdny vzduch. Zamyslela som sa až tak moc?

Chytil do rúk, ten istý sprchový gél akým som ho umývala ja. S vážnym výrazom, si dával na ruku voňavú emulziu a ja som pochopila, že sa máme znova vymeniť. Postavila som sa ku stene a on v tele mi príjemne zabrnelo, keď som pocítila ako mi rukou prechádza od stehien k bokom a cez brucho až na...prsia. Cez ústa sa mi predral menší ston, pri ktorom sa Gaara usmial tým štýlom lovca môjho srdca. Po chvíľke som mala celé telo od mydliniek a on zobral do ruky sprchu, ktorou si v rýchlosti umyl vlasy od šampónu a potom ju dal naspäť.

Prehodila som si mokrú masu vlasov cez jedno rameno a Gaara ňou prešiel po celej dĺžke.
„Máš nádherné vlasy, Itami,“ prehovoril veľmi sladkým tónom, „vieš, že to bolo prvé, čo som si na tebe všimol, keď som ťa uvidel?“
Naozaj si všimol prvé vlasy?
„Ja som si prvé všimla tvoje oči. Boli unavené a prekvapené,“ spomenula som si na tú chvíľu, kedy som stála na streche jedného domu a sledovala ako sa Kazekage zvalil na gauč u seba doma.
Na toto Gaara zobral znova sprchu a začal mi zmývať sprchový gél. Sprchovaciu ružicu dal tam, kde má byť a voda z nej na nás padala. Omotala som mu ruky okolo krku a otvorila oči. Prešiel mi palcom po líci a začal ma bozkávať.

...musela som potláčať chuť na neho. Sľúbila som mu predsa, že nebudeme nič robiť. Jeho bozkávanie a dotyky mi však moc nepomáhali. Jednu nohu mi dvihol a ja som mu ňou zovrela bedro. Naše pery na seba vášnivo útočili a nenechali si vydýchnuť.

Myšlienky na to všetko, čo sme sa dnes dozvedeli mi nahlodávali myseľ. Sabaku, Kaede, osud... hlúposti. Je to úplne iné. Ale čo, ak je to tak? Keby som mal stále rozmýšľať nad každou hádkou, už dávno by sme boli obaja na úplne inej strane. Obaja inde... bez seba.

Jej náruživosť ma nabudila, ale keď som si uvedomil, že to zachádza príliš ďaleko, zastavil som to. Spustil som jej nohu naspäť na mokrú zem a pritisol som ju o stenu. Obe ruky som oprel vedľa jej hlavy a zľahka prešiel perami po sánke. Až jej zuby zacinkali od potláčaného vzrušenia.

,,Nedodržuješ sľuby?" zamrmlal som jej do mokrej pokožky na pleci.
,,Odmietaš ma?" odpovedala mi otázkou a potichu sa zasmiala.
Celým telom mi prešiel smiech a zaburácal niekde v mojej hrudi, ako som sa ho snažil potlačiť.
,,Skôr by som povedal, že dnes by to bolo skutočne... nebezpečné," uškrnul som sa a ona sa na mňa prekvapene pozrela.
,,Naozaj?" nadvihla jedno dokonalé obočie a dlaňou mi schválne zišla po bruchu dolu.
Reflexívne som jej ju zachytil a premiestnil si ju na svoj krk, kde si prsty zaborila do mojich vlasov.
,,Myslím, že sme dosť unavení, mali by sme si odpočinúť," tento krát som sa k nej naklonil a pobozkal ju na priehlbinku pod uchom.
Vydýchol som na ňu horúci dych a ona sa zatriasla pod návalom vzrušenia. Súhlasne mi zavrnela do ucha, ale jej ruky ma stále odmietali pustiť.
,,Do postele!" zavelil som a odtiahol sa od nej.
,,Si panovačný," zamračila sa na mňa nesúhlasne.
Pobavene som sa zasmial.
,,Ani nevieš ako," všetko pod kontrolou.
Tak som naučený a nebudem to meniť. Keď som videl, že sa stále nehýbe, vyliezol som zo sprchy a nechal ju tam hundrajúc si niečo popod nos. Však ona vylezie.

Gaara mi nedal inú možnosť ako vyliezť. Sviňucha, vie ako na mňa. Neochotne som vyšla do tej zimy a celá sa poutierala. Síce je pravda, že Gaara sa chopil uteráku, aby ma utrel, no ja som mu ho vytrhla z ruky.
„Ach,“ ozval sa a začal robiť to, čo ja.

Obaja sme zaľahli do postele a mňa neustále pálilo telo od jeho dotykov. Nemohla som na ne prestať myslieť. Na jeho zvodné pery. Musela som sa kusnúť do vlastných, aby som potlačila vzrušenie, ktoré vo mne narastalo...ako by sa malo ukľudňovať.
Po chvíľke som to nevydržala a pretočila sa na boku, aby som mu bola tvárou. Asi minútku som ho potichu sledovala ako má zavreté oči a „spí.“ Začala som mu rukou jemne hladiť líce a potom som prešla krk. Naskákala mu husia koža. Šibalsky som sa pousmiala a začala mu nežne bozkávať krk až kým sa nepretočil z boku na chrbát. Bozkami som mu prešla na kľúčnu kosť a chcela mu vyzliecť tričko, no on sa vzpieral. Som zvedavá ako dlho mu to vydrží...

Rozhodla som sa mu bozkávať brucho, ruky som vsúvala pod jeho pyžamové tričko a cítila ako sa pod mojimi rukami začína chvieť. Nechtami som jemne prešla po bedrách a on slastne vydýchol.
„Znova dodržuješ sľub?“ podpichol ma zrejme, aby znížil chuť na mňa, ktorá v ňom narastala.
Nič som mu na to nepovedala a miesto toho som zamestnala jeho pery mojimi.

Rýchlo som ju stočil pod seba a ruky jej uväznil pod mojimi. Ležal som na nej, ale tak, aby som ju nezaťažoval plnou váhou môjho tela a uhryzol som ju do spodnej pery. Odtiahol som sa a ona sa ku mne natiahla po ďalší bozk, tak som sa odtiahol ešte viac. Zamračila sa a oči sa jej zúžili.

,,Itami, ja som to myslel vážne," zamrmlal som a kútiky sa mi nadvihli do jemného úsmevu.
,,Nemôžem sa hýbať," ignorovala, čo som jej hovoril a mierne sa pomrvila.
,,Ak budeš spať, tak ťa pustím."
,,Ale no ták, Gaara," zavrnela zvodne a snažila sa ma dostať do moci jej čarovných očí.
Uhol som pohľadom.
,,Stále mi odolávaš?" uškrnula sa víťazoslávne keď ucítila, že povoľuje moje odhodlanie.
,,Nie je to bezpečné."
,,Prečo?" oči sa jej rozšírili a nohami objala môj pás.
,,Som tak plný vášne a hnevu zo všetkého, čo sa v poslednej dobe udialo, neviem sa ovládať, som teraz emocionálne ako na horskej dráhe, všimla si si, že často vybuchujem, nechcem ti ublížiť v zápale..." nedokončil som, pretože ma okamžite prerušila.

Bojí sa, že mi ublíži? To je hlúposť...on by to nedokázal. Ak to bude tak ako, keď sme boli pri jazere, tak to beriem. Páčila sa mi tá vášeň spojená s menšou bolesťou. Možno zniem ako blázon, ale tento muž, ktorému som teraz zovierala boky svojimi nohami ma dokázal tak rozšantiť, že mi to vôbec nevadilo. Ba naopak.

Ani nestihol vetu dopovedať a trhla som so sebou do boku. So stonom som prevalila Gaaru vedľa seba. Keby som nemala okolo jeho tela obmotané nohy, nepodarilo by sa mi to. Hneď som sadla na neho a ruky mu zatlačila do perín, darujúc mu bozk. Následne som sa mierne odtiahla i keď sa naše pery stále dotýkali. Prešla som mu špičkou jazyka po hornej a potom dolnej pere. Jeho výdych narazil na moju pokožku okolo pier. Potlačila som chuť mu zaryť nechty do rúk, ktoré som mu väznila. Bozkami s jemnou prímesou jazyka som mu prešla od pier ku krku. Pri každom pohybe som cítila, ako sa mu vyše a vyše dvíha hrudník a ako začína pomaly vzdychať. Uvoľnila som mu ruky a on mi obe zaboril do vlasov. Zošuchla som sa mierne nižšie. Zatiaľ, čo som sa jednou rukou držala nad ním, druhou som mu pohladila krk, hrudník, bedro a... Celý sa pod mojim pohybom zavrtel a nezbednú ruku mi silno zovrel až mi zápästie ticho puklo.

Pritiahol si ma k sebe hore: „Nezahrávaj sa...“
„Ale ja chcem,“ slastne som prehovorila a pokúsila sa z jeho zovretia vymaniť, no márne.
„Itami, nechcem ti ublížiť,“ šepol potichu a počula ako preglgol vzrušenie.
„Neublížiš,“ zašomrala som a upierajúc sa do jeho očí som niekoľko krát hanblivo zaklipkala očami.
„Bože...toto mi nerob,“ zaprosíkal a opäť sa so mnou pretočil a priľahol ma, „už dosť, Itami,“ jeho hlas znel prísne, no ja som vedela, že to len hrá.
„Chceš ma,“ ticho som zapriadla a kusla sa zvodne do pery.
„N-nie...nech-nechcem,“ oslávene som sa usmiala, klame sám seba.
„Nemôžeš mi odolať,“ znova som šepla a priblížila sa k jeho perám.
Zrazu sa zamračil: „Prečo to robíš, Itami? Neukolíšem sa teraz, nechcem ti spôsobiť bolesti. Mala by si sa ma skôr takéhoto emotívneho báť a nie sa ešte ponúkať. “

Tento krát som však videla, že to nehrá a skutočne sa mračí. Uvoľnila som tvár od zmyselného pohľadu, aby videl, že to myslím vážne a nie som len opantaná vášňou: „Lenže...mne sa páči, keď si taký. Ja som temperamentná, takže mne sa tá horlivá vášeň páči a vzrušuje ma. Chcem, aby si si so mnou robil, to čo len chceš. Sabaku...som len tvoja.“

Takmer som zavrčal od hnevu, ktorý sa vo mne vzbúril pri jej slovách. Jej je absolútne jedno, čo s ňou urobím. Stískal som pery, čo najpevnejšie a ruky, ktoré mala nad hlavou som prechytil len do jednej. Druhou dlaňou som jej zišiel od líca, cez sánku, krk až dozadu k šiji a prudšie ju potiahol k sebe, až vyjekla od prekvapenia, ako ju zaboleli ruky.