Yukinine konožské ľudové rozprávky 4

Krasotinka a zviera

Dávno, pradávno – teda aspoň z vašej perspektívy, milé deti – unikol krásny sexi mladík menom Sasuke z rúk ukrutného Orochimara, prahnúceho po jeho tele, no neunikol prekliatej chorobe – teda pardon, myslím ukrutnej kliatbe – ktorou ho Orochimaru stihol nakaziť… ehm, prekliať. Tu by som rada urobila menšiu odbočku na tému rizík výmeny telesných tekutín, no po skúsenostiach z rozprávania iným deťom viem, že by som musela utekať pred zúrivými rodičmi, tak radšej budem pokračovať v príbehu. Sasuke sa túlal po svete premenený v monštrum a pátral po tom, po čom jeho srdce túži, lebo bol presvedčený, že potom sa mu podarí zrušiť Orochimarovu kliatbu, alebo ju aspoň preniesť na niekoho iného. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, Sasuke hľadal Naruta, ktorý zmizol na misii na záchranu Hinaty o dve rozprávky skôr. Pátral, pátral a bol by pátral až doteraz, keby z ničoho nič nenarazil na smerovku s nápisom ROAD TO NARUTO. Vydal sa teda ukázanou cestou a tá ho zaviedla k labyrintu z ruží, uprostred ktorého zahliadol akúsi budovu obrastenú ružami. Ani sa nenamáhal hľadať cestu medzi ružami, proste si ju presekal. Akonáhle dorazil doprostred a zistil, že budova je z atramentu, vybehla spomedzi ruží zadychčaná blondínka vykrikujúc: „Nesiahaj na moje ruže, nesiahaj na moje ruže!“ Sasuke si zachoval chladnú hlavu (nie tak, ako keď akýsi starec naňho podobne vykrikoval kvôli kruhom) a proste sa opýtal: „Kde je Naruto a kto si ty?“
To bola správna otázka, teda, že kto je tá blondínka, pretože išlo v skutočnosti o Ino, ktorá sa snažila ľsťou získať Sasukeho. Vymyslela si zložitý plán vlákať ho do labyrintu z ruží a poskytnúť mu pomoc, keď bude bezradný. Udychčaná bola preto, lebo naňho striehla blízo vchodu do labyrintu a musela prebehnúť poriadny kus cesty, aby sa dostala doprostred v rovnakom čase ako Sasuke.
„Naruto je tu,“ ukázala na obrázok jednej z príloh ramenu, nakreslený pod Sasukeho nohami, „a ty tu už navždy ostaneš spolu so mnou, lebo, lebo...“ nenachádzala Ino slov nie len od udychčanosti, ale aj z hnevu, že ju Sasuke nespoznal a hlavne z toho, čo urobil jej ružiam, „…lebo si posekal moje ruže.“
„Nebýva to v rozprávke naopak?“ prehodil Sasuke a obrátil sa na odchod, keď zistil, že sa nevie pohnúť, pretože jeho nohy pevne zachytili atramentové hady.
V tomto okamihu vám prezradím, že Ino s jej plánom pomáhal akýsi neznámy muž v maske ANBU, ktorý sa k nej pripojil ani poriadne nevedela kedy, ako a prečo, no ani to neriešila, lebo pokladala za samozrejmé, že pre takú krásku ako ona sú proste muži ochotní urobiť iracionálne úplne čokoľvek.
„Toto je tvoj koniec, Sasuke!“ ozvalo sa temne spod masky.
„Čože?“ zhíkla Ino „To je nejaké nedorozumenie!“
No kým by sa všetko objasnilo, objavila sa vreštiaca červenovláska v pyžame a bielymi reťazami decimovali ruže, čo jej stáli v ceste za jej milášikom. Vrhla sa na sasukeho hruď a v mihu zlikvidovala aj hady, čo ho držali.
„Moje ruže!“ zaupela Ino a nervovo zrútená omdlela.
„To nebolo nutné. Kto si?“ opýtal sa znudený Sasuke červenovlásky. Nie, nebol senilný, iba sa proste neunúval pamätať si mená svojich nespočetných faniniek.
„Predsa Karin Uzumaki, tvoja osudová láska, ako to, že ma nespoznávaš? Po tom, koľko krát som nechala, aby si ma hrýzol?“ začala Karin hysterizovať a mykať ho za golier.
„Uzumaki? To je určite osud,“ povedal si Sasuke, prehodil si Karin cez plecia a zanechajúc hľadanie Naruta sa vybral hľadať svojho staršieho brata, o ktorom sa medzitým dozvedel, že je chorý a hodlal ho od toho trápenia nadobro zbaviť.
„Hej, ešte som tu ja!“ zakričal muž v ANBU maske, no nikto si ho nevšímal.
„Ja na to proste nemám,“ začal si zúfať. „Po tomto fiasku mi už navždy ostanú misie zadávané znudenými paničkami, ktoré mám naoko prepadnúť, vyzliecť do ružova a najrôznejšími technikami očierniť v očiach spoločnosti. Počúvať najskôr ich neúprimné prosby, aby som mal zľutovanie a ušetril ich, no nakoniec to aj tak vždy skončí pri „Neprestávaj! Neprestávaj, celú ma uchváť a roztrhaj, ty zviera!“ Dúfal som, že keď eliminujem niekoho ako Sasuke, postúpim vyššie, ale beda, už navždy ostanem džigoninom a každý ma bude prezývať zvieraťom.“
„A čo keby si si proste dal dole tú stupidnú masku?“ prehovorila Ino, ktorá sa medzitým prebrala a hneď mu ju aj strhla a ostala prekvapená: „Však ty si vlastne pohľadný chlapík.“
Keď to začul, od dojatia by mu boli hádam aj slzy vyhŕkli, no bol vycvičený neplakať. Strašne sa chcel Ino za tie slová odvďačiť a keďže ho práve nenapadlo nič lepšie – hovorí sa tomu choroba z povolania - hodil ju na atramentovú posteľ, kde bola vzápätí natoľko… ehmm natoľko… ach áno, deti, poškvrnená je to správne slovo… teda bola natoľko poškvrnená, že si nakoniec uvedomila tri veci. Tento chlapec je skoro taký pekný ako Sasuke, v posteli sa mení fakt na neskutočné zviera, no napriek tomu všetkému asi nedokáže úplne zabudnúť, ako bola ohrdnutá pekným Uchihom. Napriek tomu ostala so „zvieraťom“, ktorému dala meno Sai a prišla do iného stavu, pretože na svoje neustále poškvrňovanie používala iba bežné prášky. Nič však nestačilo na to, aby zabudla na Sasukeho, preto si našla adrenalínový koníček – spolu s akýmsi Deidarom vytvorila ekoteroristickú dvojicu, šíriacu hrôzu pod názvom „Blondíny pre záchranu zeme“ a svoje dobrodružstvá neskôr v domácom vezení spísala v ságe „Vojna o tŕne“.
Ale to už je iný príbeh.