Yukinine konožské ľudové rozprávky 3

Dlhý, široký a bystrozraká

Za siedmimi horami a siedmimi dolami – nikto však nevie, ktorým smerom – mal raz svoju skrýšu temný zloduch Orochimaru, ktorý z každého, kto k nemu zavítal, urobil objekt svojich pokusov. Jedného dňa mu prišiel list sukuby Hinaty s nezvyčajnou požiadavkou. Má jej vydať Sasukeho výmenou za to, čo je jeho, ale o tom nevie. Akokoľvek Orochimaru premýšľal, čo to môže byť, nevedel na to prísť. Je to niečo dôležité, alebo naopak bezvýznamné? Sasukeho za to vymeniť rozhodne nehodlal, pretože prahol po jeho tele.
Ale nie, neutekajte, toto nie je yaoi rozprávka (ešte), ide o to, že Orochimaru prežíval strašné telesné muky, po tom, ako pri jednom zo svojich zločinov chytil svrab a chcel sa vojsť do Sasukeho tela... teda nie, na čo to zasa myslíte, ... chcel proste zaujať nové telo namiesto svojho starého. Nepýtajte sa ma ako. Podstatné je, že mu zvedavosť predsa len nedala a rozhodol sa pripraviť pre Hinatu, keď už pre niečo Sasukeho tak veľmi chce, pascu.
Rozhlásil, že dá Sasukeho za manžela tej, ktorá ho ustráži po tri noci. Ale ak uchádzačka o manželstvo zlyhá, stane sa Orochimarovým pokusným zajačikom. Tých totiž nikdy nemal dostatok.
Práve na to však čakala Hinata, ktorá Sasukeho nechcela pre seba, ale pre Sakuru, ktorá na oplátku prisľúbila, že sa ujme vedenia Hinatinej kliniky asistovanej reprodukcie. Teraz už stačilo iba zložil pre Sakuru vhodný tým, ktorý jej pomôže Orochimarovu úlohu splniť.
Prvého adepta našla zaklineného do vchodu nejakej jaskynky. Chudák Akimichi Choji sa totiž dokázal zväčšiť do akejkoľvek šírky a veľkosti, ale zmenšiť sa natoľko, aby sa vyslobodil, bolo nad jeho sily. Našťastie bol už zakliesnený tak dlho, že z toho riadne pochudol, a tak ho Hinate stačilo na smrť vysileného vytiahnuť. Dala mu napiť sa čakrou nasýteného mlieka a Choji bol razom fit. A odvtedy dával prednosť cornflexom pred svojimi obľúbenými chipsami. Samo sebou, že súhlasil s pomocou Sakure a poradil aj, kde nájsť ďalšieho člena do týmu, Shikamara, ktorý dokázal dosiahnuť možno aj ďalej ako Orochimaru so svojím jazykom, keď predĺžil svoj tieň (o čom by vedela veľa rozprávať jeho manželka Temari).
Shikamara našli ležať na lúke zdanlivo bez duše. „Prihodilo sa snáď aj jemu nejaké nešťastie?“ zhrozila sa Hinata a už chcela aj jeho napojiť mliekom, keď sa tu zrazu prebral a začal hromžiť, že sa už človek nemôže ani pokojne vyspať bez toho, aby mu niekto nepchal do tváre prsník. Keď sa však upokojil, čo zasa netrvalo až tak dlho, tiež sa pridal do skupiny. Bolo to síce podľa neho desne otravné a zbytočné, no bol vďačný za záchranu svojho najlepšieho priateľa.
A tak nastal čas ísť konečne za Sakurou, ktorá mala medzitým za úlohu presvedčiť posledného člena týmu, svoju dávnu priateľku Ino. Hinata mala trocha obavy, či sa navzájom nepozabíjali, keďže v otázke Sasukeho boli nezmieriteľnými rivalkami. Žiadne krvavé scény sa však nekonali, práve naopak, keď došli do Ininho kvetinárstva, našli Ino, Sakuru a ešte nejakú Karin ako nadšene žmochlajú Sasukeho fotografie, majúc pri tom úplne zvlhnuté ...
... oči. Pardon, ja viem, že sa hovorí uplakané oči, ale vidieť pri tom váš výraz bolo na nezaplatenie.
Ino samozrejme okamžite súhlasila so záchrannou akciou a našťastie sa vôbec nepýtala, čo bude potom. Na Shikamarovu radu sa jej to ani nesnažili vysvetliť.
Nechajúc Hinatu čakať v zálohe, prišli do hradu, ktorý si pre túto príležitosť prenajal Orochimaru a voľky nevoľky sa obliekli do gýčových kostýmov, ktoré im dali. Ich úloha tkvela v strážení Sasukeho počas troch nocí.
Prvej noci si teda sadli Choji a Shikamaru na stráž k oknu a dverám, zatiaľ čo Ino a Sakura sedeli so Sasukem pri stole a držali ho za ruky, striedavo na seba gániac a pokukujúc po posteli. Ani netreba pripomínať, že sa tým len posilnilo Sasukeho odhodlanie uniknúť. Ako sa stalo, ako sa nestalo, zrazu len nadránom zistili, že zaspali a Sasukeho nikde. Podľa otvoreného okna sa dovtípili, kadiaľ utiekol a Ino sa telepaticky skontaktovala s Hinatou, ktorá striehla vonku. Tá im oznámila, že Sasuke vyletel z okna v podobe holubice a zadala jej presnú polohu. Na to Ino preniesla svoju myseľ do jastraba, chytila Sasukeho a priniesla ho späť.
Lepšie nepochodili ani nasledujúcej noci. Situáciu opäť zachránila Hinata, ktorá im oznámila, že sa Sasuke premenil na štvorlístok a schoval sa na lúke pred hradom. Bola našťastie jasná mesačná noc, takže Shikamaru za ním mohol natiahnuť svoj tieň. Ale čo to? Stále chýbalo niekoľko metrov, aby naň dosiahol. Tak Choji vystrčil ruku z okna (jeho manželka Karui iste nadšene potvrdí, že dokáže zväčšiť ktorúkoľvek časť tela podľa potreby) a zväčšil ju nakoľko, aby vďaka nej Shikamaru uchopil štvorlístok tieňom a vtiahol ho naspäť do izby. Bolo to veru v poslednej chvíli a tak Orochimaru opäť skončil sklamaný.
V poslednú noc sa rozhodli nič neriskovať. Shikamaru obalil všetky steny svojim tieňom a Ino sa so Sakurom primkli na posteli k Sasukemu tak tesne, že sotva vládal dýchať – čo bolo dobre, lebo aj tak tam mali obmedzené množstvo vzduchu. Zrazu však Ino a Sakura zistili, že sa objímajú navzájom a Sasukeho nikde. Začali zúfalo, no bezvýsledne prehľadávať izbu, veď inde byť nemohol, keď Shikamaru odmietal urobiť čo i len malú medzierku v tieni, čo Ino ako prosila, že musí čúrať.
„Tak ti treba, mrcha,“ pomyslela si Sakura, ktorú ani v tejto kritickej situácii neopúšťala zloprajnosť. Ona sama si už trocha cvrkla do tampónu.
„Ale moment!“ prebehlo zrazu Sakure mysľou. „Veď ja som si žiadny tampón nedávala!“
A skutočne, keď ho vytiahla, zistili, že to bol premenený Sasuke, ktorý takto aj do tretice zlyhal. Sakurin tým splnil úlohu. Orochimaru sa nafučal, Sasuke rezignoval a Ino dostala hysterický záchvat, keď sa dozvedela, že to celé robili pre Sakuru. A bola svadba, po ktorej prišla svadobná noc. Neverili by ste, čo sa dialo počas nej. Neverila tomu ani samotná Sakura, ktorá sa ráno prebrala s pocitom ako by jej niekto ťukol prstom do čela, ale až po tom, čo po nej prešlo stádo slonov. Vôbec na nič si nepamätala, len našla na nočnom stolčeku list od Sasukeho:
„Milá Sakura,“ začala čítať a Sakura sa nestačila diviť, čo všetko vraj spolu robili a vôbec sa na to nepamätala. Obchádzali ju mdloby, veď z niektorých jej údajných požiadaviek by si jeden myslel, že sa snáď pokúšala o samovraždu. „Keďže sa necítim byť fyzicky ani psychicky pripravený plniť za týchto podmienok svoje manželské povinnosti, rozhodol som sa poslúchnuť tvoju radu, ktorú si mi opakovala počas vzácnych chvíľ oddychu a vydať sa hľadať to, po čom moje srdce skutočne túži. Dovtedy zbohom!“ zakončil Sasuke nakoniec.
Tak Sakura, neveriac vlastným očiam, zdrvene dočítala Sasukeho list, nevediac, čo si myslieť o jeho obsahu a nakoniec ho rezignovaná schovala tak, aby ho nikto nenašiel. List sa však neskôr nejako predsa len dostal na svetlo sveta a dnes ho môžeme čítať, spolu s vybranými úryvkami spomienok Siedmeho o časoch týmu 7, v bestselleri „50 stupňov sakumasochyzmu“. Sakura sa zahĺbila do práce a nikdy sa nedozvedela, že to celé bola pomsta oklamanej Ino, ktorá ovládla jej myseľ technikou Shintenshin a pokúsila sa následne získať Sasukeho pre seba.
Ale to už je iný príbeh a poučením toho dnešného je, že klamať priateľom sa môže vypomstiť.

Ach, a vy by ste chceli ešte vedieť, čo bolo, to, čo patrilo Orochimarovi, ale o tom nevedel, však? Sukuba Hinata splnila svoj sľub napriek tomu, že sa Orochmaru pokúsil o podfuk a tak mu poslala košík s bábätkom, ktoré práve porodila. Nevedela síce, či je Orochimarovo, ale bola si istá, že to nevie ani on. Orochimarovi, medzitým premiestnenom do tela jednej z neúspešných uchádzačiek o Sasukeho, neostávalo než prebaľovať, kŕmiť a prebaľovať, až už nevedel, či je žena alebo muž, čo na počudovanie veľmi prospelo jeho výzoru. Dieťaťu dal meno Mitsuki a nahovoril mu, že ho umelo vytvoril, aby sa oň nemusel s nikým deliť.