To je ako zlý sen 01

Ku každej časti budem pridávať pesníčky, tak ak chcete vypočujte si
Prvá bude moja srdcovka: Carolina Liar - Show Me What I'm Looking For

’Bože, to je trapas. Ja, slávny Sasuke Uchiha, tu ležím ako húsenica a trávim posledné minúty, možno sekundy, pozeraním na ksicht, nejakému škaredému chlapovi. To mám za to, že som sa pustil do obrovskej prevahy. Zabil som všetkých a posledný ma ide dostať? Vážne trapas. ’
„Vieš, aký budem uznávaný, keď porozprávam ako som zabil Uchihu, ktorého nikto nemohol dostať?“ uchechtal sa ninja.
„Nikto ti neuverí, nenamáhaj sa.“ pokúsil som sa odvrknúť chladným tónom.
Asi ho to naštvalo, lebo sa pripravil na smrteľné seknutie kunaiom. Zavrel som oči a čakal na smrť.

Nikki cestovala už niekoľko dní. Jej cieľom bolo navštíviť všetky dediny, aby zistila, kde sa chce usadiť. Preto sa rozhodla, že sa vráti do Konohy. Len tam, stretla pokope toľko milých ľudí, ktorí ju vedeli rozosmiať a iba pri nich sa jej tisli slzy do očí, keď odchádzala. Strávila tam tri krásne mesiace. Mala aj nápadníkov, ale s nikým si nevyšla, lebo vedela, že raz odísť musí. Teraz, po pol roku sa opäť vracia. Nikde to už nebolo také, ako tam. Tešila sa, že ich konečne všetkých uvidí a povie im, že už neodíde.
Zrazu ju z úvah vytrhlo znepokojenie. Pred sebou zaregistrovala dve chakry. Pomaly sa priblížila, aby zistila čo sa tam deje.
Boli to dvaja chlapci. Jeden, toho spoznala, bol Uchiha. Druhý bol ninja zo zvučnej. Okolo, boli desiatky mŕtvych tiel. Všetko zo zvučnej. Vypadalo to, že Uchiha nemá pomaly žiadnu chakru, lebo len ležal na zemi.
Zmietala sa medzi pocitmi ho zachrániť a nechať umrieť.
’Čo mám robiť? Vôbec ho nepoznám, ale Naruto a ostatní o ňom stále hovorili, že ho chcú priviesť späť. Keby ho ten ninja zabil, asi by boli všetci smutný. Sakra. Zachránim ho. ’
Rozbehla sa proti ninjovi, ktorý ju ani nezaregistroval. V ruke sa jej objavila krásna čierna katana a sekla.

’Už som mŕtvy? ’ Otvoril som oči a ocitol som sa zasa na bojisku. Ninja, ktorý ma chcel zabiť bol prepichnutý niekoho katanou.
’Niekto ma zachránil. Bože, mám to ja šťastie. ’ Vydýchol som si úľavou. To spôsobilo, že ma trhlo od bolesti. Mal som veľa rán, ale najhoršia bola na bruchu.
Keď ninja padol na zem mŕtvy, pred očami sa mi zjavila víla.
’Dobre preháňam. Nebola to víla, ale bola krásna. Sexy oblečko, dlhé tmavo hnedé vlasy a čierne oči. Škoda, že má masku cez nos a ústa. A ten prenikavý pohľad. Mal by som prestať zízať. Čo to so mnou je? Dievčatá ma predsa nikdy nezaujímali. Na to, mám osobné jedenáste prikázanie: Miluj len seba samého a nikoho iného! Počkať...ale aby ste si to zle nevysvetlili tým výrokom, dievčatá ma nezaujímajú, nie som homoš...naozaj...len som nestretol tú pravú.’
Priblížila sa ku mne. Katana jej zmizla z ruky. ’Asi nejaké jutsu na privolávanie.’ Kľakla si z boku ku mne a chcela si pozrieť ranu na bruchu. Začala mi odhrňovať tričko. Náhle som pocítil mdloby. ’Sakra, nie! Teraz nemôžeš omdlieť! Kedy ti naposledy také krásne dievča vyhŕňalo tričko. Zostaň pri vedomí! Zostaň pri vedomí! Zostaň...Sakra! ’ Ocitol som sa v tme.

Vyhrnula som mu tričko, keďže sa zdalo, že tam má najväčšiu ranu. A že akú. Zhrozila som sa nad rozsahom jeho zranení. Pochybujem, že ho môžem len tak zaniesť do nemocnice. Veď je nukenin.
’Čo mám spraviť? No tak rozpamätaj sa a nepanikár. Teraz nie. ’ S pomocou mojej vodnej podstaty som mu umyla ranu, vydezinfikovala a vďaka mojej kekkei genkai, ktorá pozostáva z liečenia, keď fúkne na ranu, tak ten vzduch ma liečiace schopnosti, som mu z veľkej časti ranu vyliečila. Obviazala som ju obväzom a postarala som sa o ostatné rany, ktoré šli vyliečiť rýchlo.
Konohu asi na chvíľku odložím. Postarám sa o mladého Uchihu, dokým nebude schopný sa o seba postarať a odídem. Zobrala by som ho do Konohy, ale z mojej strany, by to bola voči nemu zrada. A neviem prečo, ale nechcela som mu to urobiť.
Premiestnila som sa s ním, na neďalekú čistinku k malému jazierku a spravila ohnisko. Pre istotu som mu ranu na bruchu kontrolovala každých pár hodín.

Konečne som začal naberať vedomie. S prekvapením som zistil, že ma nič nebolí. Otvoril som oči a pozeral na oblohu posiatu hviezdami. Hneď pri mne praskalo drevo od ohňa. Ranu na bruchu som mal obviazanú čistým obväzom. Starala sa o mňa. Dosť ma to prekvapilo. Všetci ostatný by ma nechali na mieste zomrieť. Posadil som sa a rozhliadol okolo seba. Videl som jazero a sakra...myslím, že mi na moment zastalo srdce. V jazere sa kúpala ona, bez masky a pravdepodobne nahá.
’ Dobre moc si fandím. Mala na sebe akési plavky. Ale dúfal som, že pod maskou bude mať veľký nos alebo bradavicu na celé líce, aby aspoň niečo znížilo to zúfalé očarenie. Bola ako anjel. ’ Zízal som na ňu s otvorenými ústami, dokým si nevšimla, že som sa už prebral.
Teraz plávala smerom ku brehu a smerom ku mne. Srdce mi začalo prudšie biť.
’Spamätaj sa dopekla! Si Sasuke Uchiha, ten čo mu je všetko jedno a hlavne dievčatá. Zachovaj si svoju tvár. Nestrápni sa! ’
Vyšla z vody. Ako vychádzala, tak sa jej na tele namiesto plaviek formovalo ninja oblečenie, čo mala na sebe prvý raz. Vlasy mala zrazu suché. Ako keby vo vode nikdy nebola. Také jutsu som nikdy u nikoho nevidel.
„Ako ti je?“ spýtala sa a pozorovala ma tými prenikavými očami.
„Ako by som nebol ani zranený. Vďaka tebe.“ povedal som pomaly.
Keď prehovorila myslel som, že už ma ničím neprekvapí. Mala krásny hlas. Ale teraz, ten úsmev čo na mňa hodila. Kľudne by som sa prihlásil ako jej otrok.

Zase ten pohľad ’Spravím pre teba všetko. ’ Ako ju len unavovali všetci tí chalani, ktorí ju chceli len kvôli výzoru. Bola som znechutená. Skontrolujem mu posledný krát ranu a poberiem sa svojou cestou. Preto, som chcela ísť do Konohy. Chalani ako Naruto, Neji, Shikamaru, Chouji, Shino a Kiba ma brali hneď ako kamarátku, bez pohľadu žiadostivosti. Vážila som si ich, lebo ako prví ma chceli spoznať. Mňa, ako osobnosť a nie len peknú tváričku. A ani dievčatá na mňa nepozerali ako na prekážku. Sakura, Ino, Hinata a TenTen sa nebáli, že im preberiem chalanov. Zistila som, že sú to kamarátky na život a na smrť.
Donútila som ho ľahnúť si, čo spravil bez odporu, vyhrnula som mu tričko a odviazala obväz. Zostal mu tam len škrabanec. Posledný krát som na ranu fúkla, pričom sa zachvel, a škrabanec bol preč. Nechápavo na mňa pozrel.
„Keďže si vyliečený nemám dôvod tu ostávať dlhšie.“

„Počkaj...“ povedal som rýchlo, ale to už sa rozplynula a zostali tu len jemné pierka, ktoré poletovali okolo mňa. Hovoril som, anjel.
Najhoršie na tom bolo, že ani nevie jej meno. Nevie odkiaľ je, lebo nemala žiadnu čelenku a sakra najhoršie bolo, že to vypadalo akoby o neho, nemala sebe menší záujem. Prvé dievča, ktoré sa mu páčilo a prvé dievča, ktorému sa on evidentne nepáčil. To je ako zlý sen.