Láska, viera, túžba a sny... 33

POZOR! Spoiler!

Ahoj, ahoj, ahoj... Úprimne, tak dlho som tu nebola a nič nepridala, že keby ste ma videli ako som tu šaškovala s vyznačením červeného textu, ktorý je z Gaarovho pohľadu, tak by ste ma asi dali do pomocnej školy.
Ja dúfam, že si tento diel užijete, taktiež sa dávame s Tanaris dokopy a chystáme sa to tu dokončiť hlavne pre tých, čo ostali tejto poviedke verný
KRÁSNE SVIATKY ŽELÁM ZA NÁS, ZA OBE! :)

Zaťal som sánku a cítil, ako mi pracujú svaly.
,,Itami a ja sme sa dali dokopy za naozaj neočakávaných a zvláštnych okolností. Chcela, aby som ju dostal späť do Suny..." vedel som, že tento príbeh bude dosť dlhý a tak sme sa všetci napili a ja som pokračoval.
Itami mi neisto stlačila ruku a zadívala sa na mňa. Jej teta ma sústredene sledovala a hltala každé slovo, zatiaľ čo Yoshino chodila po dome a obzerala si ho.
,,Nenávideli sme sa," mierne som sa pousmial.
,,Ani nevieš ako, skutočne. Raz sme sa skoro pozabíjali," doplnila ma vážne Itami a Tame nadvihla obočie.
,,Ešte som nepočula o tom, že by niekto k sebe na začiatku prechovával takú nenávisť. Nikdy sa u nás nestalo, že by sme nenávideli dotyčného muža a potom sa zamilovali. Pre nás to bola láska na prvý pohľad. Možno práve to utuží vašu lásku, pokračujte prosím." vzájomne sme sa s Itami doplňovali, povedali sme jej takmer všetko.

Moja teta v jednej ruke držala pohár a druhou si opierala hlavu. Krútila ňou v neveriacom geste. Yoshino sa neustále prechádzala a všetko skúmala.
„Takže... vy ste to mali takto?“ napila sa limonády a pozrela na nás, „tak, si to zrekapitulujem. Najprv ste sa nenávideli...“
„Fakt moc,“ poznamenala som a darovala Gaarovi jemný úsmev.
„Moc?“ ozvala sa po dlhej dobe Yoshino a prvý krát som videla úsmev na jej tvári.
„Hai,“ prikývla som jej.
No ona ma zbombardovala ďalšou otázkou: „Ako moc?“
Odkašľala som si, nebola som si istá, či im to chce Gaara dať na vedomie. Chcela som sa na neho pozrieť a nájsť u neho súhlasný pohľad, no predstihol ma: „Začalo to ako hádka skrz moju študentku, na konci ktorej som jej povedal, že je namyslená hus a na to som dostal facku. V tom mi povolili nervy,“ na chvíľku sa divno odmlčal, ja som sa mierne zamračila a ďalej už pokračoval zastretým hlasom , „schytil som ju podkrk... a hrozil jej... jej vlastným životom.“
Teta aj Yoshino vypúlil oči. Myslím, že aj sesternica oľutovala, že sa pýtala. Zostalo tam zvláštne ticho, ktoré som musela prerušiť.
„Dáte si sušienky?“ pozrela som sa Yoshino a tá mala súhlasný úsmev a ani Tame nemala nič proti.
Keď som sa zdvíhala z gauča zastavila ma Gaarova ruka. Pozrela som mu najprv prekvapene do očí, no keď som sa do nich hlbšie pozrela, pochopila som.
„Prestaň, nehnevám sa,“ pobozkala som ho na čelo a počula ako si vydýchol.
V kuchyni som z poličky vybrala sušienky a dala ich do malej misky. Položila som ich na stôl a potom som sa obzrela za Yoshino: „Poď si dať.“
Pribehla k stolu a ukázala mi biely rad zubov: „Moje obľúbené, máš vkus. Heh, vidieť, že sme rodina.“
Vložila som do úst aj ja jeden a potom ma niečo napadlo: „Yoshino, ak chceš môžem ti ukázať poschodie.“
„Budem rada,“ nadskočila a suverénne sa vybrala po schodoch.
Bože, čím ďalej, tým vyše si uvedomujem, že je ako ja. Také sme my, Kaede? Aj mama bola paličatej povahy. Myslím, že sa to dedí... ani teta Tame nemala problém sa nás hneď opýtať, či sme spolu. Uf, mám toho z mojej famílie vyše než som myslela. Povahu a slabosť pre mužov. Niečo na tom bude, lebo jediný dvaja muži, ktorí ma v živote skutočne zaujali, bol Gaara a Kankurou. Ach, to je irónia.
Pousmiala som sa a vybehla po schodoch za Yoshino, ktorá nedočkavo čakala u zábradlia.
Poukazovala som jej všetky miestnosti a kúpeľňu. Veľmi sa jej tu páčilo. Ako poslednú sme navštívili našu spálňu. Keď som otvárala dvere v duchu som sa modlila, aby niekde na zemi nebolo naše spodné prádlo. Uľavilo sa mi, že na zemi nič nieje.
„Je to tu krásne,“ postavila sa do stredu miestností, „keby som nechcela byť ninja, tak by som navrhovala domy a byty.“
„Pekná záľuba,“ pousmiala som sa pozrela na balkón.
Spomenula som si ako Naruto liezol cez zábradlie a aký ksicht nahodil, keď nás oboch zbadal len v spodnom prádle. Zasmiala som sa a zelenovláska sa na mňa otočila: „Čo je smiešne?“
„Ale... vtipná príhoda ako jeden kamarát liezol balkónom k nám a my sme zrovna vte-“ zasekla som sa, lebo som videla ako sa prekvapene a zároveň pobavene na mňa pozrela.
„Bože môj!“ zasmiala sa hurónskym smiechotom a ja som celá očervenela.
„Nie... doslovne to nie,“ namietala som tak ako rukami, tak aj slovami, „boli sme v spodnom, no a on akurát liezol cez zábradlie a keď si nás všimol, tak úplne zletel na zem.“
Atmosféra sa aspoň z mojej strany uvoľnila a rozosmial som sa s ňou: „To ktorý z Konohy?“
„Uzumaki Naruto.“
Ona s úsmevom a poslednými zvyškami smiechu, mávala rukou: „To je celý Naruto-kun, neustále sa vlečie s Konohamarom a vymýšľajú, ako by ma Konohamaru dostal na rande... vtipná historka, no vtedy to asi moc príjemné nebolo.“
Pokrútila som hlavou: „To veru nebolo.“
Yoshino sa mierne zasekla a na to jej oči ladne dopadli na moju postavu: „Mimochodom, ovládaš nejaký živel?“
„Hai, fuuton,“ uškrnula sa a čakala, že mi aj ona povie ten svoj.
„Tiež...“
Yoshino podišla ku komode, čo sme tam mali a prstami kopírovala tvar malej vázičky, čo tam bola.
„Aký je?“
„Gaara?“ viacmenej som ten otáznik tam ani nedala.
„Hai.“
„Ako to myslíš?“ vadilo mi, že sa takto záľudne pýta.
„Len chcem vedieť, že aký sú tí chlapi z rodokmeňa Sabaku, Gaara je veľmi príťažlivý,“ skoro ma týmto odstrelila.
Ako to myslí?
„Eh...no,“ zaklipkala som očami.
„Hm? Tak? Aký sú? Je Gaara vášnivý?“ už aspoň viem, aké to je, keď dobiedzam.
„J-je...“ zakoktala som sa.
Toľká priamočiarosť a to je taká mladá. A to som si myslela, že ja som držka. Na ňu sa nehrabem.
„Hm... chcela by som nejakého spoznať. Keďže je Gaara už zabraný, asi pôjdem do Suny,“ prečo hovorí, ako keby bol Gaara trofej?
„Prepáč... ani som si neuvedomila. Ty nie si zrejme zvyknutá na takých ľudí ako som ja,“ usmiala sa, „prosím neber to v zlom. Vždy jednám na rovinu. Tí Sabaku ma zaujímajú. Mama mi o nich veľa rozprávala. Vraj Yondaime Kazekage používal zlatý piesok. Sugoi. Gaara musí byť tiež veľmi silný.“
„To je. Ja poznám ešte jedného Sabaku,“ povedala som a videla ako sa jej v očiach zablyslo, „Gaarov brat, Kankurou. Má devätnásť a s Gaarom sú črtami tváre úplne rovnaký. Kankurou nemá čierne okolo očí a má hnedé vlasy.“
„Za pár rokov tam rozhodne na dovolenku pôjdem,“ žmurkla na mňa a vypochodovala preč z izby.
Dupoty mi naznačili, že ide dole schodmi. Chvíľku som stála v izbe. Nejako som sa snažila vstrebať situáciu. Asi po minútke, som sa pozviechala a zišla dole schodmi.

Itami s Yoshino odišli a v obývačke nastalo dusno. Sedeli sme v tichosti a obaja sa dívali na neurčitý bod, keď v tom ma napadla otázka.
Obrátili sme sa na seba v rovnakej sekunde a obaja sme začali hovoriť a okamžite sme zmĺkli.
,,Nie, nie... vy prvá," vyzval som ju a ukázal som rukou smerom k nej. Venovala mi milý úsmev a v lícach sa jej urobili jamky.
,,Chcela som sa spýtať, ako dlho ste spolu? Prepáčte, ale nejako som to asi prepočula," v hlave som okamžite zrátal mesiace.
,,Dalo by sa povedať, že je to niečo okolo dvoch mesiacov,"
,,Stále dlhšie, ako to vydržalo nám," uškrnula sa.
,,Takže vy ste kedysi bola s mojim otcom," zadumane som si ju prezrel.
,,Áno, ale bolo to len chvíľkové. Neskôr sme obaja usúdili, že to nemá význam. Ja som odišla do Konohy a našla si svojho muža a on sa potom zamiloval do vašej matky," v jej hlase nebolo ani náznak po tom, že by ľutovala svoje rozhodnutie. Asi to nebrala ako nejakú skutočnú lásku.
,,Moja matka," prikývol som a keď som vyslovil tie slová, hlas mi odišiel až do stratena.
,,Milovala vás, o tom nie je pochýb, Kazekage-sama," mierne som sa strhol. O tom som skutočne pochyboval, všetko to čo mi povedali naznačovalo úplný opak. Nechcel som sa na túto tému baviť. Bola pre mňa príliš citlivá a otvárala staré rany v mojom srdci.
,,Prosím, tykajte mi Tame-san," nadvihla kútiky v prekvapenom úsmeve.
,,Predsa len som priateľ vašej netere."
,,Ako si želáš. Hm..." videl som na nej, že bojuje s otázkou a nevedela, či mi ju má alebo nemá položiť. Nervózne si žmolila ruky.
,,Pýtajte sa," pobádal som ju.
,,Je mi jasné, že s Itami to nemáte vôbec ľahké. Len by som chcela vedieť, miluješ ju natoľko, aby si zvládol všetko to čo sa okolo vás deje?" jej otázka bola taká priamočiara a ja som neváhal ani sekundu.
,,Iste, Tame-san. Obetoval by som pre ňu všetko,"
,,O tom nepochybujem. Len ste spolu dosť krátko,"
,,Ale poznáme sa tak dobre, že som tomu sám neveril na začiatku. Dopĺňame sa, ona je moja chýbajúca časť. Tá nežná, dobrá a láskavá."
,,Chceš tým povedať, že ty si jej presný opak? Áno, máš za sebou temnú minulosť, no pochybujem, že je v tebe zlo." mierne som sa zasmial nad jej tónom, ktorý použila.
,,Netvrdím, že som zlý človek. Áno, bol som. Ale... všetko sa zmenilo, snažím sa byť užitočným, no..."
,,Nikdy z teba tá temnota úplne nezmizne?"
,,Ak narážate na Shukaku," cítil som ako sa celé moje telo naplo v dôverne známom pocite nepriateľstva, hoci som to všetko už dávno prijal.
,,Myslela som na neho, ale... ako som sa dopočula, už ho nemáš,"
,,No nie všetky zlé veci ma nútil robiť on. Moje srdce je v istom slova zmysle zdeformované všetkými hriechmi, ktoré som napáchal, ale Itami je moje svetlo, ona mi pomáha. Áno, moja povaha sa časom prispôsobila Shukakovi, mávam svoje dni, kedy sa tej temnote poddám, neukorigujem sa-"
,,Nie si taký," odrazu mi niekto skočil do reči. Obaja sme zdvihli pohľady a zbadali Itami stáť na poslednom schode a hľadieť na mňa. Yoshino stála za ňou a pozorne počúvala náš rozhovor.

Vybehla som na prvý schod a videla som, ako Yoshino s nadmerným záujmom stojí na poslednom schode. Načúvala? Vykročila som normálnym krokom dole do obývačky, lenže po ceste ma upútal tlmený rozhovor Gaaru a Tame: „...ale všetko sa zmenilo, snažím sa byť užitočným, no.“
Svoje dostupovanie som stíšila a priližila sa až ku Yoshino, ktorá odstúpila odo mňa a zastavila sa za mnou.
Nevedeli o nás a ja som bola len rada, pretože som tento rozhovor chcela počuť. Normálne nepočúvam cudzie dialógy, ale toto sa nedalo prepočuť. Gaara sa potom vyjadril, že v ňom stále drieme netvor, ku ktorému sa časom prispôsobil a doteraz to zo seba nemôže vyhnať. Vraj sa Shukakova povaha stala jeho malou súčasťou. Zaškrípala som zubami a srdcom mi prešiel meč bolesti. Prečo takto hovorí? To nie je pravda, on nie je zlý! Je dobrou osobou.
„... mávam svoje dni, kedy sa tej temnote poddám, neukorigujem sa-“
„Nie si taký.“
Svoje pohľady spočinuli na mne a ja som si až teraz uvedomila, že som zauvažovala nahlas. Srdce mi začalo biť ako o život a prešla mnou triaška.
Bože!
Teraz si budú myslieť, že som ich naschvál počúvala.
„Itami,“ vydral zo seba ťažko Gaara a ja som sa musela pozviechať.
Prešla som do obývačky a postavila sa oproti gauču a na ňom sediacu dvojicu.
„Nie si zlým človekom, prestaň také veci hovoriť,“ rozhodila som rukou.
Tame veľmi pozorne a zaujato sledovala situáciu, rovnako i Yoshino zo schodov.
Gaara pokrútil hlavou a premiestnil dlane na stehná: „Som. Niekedy sa proste neudržím a moje zlé ja uzrie svetlo sveta.“
Hovoril to tak pokojne, no cítila som, že vnútri ho to žgrie a ničí. Ako sa vôbec dostali k tejto téme?
„Netrep hlúposti!“ zvýšila som na neho hlas.
Kvôli môjmu tónu na mňa zažmúril oči a postavil sa: „Nezvyšuj na mňa hlas.“
„Tak neodbiehaj od témy,“ svoj tón som zmiernila a namiesto toho som naňho nepríjemne zavrčala.
On si založil ruky u hrude a sledoval ma. V tento moment sme obaja zabudli na to, že tam Tame a Yoshino sú.
„Prosím... prestaň si také veci myslieť. Nie si netvor, ani monštrum, nič z toho!“ znova som zráznila.
„Nevrč na mňa...“ nadvihol obočie.
„Tak prestaň,“ môj hlučný hlas sa rozľahol po izbe... strašne som sa teraz vynervačila.
Už ma to slovo ‚prestaň‘ po toľkých opakovaniach prestávalo baviť.
„Hej? Ja, že nie som netvor?!“ zrazu úplne vybuchol a Tame sediaca vedľa neho sa strhla, „veď som ublížil žene, ktorú milujem!“
„Čo to hovoríš?! Nikdy si mi neublížil,“ skrivila som nechápavo tvár.
„Nikdy?! Lebo vôbec som ti v záchvate zúrivosti nevybil dych, neškrtil a nesľuboval, že ťa zabijem!!!“ toto zakričal a potom s tvárou v dlaniach, klesol na gauč.
Nahrnuli sa mi slzy do očí a zašepkala som: „To nie je tvoja vina a ty to vieš...ja som prvá začala. Ja som ti dala facku a vyprovokovala...“ Gaara bol nestabilný človek a bolo vidieť, že všetko ho vo vnútri trápi.

Potláčané zúfalstvo a hnev z toho, čo som jej spôsobil ma stále dusila. Aj po takej dlhej dobe, tá vina bola taká obrovská. Nikdy som nechcel ublížiť žene na ktorej mi záleží. Tak, ako som nechcel zabiť vlastnú matku pri pôrode som nechcel prísť o Itami. Mal som strach, že to niekde vo vnútri mňa ožije a ja to raz nezvládnem.
,,Nechcem sa o tom rozprávať," pretisol som pomedzi zaťaté zuby, keď som ucítil pohľady Tame aj malej Yoshino.
,,Konečne prijmi sám seba, Gaara," zašepkala a sadla si vedľa mňa. Hlavu si oprela o moje plece a rukami mi odtisla moje dlane od tváre a pevne ich držala, prepletajúc si so mnou prsty. Prerývane som sa nadýchol a na moment ma striaslo.
,,Vidím, že Itami si vybrala toho najnebezpečnejšieho zo Sabaku," Yoshino sa snažila odľahčiť situáciu, ale všetci sme zamrzli a zostali sa na ňu dívať. Mala pravdu.
Ale Itami sa ku podivu začala tak nahlas smiať, vybuchla do takého záchvatu, až sa držala za brucho. Hneď sa k nej pridala aj Tame a ja som na nich nechápavo hľadel.
Jej veta bola v rozpore so smiechom, ktorý tu prevládal.