Kriminálka Konoha 4 ~ Krok dva: Zisti dôvod [02]

Na druhý deň sa všetci vybrali preskúmať hranice Konohy. Aby to bolo efektívnejšie, rozdelili sa na dve skupiny. Sasuke šiel so Satorim, Hinatou a Kaiom. A Shikamaru s Tuuom a Sakurou. Vyšetrovatelia sa zhodli v tom, že oni dvaja sa musia rozdeliť a jeden z nich musí dávať pozor na Tuua a druhý na Kaia. Kai pripadol Sasukemu, lebo Shikamaru mu povedal, že je silnejší ako on – samozrejme len preto, aby s Kaiom nemusel ísť on. Tým pádom mu pripadol Tuu a s tým nemohla ísť Hinata ani Satori. Nič zvláštne sa medzi Kurojim a Takanem nestalo, čo pripadalo Shikamarovi zvláštne. Čakal, že sa na Satoriho Tuu vrhne, že mu bude vyčítať, čo urobil jeho rodine a podobne. Čakal, že ich od seba budú musieť násilím držať ďaleko od seba, ale bol celkom pokoj.
Nenašli žiadne znaky, ktoré by značili, že je to niečo, s čím sa už stretli. Bolo to vcelku zvláštne, lebo to nebola doslova bariéra alebo kupola. Kráčali s rukou pred sebou, okrem Kaia, lebo ten kráčal za nimi s rukami vo vreckách, aby nenarazili tvárou do tej veci, nech to bolo čokoľvek. Nenarazili na to rukou, tak ako vtedy Kiba. Vôbec to totižto necítili, a predsa cez to nemohli prejsť. Nerozumeli tomu, no zakázané kanji znaky z toho stopercentne vylúčili. Tuu bol predsa vo väzbe a on jediný to mohol urobiť. No stále bola možnosť, že si to blond zariadil, tak ako si zariadil to, že vyprázdnil celú Konohu.
S novými poznatkami a bez žiadnych dôkazov, lebo blond bol priveľmi opatrný a tak žiadne nenašli, sa vrátili na policajnú stanicu. Tak chvíľu ticho rozmýšľali a potom Kai, nečakane, vyprovokoval debatu ohľadom klanu Takane a akú zásluhu na jeho vyhubení mal klan Kuroji.
Satori vysvetlil Tuuovi pred všetkými, že on iba navrhol toto riešenie spolu s Hyuugom a Oblačná to zrealizovala. Bola to situácia: buď zomrie Hyuuga klan, alebo Takane. Všetci sa zhodli na tom, že klan Takane je hrozba a preto museli byť eliminovaní. Tuu mu na to odvetil, že to chápe, že k nim necíti žiadnu zášť. Sasuke sa tváril nesúhlasne, nechápal, ako takto môžu tí dvaja reagovať. Kai sa tiež netváril nadšene.
„Vžuuum!“
Miestnosťou preletela váza z jedného zo stolov a rozbila sa o stenu tesne vedľa Sasukeho, ktorý bol mokrý od vody a vyzeral, že by teraz najradšej rozbil Kaiovu lebku o stenu, tak ako on rozbil tú vázu.
„Toto je nudááá!“ zívol, „Pobijete sa alebo čo?“ spýtal sa Kurojiho a Takaneho.
„Čo ti preskočilo?!“ zrúkol naňho Sasuke a snažil sa od svojho tela odlepiť mokré tričko.
Shikamaru sa na Kaia mračil, ale tiež mal chuť naňho skríknuť. Predsa len stál pri Sasukem z druhej strany, čo keby to trafilo jeho!?
„Nie!“ zvolal Satori rozhodne a tak sa tváril aj Tuu.
„Vy ste takí nudní,“ vyčítal im Kai.
Shikamarovi bolo tak jedno, čo si o nich Kai myslí. Najradšej by tento prípad, ktorý dostali nasilu, vyriešil čo najskôr, aby sa tohto psychopata zbavil. Ale dá sa to vôbec? Zavrieť ho nemohli. Zabiť? Raz zomrel, a predsa tu pred nimi stojí. Vlastne, sedí. S vyloženými nohami na stole a rukami založenými za hlavou.
„Človek by čakal, že sa tu pozabíjate,“ poznamenal.
„Máme dôležitejšie veci na práci ako sa navzájom vraždiť, Kai,“ povedal mu na to Sasuke a prepaľoval ho pohľadom, akoby ho naozaj chcel na mieste zabiť.
„Naozaj, Miss mokré tričko?“ Sasuke pri tomto oslovení očervenel od zlosti, „Tak mi povedz, kedy príde ten čas, lebo tvoja prítomnosť vo mne vyvoláva vražedné inštinkty.“
Shikamarovi prešli po chrbte zimomriavky. Keby nazval túto atmosféru vražednou, nehorázne dobre by ju vystihol. Kai síce povedal, že im nič neurobí, no nebol si istý, ako dlho sa ešte udrží na uzde. Kedy mu to prerastie nad hlavu? Kedy mu rupne v bedni? Bál sa toho, že sa jedného dňa jednoducho nezobudí.
„Zabijem ťa,“ precedil pomedzi zuby Sasuke a nahrbil sa ako zviera, ktoré sa chystá zaútočiť. Kai sa ani nepohol, na tvári mu hral spokojný úsmev. Shikamaru podišiel o krok dopredu, aby Sasukeho aspoň zabrzdil, keby sa rozhodol skočiť na Kaia.
„Zaujímalo by ma,“ povedal zamyslene Kai, „ako dlho bude trvať, kým odpadneš tentoraz? Po desiatich sekundách? Hm, nie, nemyslím si. Nedávam ti však viac ako sedem sekúnd. Tentoraz nie si oslabený jedom.“
„Lebo bez svojich hračiek a jedov okolo by si ma neporazil.“
„Ty si sa nechal otráviť,“ povedal to akoby to bola Sasukeho chyba, že sa mu do tela dostal jeho jed.
Sasuke sa pohol dopredu a spolu s ním aj Shikamaru. Satori sa na stoličke naklonil, pripravený sa rýchlo postaviť, keď to bude potrebné. Ostatní v miestnosti tiež napäto tŕpli, čo sa teraz bude diať. Iba Kai ostával stále nebezpečne pokojný. Ale nie. Shikamaru si všimol, ako prižmúril zelené oči. Nebol tak v pohode, ako sa tváril.
„Mali by sme ďalej riešiť situáciu, v ktorej sme sa ocitli,“ prehovoril Satori a v tom napätom tichu to znelo až príliš hlasne, „Aby sme sa z nej čo najskôr dostali a vy by ste sa nemuseli zabíjať pohľadmi.“
„Súhlasím,“ ozvala sa tichšie Sakura a Hinata horlivo prikyvovala hlavou skáčuc pohľadom zo Sasukeho na Kaia.
„Fajn“ zatiahol Kai, „Poďme zistiť, kto je ten blonďavý bastard, čo nás tu uzavrel. Či už je nafarbený alebo prirodzene blond. Ak je vôbec blond,“ musel dodať, lebo vždy spochybňoval jeho farbu vlasov.
„Sasuke?“ pozrel sa na neho s obavami Shikamaru. Sasuke však visel pohľadom na Kaiovi. Pomaly sa narovnal, no pohľad neodvrátil. Vydýchol si a pôsobil o niečo pokojnejšie a aj Shikamaru sa trochu upokojil. Nie úplne, ešte stále tu bola hrozba, že sa Sasuke len tvári akože je v pohode a potom zaútočí. Pre istotu bol stále v strehu.
„Dobre,“ súhlasil nakoniec aj on.
„Nevieme, čo nás tu drží. A k zisteniu identity blonďáka nie sme o nich bližšie,“ zreferovala Sakura akoby to nevedeli, „Máte niekto nejaký nápad?“ obzerala sa po okolí.
„Zostáva ešte jedna vec, ktorá je nevyriešená,“ ozvala sa Hinata a Kai zložil nohy zo stola a otočil sa na otáčacej stoličke ku nej so spokojným úsmevom. Shikamaru nechápal, čo tým sledoval, ale kým sa ku nej nepribližoval, nemienil mu v tom brániť. A Hinata nevyzerala, že by jej to veľmi vadilo. Vlastne, Kaiovu prítomnosť znášala najlepšie zo všetkých.
„Aká?“ spýtal sa jej Tuu.
„Prečo tu vlastne sme?“
„Presne!“ Kai na ňu ukázal prstom štýlom: Konečne správna otázka! Vyhrávaš milión! „Som rád, že je tu aj niekto ďalší, kto používa svoj mozog. Ďakujem, Hinata. Hneď sa v tejto miestnosti plnej idiotov cítim lepšie,“ vydýchol si.
„Hej, hej! Ja som to videl, Uchiha!“ ukázal naňho, úplne inak ako na Hinatu. V tom geste bolo viac agresivity. Všetky oči spočinuli na Sasukem a ten sa tváril akože nič, „Len prevracaj tými očami. Možno tam vzadu nájdeš mozog.“
„Slečna Hyuuga má pravdu,“ povedal Satori, ktorému sa podarilo Kaia ignorovať, „Z nejakého dôvodu tu musíme byť. Vy štyria pochádzate z Konohy a práve v tom čase ste nemali žiadne misie. Tuu bol vo väzení. Mňa tu dostal použitím falošného listu. Kaia tu pozval. Všetkých nás tu chcel. No prečo?“ to nechápal nikto.
„Hoci som predstieral, že som fanúšik týchto chmuľov, nepredstieral som, že čítam noviny,“ začal úplne k veci Kai, „Veľa som o nich čítal. Detektívi z Konohy,“ povedal akoby prečítal nadpis, „bojujúci proti zločinom!“ potom si povzdychol a všetci na ňom viseli pohľadom. Shikamaru musel uznať, že upútať pozornosť teda vedel, „Tak sa popozerajme okolo seba, dobre? Satori Kuroji!“ ukázal na neho a ten sa naňho zamračil, „Vy ste boli prvý prípad týchto idiotov. Potom som tu ja, ich milovaný psychopat,“ zazubil sa na Sasukeho a Shikamara, „Nasleduje tretia záhada- Takane Tuu a Hyuuga Hinata. A naši vyšetrovatelia, prirodzene.“
„Ako do toho zapadám ja?“ ozvala sa Sakura.
„Oh, ty si narafičila svoju smrť počas prvého prípadu, takže sa začleňuješ do Kurojiho skupiny,“ odvetil, „Sú tu všetky vaše prípady. Niekto si dal tú námahu, aby ich spojil dokopy. Niekto po tom veľmi túžil. Museli ste mu poriadne ležať v žalúdku.“
„Alebo niečo chce,“ povedala Hinata. „Možno nás tu dal, lebo niečo chce a nie je to práve naša smrť.“
„No, to je možné,“ uznal Kai. „Ale neviem si predstaviť, čo iné by niekto chcel ako zabiť hentých dvoch,“ pokrútil hlavou a mykol ňou ku Sasukemu a Shikamarovi.
„Nie všetci sme psychopati,“ povedal mu na to Sasuke. „Ale je možné, že ten blond je rovnaký magor ako ty.“
„Som psychopat, nie magor, Uchiha, už si to láskavo zapamätaj. A nikto nie je rovnaký ako ja. Ja som originál.“
„Je možné, že blond nás tu chcel zoskupiť, no možno existuje nejaký iný dôvod, prečo nás tu uväznil. Možno to bolo vybraté náhodne.“
„Ružová, to je asi také pravdepodobné ako to, že ja a Uchiha budeme najlepší kamaráti. Pochop, že som tu zrejme jediný, kto používa svoj mozog a teda existujú len dva názory: môj a ten nesprávny, zlatíčko, tak predtým, ako niečo povieš, premýšľaj. Ďakujem.“
Sakura sa naňho znechutene pozrela, no nepovedala mu na to nič.
„Dobre, povedzme teda, že dal dokopy všetky prípady...“ začal Shikamaru.
„Dal ich dokopy. Tu nie je o čom pochybovať,“ prerušil ho Kai.
„Tak fajn, fajn. Chcel som len vedieť, prečo by to urobil?“
„Ja nie som on, ak ste si to nevšimli.“
„Ja myslím, že asi viem,“ ozvala sa nesmelo Hinata a všetci sa na ňu nedočkavo pozreli. Shikamaru si všimol, že Kai bol potešený, keď to počul Hinatu vysloviť.
„No?“ nabádal ju Tuu.
„Sakura je dobrá s jedmi. A je medička, je silná. Sasuke je posledný z Uchihov. Shikamaru sa vyznačuje svojou inteligenciou,“ Kai si odfrkol, no inak to nekomentoval, „pán Kuroji je hlavou jedného z najsilnejších a najtajomnejších klanov. Tuu a ja sme súčasťou klanov, ktoré keď skombinujete, môžete získať vládu nad časom. A aj samostatne sme silní. Kai...no, ty si psychopat, a tiež si dokázal spáchať niekoľko vrážd bez toho, aby ti na to niekto prišiel. Si dobrý stratég a k tomu tiež silný. Dal dokopy veľmi silnú skupinu ninjov.“
Kai sa tváril nadmieru spokojne a Shikamaru toto vedel predsa už dávno. Vedel, čo sú zač. Stále táto skupinka nedávala zmysel. Na čo potreboval práve túto skupinku ninjov? Prečo si vybral tieto ich vyšetrovania? Iné nemali, to je pravda, ale neboli jediní detektívi. Mohol vybrať aj iných, ibaže...
„Preboha,“ hlesol.
„Čo?“ spýtal sa ho Sasuke.
„Čo ak nečítal noviny?“ spýtal sa.
„Tak to vedel z iného zdroja. To je jedno,“ povedal Kai.
„Nie, nie. Tak som to nemyslel. Čo ak už dávno plánoval takéto niečo? Čo ak aj vytvoril naše predošlé prípady? Aby sme sa dali takto dokopy. Mohol to ovládať všetko z tieňov. Vedel o Kaiovi, že nie je mŕtvy a manipuloval s Tuuom. Nečudoval by som sa, keby bol aj za prvým prípadom. Čo bolo vo vašom liste, pán Kuroji?“
„Že zistím, čo presne sa stalo môjmu synovi. Nechápal som tomu, preto som prišiel. Veď ten prípad sa vyriešil. Bol to Takikage.“
„Nala, obávam sa, že v útrobách tvojej lebky je predsa len mozog,“ uznal Kai a Shikamaru musel priznať, že mu to aj trochu polichotilo, keď mu také niečo povedal práve tento psychopat. Všetko bolo predsa na hlavu. Práve sa dozvedeli, že všetko, čo sa stalo, bolo nastražené na tento moment. Na to, aby sa tu všetci takto stretli. Práve títo ľudia. Prečo si vybral ich? Aký je jeho cieľ?

Kai premýšľal.
Všetci sa zhodli na tom, že by sa mali držať pokope. Nepovažoval to za zlý nápad, ale deliť sa s nimi o obrovskú hotelovú izbu? To ako vážne? Mal spať pod jednou strechou s Narom a Uchihom. Kristepane, komu to len napadlo? Už ani nevedel, kto vlastne tento nápad vyslovil. To mali šťastie, inak netušil, čo by urobil, keby vedel.
Nara sedel v kresle, prikrytý dekou a dával pozor. Či na príchod toho blond, alebo na neho, to nevedel. Asi na oboch. Stále netušil, prečo ho s ním spájali. Len preto, lebo sa ten debil nazval jeho menom? Trápne. Divné. Nerozumné. Keby sa nazval Uchihom, začali by uvažovať o oživení toho klanu? Nie. Lenže on sa musel nazvať Kaiom. A teraz je on ten zlý.
Sedel na parapete pri otvorenom okne, čo dosť vadilo Nalovi a práve preto sa ho nechystal tak skoro zavrieť. Rozmýšľal či je teraz dobrým, alebo zlým. Pomáha im, no nie? Ale nemusel by. Urážajú ho svojou prítomnosťou. A stále očakávajú, že ich zabije. Mohol by, lenže stále dýchajú. Nie je to azda dostatočný dôkaz, že je s nimi v jednom tíme?
A chcel to vôbec?
Patriť medzi hŕstku idiotov, z ktorých dvaja sa nazývali detektívmi? Hm. Nebavilo ho to. Nudil sa. Všetci boli divní. Absolútne nerozmýšľali, panika im zastrela mozog. Hej, Nala mal dnes svetlú chvíľku, ale aj to bola podľa neho náhoda. Všetci sa správali neprirodzene.
Tak napríklad trojuholník klanov.
Myslel si, že sa budú chcieť zabiť navzájom. Minimálne Takane a Kuroji. Lenže oni nieee. Oni si v pohode sedia v jednej miestnosti a hádžu vinu sami na seba. Ako...to čo má byť? Mali by sa obviňovať a nie to ich:
‚Ja riešim veci diplomaticky.‘
‚Ja to chápem. Nie som ako ostatní z klanu. Vlastne som rád, že sú mŕtvi.‘
A bla, bla, bla. Kai o tých ich rozhovoroch nemohol ani len premýšľať. Mali si skočiť po krku. To nebolo iba jeho zbožné prianie. Bolo to jednoducho tak. Veď Kuroji mohol za smrť celého klanu Takane. Prežil iba Tuu a ten ho mal pomstiť. Tak ako sa Uchiha naháňal za Itachim. To bola podľa neho správna reakcia. Aj to, ako sa on chcel pomstiť Uchihovi za zbabraný život.
„Dobre, Kai, jednoducho mysli a vymysli plán ako odtiaľto,“ zašepkal si pre seba potichu, aby ho Nara nepočul. Posledné po čom túžil bol rozhovor s jedným z detektívov.
Nevedel však, kde začať. Nepoznal páchateľa, ani motív, ani spôsob, ako ich tu zavrel.
„Musel to mať dôkladne premyslené.“
„Čo hovoríš?“ spýtal sa ho Nara. Zrejme to povedal hlasnejšie ako si myslel.
„Nič. Doboha, prečo by som sa bavil s tebou?“
„Takže je viac pravdepodobné, že sa bavíš sám so sebou, hm?“ odvetil mu na to.
„Určite áno. Uprednostňujem inteligentnú spoločnosť,“ Hinata sa v spánku zamrvila. „A sklapni. Rušíš nočný pokoj,“ a odvrátil sa od neho a znova pozoroval nočnú Konohu. Keď bola takáto tmavá a tichá a ľudoprázdna a ...no a to všetko, tak sa mu nepáčila. Bola mŕtva.
Ok, Kai! Sústreď sa. Takto odtiaľto nevypadneš.
Kde len začať?
Nemôže sa pýtať priame otázky, to mu nepomôže. Musí ísť naokolo. Mal by si prejsť všetko, čo vie z novín a od nich o prvom prípade. Znova si zaspomínať na ten jeho, či tam nenájde niečo, čo mu tam nesedí a z ich rečí zostaviť všetko, čo sa stalo pri tom treťom a nájsť spojitosti. Možno, keď príde na to, tak zistí o čo tu ide.
Ďalšia zaujímavá vec: ako donútil každého odísť z Konohy? Za jednu noc a nenápadne. Bachari vypustili väzňov.
A vraj Tuua a údajne ďalších piatich prepustili z väzenia. Neušli. Pustili ich
Áááá....prvá zhoda. Kai, si chlapík. Poď ďalej, to dáš, to dáš! Hovoril si v duchu. Prečo šiestich, keď boli len piati? On musel byť tým ďalším. Isto. Musí sa na to Tuua opýtať. Dúfal, že mu bude vedieť odpovedať.
„Sakra,“ zamrmlal Tuu zo spánku.
„Povedal práve ‚sakra‘?“ spýtal sa Kai a vyvaľoval na toho obrovského chlapa oči.
„To sa bavíš akože so mnou?“
„Radšej ani neprižmúr oka, Nala, lebo si mŕtvy,“ povedal mu na to, ale stále visel pohľadom na Tuuovi. Niečo mu našepkávalo, že blond si dal veľa námahy s prípravou tohto plánu. A že na to musel mať teda dosť pádny dôvod, ktorý neprišiel len tak zo dňa na deň.

Musel uznať, že to vymyslel naozaj dobre. Nemal na výber, musel sa pochváliť sám. Bol samotár, sám. Život to tak asi chcel. Alebo nie...Nie. On si to vlastne vybral. O tých najbližších síce prišiel, ale nemusel zostať sám. Rozhodol sa tak.
Najprv premýšľal o stretnutí, no nevedel, aká by bola reakcia a po nejakom čase na to už radšej prestal myslieť. Spálil mosty, tak to predsa chcel. Nebude ich predsa znova stavať. Nepotreboval to, lebo vedel, ako to napraviť. Vedel, ako riešiť problémy tohto typu.
Namiesto stretnutia si vybral inú cestu. Trochu komplikovanejšiu, ale aspoň si bol istý, že tá osoba nezareaguje tak, ako nechcel. Nakoniec to bude všetko pochopiteľné. Jasné, veď ako inak by to mohlo byť? Vymyslel tento geniálny plán. Trvalo to tak dlho, no stálo to za to. Pozorovanie, ťahanie nitiek. A páčilo sa mu to. Bol nadšený, keď všetko ovládal, bolo to lepšie, ako stáť otvorene na čele. Byť bábkarom v úzadí. Nikdy sa nedočká obdivu, ľudia nebudú poznať jeho meno, no on bude vedieť, čo všetko dokázal.
Dal dokopy tri na prvý pohľad nesúvisiace prípady. A to ešte vyšetrovatelia nevedeli, že to všetko bol vlastne jeden veľký, obrovský prípad, ktorí ich mal všetkých priviesť sem. Všetko šlo tak, ako malo. Síce mal trochu obavy ohľadom druhého prípadu, kde bol naozaj iba pozorovateľom. Vtedy ticho obdivoval a zbožňoval Kaia. Pod lampou najväčšia tma. Ako sa len vtedy smial. Spôsobil Konohe toľko problémov a keď uverili, že je mŕtvy, prišiel späť. Ale áno, nemal by zabúdať tejto časti pripisovať svoju účasť. On predsa priviedol Kaia do Konohy. I keď jeho sa neodvážil ovládať. Bol presne tým, čím sa nazýval- psychopatom. Nikdy si nemohol byť istý, ako bude reagovať. Nechal to radšej tak, na nádej, že potiahol za správne nitky a Kai urobí to, čo mu nenápadne vsugeroval.
Lenže Kai bol iba jedným zo siedmych. Sedem. Sedem na prvý pohľad rozličných ľudí.
Zhlboka sa nadýchol nočného vzduchu, trochu zakopal nohami vo vzduchu, ako sedel na Hore Kagov a užíval si výhľad na mŕtvu Konohu. Bola príjemná noc nevedomosti. Očakával, že postupne začnú odhaľovať isté súvislosti. Aj by si šiel overiť, čo už vedia, ale bol to risk. Keď sa bol trochu bližšie pozrieť, videl, že Shikamaru má prvú hliadku. Vtedy sa uškrnul. Prišlo mu to jednoduché. No potom sa na okno vyštveral Kai a prejsť cez dvoch bez toho, aby bol nápadný...nie, hra nie je ani v polovici, nemôže ju narušiť.
Tak ticho sedel na hlave Tsunade a kochal sa scenériou pred sebou.
„Sedem ľudí,“ povedal, „z ktorých si môžem dovoliť zabiť troch.“