Kriminálka Konoha 4 ~ Krok jeden: Utvor spojenectvo [01]

„Kai!“ zvolal Sasuke, ktorý nemohol uveriť, že pred ním sedí chalan, ktorý mal byť mŕtvy. Veď...veď toľkokrát sa ubezpečoval, že je naozaj preč a vždy dostal jasnú odpoveď: že Kai už nie je viac živý. A predsa. A predsa sedel v jeho kresle, pil jeho saké z jeho pohára a žil. Áno, vyzeral veľmi živo. „Ty si mŕtvy!“
Kai sa postavil, upravil si svoje čierne tričko a uhladil si čierne nohavice. Rozpažil ruky a usmial sa na neho. „Človek mieni, Kai to mení, Uchiha,“ spustil ruky k bokom a trochu ku nemu podišiel. Sasuke bol od šoku prikovaný na mieste, „Vieš,“ prehodil Kai akoby mali normálnu konverzáciu, „vy ste naozaj totálne blbí, ako som vám už raz povedal. Je to smutné, no. Ale,“ zdôraznil to slovo, „čo je ešte smutnejšie, vy ste si to doteraz vôbec neuvedomili. A to som vám to povedal priamo. Hrozné je to s vami, hrozné,“ krútil hlavou.
„Akoto, že nie si mŕtvy?“
Kai prevrátil očami. „Lebo som nikdy nezomrel, Uchiha,“ povedal, akoby to bolo očividné, „Nikto nemôže bez následkov vstať z mŕtvych. Nikto. Ja väčšinou na následky nedbám, ale... neviem....zmŕtvychvstanie sa mi nepáči. Znamená to, že si už raz sklamal. Že ti to už raz nevyšlo. A následky by som nechcel znášať ani ja. Byť niekým ovládaný a k tomu tá bledá pokožka a čierne beľmo, no prosím, ako by som to len vyzeral,“ rozosmial sa.
To by som aspoň vedel, že si bol mŕtvy, pomyslel si Sasuke a premeriaval si Kaia. Stále neveril, že by to mohol byť on. Niekto sa naňho iba hrá. Žeby ten blond? On chcel od Tuua, aby ho volal Kai, nie je tak? Hm, tak teraz na seba vzal premenu.
„Kto si? Prečo si si zobral Kaiovu identitu?“
Kai – teda, chlapík, čo sa na Kaia iba hral, lebo Sasuke neveril, že je to naozaj on – prekvapene otvoril ústa a nadvihol obočie. Otvoril ústa, že mu niečo povie, potom ich zavrel. Zamračil sa akoby premýšľal, čo povie a potom sa nakoniec rozosmial. A smial sa, smial a smial. Potom, keď ho to prešlo, to už sa prehýbal od smiechu, sa narovnal a zotrel si slzy smiechu z očí.
„Doboha,“ hlesol veselo, „som fakt dobrý. Naozaj. Moja smrť bola taká presvedčivá, že ani keď pred tebou stojím, Uchiha, ani vtedy mi neveríš, že som späť.“
„Nemôžeš byť.“
„Som,“ rozhodil rukami, „a aj ti to rád dokážem,“ fľaša saké sa začala sama od seba zdvíhať a potom prudko letela smerom ku Sasukemu, „Postreh!“ skríkol s úsmevom Kai a Sasuke ju chytil. Zovrel ju v rukách a s vyvalenými očami sa pozeral na Kaia, ktorý sa naňho zazubil.
„A doriti,“ povedal polohlasne a pripravil sa na to, že sa ho Kai, znova, pokúsi zabiť. Ten akoby z jeho postoja vycítil, čo si myslí, povedal:
„Neprišiel som ťa zabiť. Moje dôvody pobytu v Konohe sú momentálne iné ako naposledy. Keby som ťa chcel mŕtveho, už by si nežil.“
„Načo tu teda si? A ako si vôbec prežil?“
„Dôležitejšie otázky sú: prečo sme jediní v Konohe? Kto je za tým? Čo tým chce docieliť? Nemyslíš, Uchiha, že moje otázky sú relevantnejšie ako tvoje?“ prehodil.
„Pokiaľ mi na ne neodpovieš, tak...“
„Tak čo? Nepustíš ma do svojho kruhu vyšetrovateľov? No a čo. Budeš dúfať, že odídem? Smiešne, nemôžeme odtiaľto odísť. Nedá sa to. Vojdeš, no nevyjdeš,“ hovoril vážne, „Viem to, lebo som čakal, že sa tu stane niečo veľké, no toto je nuda. Tak som chcel odísť, no nemohol som.“
„Ako to myslíš?“ nechápal Sasuke. Sú tu uväznení? No to snáď nie!
„Porozprávam to, ale všetkým. Nemal by si ukrátiť svojich priateľov o ten veľkolepý príbeh,“ usmial sa naňho. Sasuke nemal na výber, pokiaľ chcel od Kaia odpovede, musel mu v tomto vyhovieť a zaviesť ho za ostatnými. Musel uznať, že Kai nebol len dobrý psychopat, ale aj dobrý manipulátor.

Kráčali spolu na stanicu, no nevošli do Sasukeho a Shikamarovej pracovne, kde sa mu predtým podarilo nakuknúť, no šli do oveľa väčšej miestnosti, kde sa nachádzalo päť ľudí. Jemu už známy Shikamaru Nala, ktorý naňho vyvalil oči, keď vošiel. Potom tam bola tá ružová doktorka Sakura. Nejaký neznámy dredáč, podľa farby pokožky vedel, že z Oblačnej. Jeden pohľad na ruky a videl, že na zápästiach mal donedávna putá, takže väzeň. A v kúte sedelo tiché dievča s tmavými rovnými vlasmi až po pás a malo ofinu. Nevedelo, kto je a aj jemu zostávala jej totožnosť záhadou. Na všetkých sa široko usmial.
„Psychopat došiel,“ informoval Sasuke všetkých.
Shikamaru vyskočil zo stoličky. „On...on je nažive?! Sakura! Povedala si, že je na sto percent mŕtvy!“ oboril sa na ňu, no pohľadom visel na ňom. Tá mlčala a tiež nechápavo pozerala na Kaia. Ten sa na nich ešte stále usmieval, lebo veľmi dobre vedel, že ich to ešte viac zmätie a možno aj vytočí. Ten veľký chlap sa mračil, no nie naňho. Až teraz si všimol, že pohľadom prepaľoval ďalšiu postavu v miestnosti. Starší muž, už mu isto ťahalo ku päťdesiatke, biele vlasy a...zlaté oči? No páni, Kai takúto kombináciu ešte v živote nevidel, no počul o nej. Tento chlapík musel byť z klanu Kuroji, iné vysvetlenie nebolo. A keď sme už boli pri klanoch, to pekné dievča v kúte s tými nezvyčajnými očami, muselo byť z klanu Hyuuga. Samí významní ľudia v miestnosti! Čokoľvek má tej tajomný týpek za lubom, bude to niečo veľké.
„Áno, som nažive,“ povedal znudene, lebo naňho všetci čumeli a zrejme by tomu neverili kým by to nepovedal nahlas. Sadol si na jednu z mäkkých stoličiek a povzdychol si, „a vy asi umierate túžbou vedieť, ako je to, dopekla, možné,“ dodal.
„Kto vlastne ste?“ spýtal sa ho Kuroji.
„Kto ste vy?“ vrátil mu to.
„Moje meno je Satori Kuroji, som hlava klanu Kuroji,“ predstavil sa a Kai naňho vyvalil oči. Takže nie len taký hocijaký Kuroji, ale rovno hlava! Fúúú....ešteže sa odtiaľto nedalo odísť, skoro o to prišiel.
„A ostatní, ktorých nepoznám?“ zaujímal sa.
„O tom potom, Kai,“ povedal chladne Nara. „Ako si prežil?“
„Vidím, že je to dôležitejšie ako slušnosť predstaviť sa,“ skonštatoval, no podvolil sa. „Dobre teda, takže v prvom rade by ste mali vedieť, že som nikdy nezomrel.“
„Videla som tvoje telo,“ skočila mu do reči Sakura.
„Nevidela si moje telo, doktorka. Nie, nebola to premena. Tá by sa po smrti zrušila,“ povedal a zaregistroval, ako sa na seba pozreli Uchiha, Nara, Haruno a Kuroji. Aha, už si spomenul odkiaľ vie o Kuroji klane. Čítal o ňom v novinách. Bol to prvý prípad tých dvoch debilov a Satoriho synáčik Shinao bol zavraždený, no nikto nevedel o tom, že to bol on, lebo jeho schopnosť bola dokonale sa premeniť na niekoho iného, „teda, takmer každá premena by sa zrušila,“ opravil sa a všetci sa naňho prekvapene pozreli, ako dobre je informovaný a jeho to potešilo. „Aby ste to pochopili, začnem od začiatku. Celý môj plán ohľadom Konohy bol veľmi dobre prepracovaný. Až kým som sa vám neodhalil, nevedeli ste, že som za tým ja. Vážne ste si mysleli, že keď som to mal tak dobre premyslené, že by som sa len tak bez poistky odhalil? Ale prosím vás! To by bolo hlúpe a na rozdiel od vás premýšľam. Takže, predtým, ako som prišiel za...pani Nakashi?...som zabil jedného chalana, ktorý sa na mňa veľmi podobal. Zhodil som ho z jedného zrázu, lebo tak som plánoval ukončiť, teda akože ukončiť, svoj život v prípade, že by predsa len niečo nevyšlo. Nanešťastie sa mi vás nepodarilo zabiť a môj záložný plán bol potrebný. Vy dvaja ste skolabovali už vo vyšetrovačke, hanba vám, a ANBU šli po mne. So svojou schopnosťou som ich zdržiaval a získaval čoraz väčší náskok. Zaviedol som ich presne tam, kde sa nachádzalo už podhodené telo. Aby sa čas smrti zhodoval aspoň trochu a len s veľmi malou odchýlkou, zabil som ho len tesne predtým, ako som šiel za tou pani. To znamená, že rozdiel v čase smrti, kedy naozaj zomrel a kedy ste si mysleli, že som zomrel, bol asi hodina. Zanedbateľné,“ mávol rukou, „Problém mi však robila tá rana na ruke, čo mi spôsobil Uchiha. Ako ju, dopekla, nafingovať? No potom, na moje šťastie, som si všimol na tele, že ako spadol, to rameno mal dosť dokaličené. Takže som to už len doladil, plus tam kvapkalo toľko mojej krvi, že to bolo presvedčivé. Zo svojou schopnosťou sa mi podarilo zastaviť krvácanie a dostal som sa do najbližšej nemocnice, kde ma zobrali sestričky, celkom pekné, na oddelenie, ktoré neviem ani vysloviť, a tam ma doktori ošetrili. Najprv ma vyšetrili, lebo som im povedal, že ich zabijem, ak sa ma budú teraz vypytovať na moje údaje. Keď ma však vyliečili, ušiel som im. Tadá, to je plán prežitia, moji zlatí. Vždy by ste mali mať nejaký po ruke, keď idete do takej veľkej akcie ako ja napríklad.“
„Nemysleli sme si, že si mal záložný plán, lebo sme predpokladali, že si na to až príliš arogantný a namyslený,“ povedal mu Shikamaru.
„Možno aj som, no som hlavne inteligentný, ako som vám to už neraz dokázal,“ odvetil samoľúbo, čím len potvrdil časť Shikamarových slov.
„Povedal si, že si ma neprišiel zabiť ako naposledy. Prečo si teda v Konohe?“ spýtal sa ho Sasuke. Kaia prekvapilo, že sa ho nespýtal na tú bariéru okolo Konohy, to by sa on spýtal ako prvé, no čo už. Už sa presvedčil, že Uchiha a Nara nie sú takí chytrí, ako si namýšľajú.
„Nie, tentoraz tu nechcem nikoho zabiť. Dokonca ani zmrzačiť,“ dodal. „Som tu, lebo mi niekto povedal, aby som tu bol.“
„Blonďák?“ vyhŕkla Sakura.
Čo?
„Neviem,“ komu záleží na farbe vlasov? „Mal kapucňu. Našiel ma potulovať sa len tak svetom s tým, že som mal v hlave asi tucet plánov, ako zabiť Uchihu. Jeden lepší ako druhý, mimochodom. Povedal mi, aby som sa k nemu pridal. Odmietol som, samozrejme. Nevedel som, kto to je a pracujem sám. Vedel však, kto som ja a to ma prekvapilo, lebo pre celý svet som mal byť mŕtvy,“ tu sa trochu zarazil, lebo stále nepochopil odkiaľ to ten týpek vedel. „Kvôli tomu som mu venoval trochu svojho času. Povedal mi, že mu nemusím veriť, ak nechcem, ale mám prísť do Konohy v určití deň. Že vraj sa tu stane niečo veľké, čo ma zaujme. Tak som sem prišiel a čo nevidím? Zostalo tu so mnou šesť ľudí a nemáme možnosť odtiaľto odísť.“
„Nemôžeme odísť?“ spýtalo sa Hyuuga dievča ticho, no počul v jej hlase šok.
„Presne tak. Neviem či to je bariéra alebo čo, no nedovoľuje nám to odísť.“
„Nemyslím si, že je to bariéra,“ povedal Sasuke a Shikamaru prikývol. Vedeli niečo, čo Kai nevedel.
„Čo to teda je?“ chcel vedieť.
„To teraz nie je dôležité,“ odvrkol mu Sasuke.
Ako to doboha myslí, že to nie je dôležité?! Tak ja mu odpoviem na všetko, čo chcel milosťpán vedieť a on ma takto odbije? Tak to teda nie. Možno som sem prišiel iba so zvedavosťou, no pokojne to môže skončiť tak, že to bude Uchiha, kto skončí mŕtvy!
„Skôr by ma zaujímalo, ako si môžeme byť istí, že s tým blonďákom nespolupracuješ,“ dodal.
Kai sa naňho zamračil. „Ako si vôbec môžete byť istí, že ten týpek je blond? Už som vám povedal, nevidel som mu do ksichtu a ani vlasy. A tiež som vám už spomenul, že pracujem sám. Nepotrebujem pomoc, ale to už vy dvaja veľmi dobre viete, že?“
„Lebo ty si taký pravdovravný, hm?“
„Myslím, že hovorí pravdu, Shikamaru,“ ozvalo sa opäť to dievča a pozeralo priamo na Kaia.
„Nemala by si byť taká dôverčivá, Hinata,“ napomenul ju Nala.
Hinata.
Konečne vedel aj jej prvé meno. Bol nerád neinformovaný.
„Povedal, že vás chcel predtým zabiť. A tiež povedal, že tu nie je s úmyslom vás zabiť a vy stále žijete. Myslím, že to niečo značí,“ povedala.
„Ďakujem,“ usmial sa na ňu. Ona mu síce úsmev neopätovala, no ani sa naňho nezamračila ako hentí dvaja. Čo s nimi je? Veď sa snažil byť milý. A to bolo zrazu zle. Keď bol naplno psychopatom, bolo to zle. Keď bol ironickí, sarkastický, pravdovravný, zvedavý, arogantný, otravný, vyslovene zlý, všetko to bolo zle. Nech bol čokoľvek, bolo to zlé.
„Hinata, Kai je psychopat,“ povedala jej Sakura. „Skoro zabil všetkých obyvateľov Konohy.“
Hinata vyvalila oči. No dobre, uznal Kai, to asi vtedy trochu prehnal a nedalo sa to považovať len za nejakú maličkosť, no.
„Hups?“
„Takže ste sa len prišli pozrieť na sľubovanú šou, a keď sa vám nepáčila, chceli ste odísť, však, Kai...a vaše priezvisko?“ povedal a hneď sa aj pýtal Satori.
„Nemám priezvisko. Je to len Kai,“ odvetil mu. „A áno, bolo to tak, už som to povedal. Teraz sa mi už môžete predstaviť a povedať mi, čo viete a čo neviem ja, aby sme sa už mohli konečne odraziť?“ spýtal sa netrpezlivo.
„Aby sme sa my mohli odraziť?“ spýtal sa ho s úškrnom Nala. „To si nemyslím, Kai. Ty si ten zlý a my tí dobrí. Nemôžeme spolupracovať.“
„Ale ak to chce vyriešiť rovnako ako my, tak by sme mali jeho pomoc prijať,“ ozvala sa Hinata a skôr ako ju niekto prerušil alebo jej povedal, aká hlúposť by to mohla byť, pokračovala. „Podľa toho, čo som počula je veľmi chytrý,“ Kaiovi vošla do líc červeň. Niekto ho pochválil a nemusel ho k tomu donútiť, „a keďže je to zloduch,“ to už také lichotivé nebolo, „vie, ako takí ľudia premýšľajú, čo by nám mohlo rozhodne pomôcť.“
„Aj tuto tento chlap je zloduch,“ ukázal na toho z Oblačnej, „a očividne s vami spolupracuje.“
„On bol ovládaný tým, čo za týmto stojí, takže je tu potrebný,“ informovala ho Sakura so zamračeným pohľadom. „Ale súhlasím s Hinatou, Sasuke. Kaia potrebujeme na našej strane.“
„Pravda,“ prikývol Satori, no netváril sa nadšene. „Lepšie mať psychopata za spojenca ako za nepriateľa.“
„Tak fajn!“ zvolal Sasuke, lebo videl, že všetci sú za Hinatin nápad, „Kai zostáva,“ povedal rezignovane.
„Vidím, že Sasukeho, Shikamara a Sakuru už poznáš,“ prehovorila Hinata. „Ja som Hyuuga Hinata,“ predstavila sa a usmiala sa. Úsmev jej opätoval a potom sa zapozeral na veľkého chlapíka, ktorého identita mu zostávala záhadou.
„Ja som Tuu!“ zahučal.
„To vidím,“ skonštatoval, „ale ako sa voláš?“
„Ja som Tuu!“ zopakoval.
Kai sa zamračil. To je retardovaný, alebo nerozumie jeho otázke? „Dobre! Si tu, ale ja chcem vedieť tvoje meno!“ nepáčilo sa mu, ako ostatným na tvár prichádzal úškrn. Čo je to za vtip, že ho nechápe?
„Jeho meno je Tuu,“ povedal mu Sasuke a vyškieral sa pri tom. „Toto je Tuu Takane.“
„No doboha!“ zvolal Kai, „Chudák. Tvoji rodičia ťa museli nenávidieť,“ poznamenal a potom zhíkol. „Moment! Nie je náhodou posledný z klanu Takane?“ zapozeral sa naňho ako na nejaký experiment. „Páni,“ hlesol a Tuuovi to začalo byť nepríjemné. „Hyuuga, Kuroji a Takane v jednej miestnosti a všetci sú zatiaľ nažive. No to mi je záhada!“
„Ty o tom vieš?“ začudoval sa Satori.
„Heh, ja viem veľa vecí,“ pochválil sa. „Tak teda, pustíme sa do toho?“ spýtal sa.
„Dobre,“ povedal Sasuke a premeral si ho od hlavy po päty, „no zaujímalo by ma, prečo si oblečený ako na pohreb, celý v čiernom.“
Kai sa naňho zazubil a napravil si tričko. „Lebo v čiernej vyzerám lepšie ako vdovy ľudí, ktorých som zabil.“

Slnko už zašlo a Sasuke s Kaiom sa presunuli na momentálnu základňu tých, čo zostali. Po asi hodine sa pobrali uložiť sa na spánok. Konožský obyvatelia do svojich bytov, pričom Tuu mal byť so Sasukem, keby mu náhodou napadlo utiecť. Vedel, že to Tuu neurobí. Poznal ho. Bol to dobrák, ktorého veľmi presvedčivo presvedčil, aby ním nebol. Ale tiež nebol úplne dobtý a on ho znova presvedčil, aby bol niečím iným. Rád by tým babrákom pomohol viac, no jeho blok mu v tom zabraňoval.
Pozorovanie bolo štvrtou časťou plánu. Prvou bolo vyprázdniť Konohu. Druhou zabezpečiť Konohu, aby nikto nemohol vyjsť. Treťou dostať tam všetkých potrebných. Štvrtá fáza bola nepochybne najnudnejšia. Celý deň sa tešil, kedy rozbehne svoju partiu a trochu im to sťaží.
Chcel zistiť, ako dokážu spolu vydržať. Čo všetko urobia, aby to zvládli. Kde sú ich hranice a podobne. Aby ich spoznal (i keď on ich poznal teda dosť) a hlavne, aby sa spoznali navzájom. Poznal veľkých zloduchov tohto storočia a vedel, kde robili chyby. Orochimaru bol vypočítavý a inteligentný, preto robil vlastné tajné plány a pokusy. Lenže sám. Uzavrel sa a dôveroval len sebe. A potom ho Uchiha zabil. Upsss. Akatsuki na to šli inak. Snažili sa problémy riešiť ako tak spolu, no boli predsa len v dvojiciach. Separovali sa od ostatných.
Nie. On bude iný druh zlosyna.
Lepší.
S týmito ľuďmi mal svoje plány, no asi nie všetci sa ich dožijú. Uvidí, ako bude spokojný.
Taktiež sa musel usmievať popod svoje neexistujúce fúzy, že im tam nasadil človeka, ktorému môže dôverovať. Niekoho, kto by im ani vo sne nezišiel na um, že by ich mohol behom jedného žmurknutia pozabíjať. Pripadalo mu to vtipné, keďže práve uzavreli prímerie a ako také spojenectvo.
Kai...
Hm...
Ten bol preňho orieškom. Bol zlosyn, áno, to bol, ale nezávislý zločinec. A nemohol si ho tak ľahko podmaniť ako ostatných. Riskoval by, že by zistil, kto je a na to bolo ešte priskoro. Chcel ich najprv trochu otestovať, ako dokážu spolupracovať. Predtým, ako prídu na rad ďalšie kroky potrebné na dokončenie plánu, ktorý plánoval tak dlho.
Tak dlho.
Pobral sa ulicami Konohy, akoby mu to tam patrilo.
A jeho hra začala.

Poznámky: 

Skrytý obsah

ja som tamten tam mimoň v strede Ten žltý

Kai je späť! :33 To je jeden z dôvodov, prečo som sa tešila na štvrtú sériu Neviem, proste celú tretiu sériu mi chýbal niekto psycho tam. A teraz je späť :33