To je ako zlý sen 02

Pesnička k dielu: Yellowcard - Gifts and Curses

Konečne som sa priblížila ku bránam Konohy. Hneď som sa premiestnila pred kanceláriu Tsunade-sama. Zaklopala som a čakala na pozvanie. Keď som vošla, okrem Hokage, tam bola aj Shizune a Sakura.
„Nikki!“ skríkla Sakura a hodila sa mi okolo krku.
„Ahoj Sak.“ objatie som jej oplatila.
„Dobrý deň, Hokage-sama.“ pozdravila som. „Chcela by som sa opýtať, či tu môžem zostať na trvalo, ako ninja Konohy.“
„Ale to je jasné. Schopní ninjovia sa vždy zídu.“ odvetila z úsmevom.
„Naozaj zostávaš? Som taká rada, a ostatní budú tiež nadšení.“ rozprávala Sak.
„Tu máš kľúče od bytu. Je to ten istý, čo si mala pred pol rokom. A ešte, čelenka a oficiálne ťa vítam v Konohe.“
„Ďakujem.“
Z budovy som vyšla aj so Sakurou. Šli sme do reštaurácie, lebo som už trpela hladom. Sadli sme si na voľné miesto a objednali sme si jedlo.
„Porozprávaj čo sa tu dialo, posledný pol rok.“ vyzvala som ju s úsmevom.
„Takže, Neji začal chodiť s Tenten, Naruto je stále blbec a nevšíma si, že ho Hinata chce a Ino s nikým nechodí, čo je pri nej zázrak.“ zasmiali sme sa.
„A tebe sa nik nepáči, Sak?“ opýtala som sa nevinne.
„Mne? Ale nie.“ začervenala sa.
„Kto? Vysyp to.“ prehovárala som ju.
„Ono to je vlastne tak, že mne sa páči, ale on o tom nevie.“
„Tak kto? Pomôžem ti s ním neboj sa.“
„Tak dobre...je to Kiba.“ sklonila hlavu.
„Uaa..waw. To je teda niečo. Dáme tajnú misiu. Keď pôjdeme všetci von, tak si budem všímať ako bude na teba reagovať. Súhlas?“
„Súhlas.“
Potom sme sa bavili, čo som všetko zažila na cestách, ale Sasukeho som nespomenula.
Začalo sa stmievať, tak sme sa pobrali domov. Na zajtra sme sa ešte dohodli, že pozveme ostatných a spravíme si party na privítanie. Mala som to čakať, keďže Sakura a Ino sú známe tým, že každú chvíľu usporadúvajú nejakú party. Aj keď, nie som typ na party, bola som rada, že všetkých konečne uvidím.
Vošla som do môjho domu. Kým som bola preč, nič sa nezmenilo. Len tu pribudlo viac prachu. S menšou pomocou veterného jutsu bolo zasa čisto. Dúfam, že nikto nebol v blízkosti môjho okna. Taký kúdol prachu, by asi nik nerozdýchal. Bolo už niečo po desiatej hodine, tak som sa pobrala spať. Zajtra si to tu ešte zútulním.

Neustále som sa prevaľoval v posteli, v sídle Orochimara. Nechcela zísť z mysle. Snažil som sa myslieť na niečo iné. Napríklad na to, ako zabijem Orochimara za to, že ma nechal samého bojovať a on si jednoducho odišiel. Trochu to pomohlo. Ale len trochu.
Prebral som sa dosť skoro. Obliekol som sa a šiel nájsť niečo na jedenie. Sadol som si za stôl len s omeletou a čistou vodou. Za chvíľu vošiel Suigetsu.
Sadol si oproti mne a začal niečo rozprávať, ale nemohol som sa sústrediť, tak som počúvanie vzdal.
„Počúvaš ma vôbec?“ vybehol na mňa.
„Samozrejme.“ odsekol som, aj keď bolo jasné, že to tak nie je.
Namrzene sa otočil a odišiel z kuchyne. Aspoň dá pokoj. Ďalej som pokračoval v rozjímaní. Nechcel som na ňu myslieť, tak som šiel trénovať.

Konečne som si domček zútulnila. Musela som síce minúť viac peňazí, ale stálo to za to. Keď nastal čas stretnutia so Sakurou a Ino, rozhodla som sa im pomôcť s prípravou party, keďže je pre mňa. Rozdelili sme si úlohy. Mne pripadlo zaobstarať jedlo a alkohol. To bude zábava. Po ceste som stretla Nejiho a TenTen, tak som ich zapojila do kúpy alkoholu, keďže bolo jasné, že by som to neodniesla. Našťastie nemali nič proti. Podozrivo boli radi, že kupujú alkohol. Dúfam, že sa nezmenili na alkoholikov, kým som bola preč.
Konečne bolo všetko pripravené. Sála bola dokonale ozdobená, jedlo a pitie nachystané. DJ pripravený púšťať hudbu a hostia pozvaní.
Ako prvý sme tam boli samozrejme ja, Sak a Ino. Potom prišli ostatní s ktorými som sa vyobýmala. Neji, TenTen, Naruto, Sai, Hinata, Kiba, Shino, Lee, Chouji, Shikamaru a neskôr na moje prekvapenie prišli aj piesoční súrodenci. Temari som už poznala, z môjho veľmi krátkeho pobytu v Sune, ale jej bratov ešte nie.
„Ahoj Nikki. Rada ťa zase vidím.“ usmiala sa na mňa Temari.
„Vy sa poznáte?“ čudovali sa jej bratia.
„Stretli sme sa v Sune. Bola som tam na krátkej návšteve.“ odpovedala som im.
„Škoda, že som ťa nestretol, zašli by sme niekam.“ líškal sa Kankuro. „Sakra.“ Temari ho tresla po hlave.
„Za čo to bolo?“
„Za tvoje blbé kecy.“ usmiala sa na mňa.
„To je Kankuro. Môj blbší brat.“ zasmiala sa na jeho výraze.
Radšej odišiel a začal sa zabávať na Leem, ktorý predvádzal tanečné kreácie na parkete.
„A toto je Gaara.“ predstavila nás.
„Ahoj.“ povedal a ďalej ma sledoval zelenými očami.
„Ahoj, som Nikki. Konečne som sa s tebou stretla. Naruto o tebe veľa rozprával.“ usmiala som sa naňho.
„Dúfam, že v dobrom.“ usmial sa tiež.
Mal pekný úsmev a vlastne celý bol fešák. Červené vlasy a znak lásky na čele. Veľmi pekné.
Temari sa už vytratila za Shikamarom, tak sme osameli.
Dobre sa s ním rozprávalo, na to, že veľa ľudí mi povedalo, že sa nikdy neusmieva a všetci sa ho boja. Mne, pripadal milý a nešetril ani úsmevmi. A nebolo to nič flirtujúce, ale jednoduché kamarátske úsmevy. Bavili sme sa spolu ako najlepší kamaráti. Bolo to nezvyčajné, práve z jeho strany. Ale bola som za to rada.
Bol to najlepší večer, aký som si mohla predstaviť. Všetci sme sa zabávali, tancovali a bohužiaľ aj pili.

Bol som unavený z celodenného trénovania. Snažil som sa zdokonaliť novú techniku, čo sa mi z časti podarilo, ale nebolo to celkom ono. Ešte pár dní, budem musieť na tom pracovať. Kladom bolo, že som ani raz nepomyslel na záhadné dievča. Asi sa z toho dostávam. Našťastie. Boli by s tým len problémy. Dal som si sprchu a nachystal sa spať.

Bolesť hlavy. Závrat. Poskakujúci žalúdok. To všetko kvôli tomu, že som sa nechala opiť. Najskôr jeden pohárik od Gaary, ďalší od Naruta, a tak ďalej, až som nevedela koľký pijem. Nikdy viac. Keď som konečne otvorila oči, našla som sa ležať na nejakej posteli. V prvom okamihu som si uvedomila, že nebola moja.
’Čo som, do kelu, robila, že som sa tu ocitla? Ani neviem koho je to izba. Asi ma jedna z báb uložila do postele. Milé od nich. ’
Zrazu som pocítila pohyb po mojej pravej strane.
’Niekto je som mnou v posteli. ’ Zhrozene som si pomyslela. ’Prosím, nech to je Sakura alebo Ino. ’ V duchu som sa modlila, čo som nikdy predtým nerobila, kým som pomaly otáčala hlavu.
’A sakra... ’
„Už si sa zobudila? Ako ti je?“ opýtal sa s úškrnom.