Vyvolený 06 - Červený lišiak (Alternatívny príbeh)

Kapitola 06 - Červený lišiak

Aj keď bolo ešte iba ráno, slnko už pieklo. Našťastie pofukoval slabý vetrík a tak sa študenti posledného ročníka ninja akadémie potili iba nervozitou z posledných skúšok, ktoré rozhodnú o tom či sa z nich stanú plnohodnotní shinobi, alebo nie. Mladší študenti dnes mali voľno a tak do akadémie vstupovali iba Narutovi spolužiaci. Niektorí dávali najavo svoju nervozitu okatejšie, iní menej. Ale každý z nich vyzeral dnes inak ako ich Naruto poznal. Nakoniec sa aj on sám zdvihol, zoskočil zo stromu a vykročil ku vchodu. Cestou minul hojdačku a končekmi prstov sa dotkol lán, ktorými bola priviazaná o konár stromu.
Trieda maturantov bzučala ako včelí úľ. Naruto si však okolie nevšímal a usadil sa na svoje obvyklé miesto. Netrvalo dlho a trieda sa zaplnila. Aj poslední oneskorenci už sedeli na svojich miestach a netrpezlivo šúchali nohami, alebo klopkali prstami po lavici. Malá skupinka dievčat sa potichu rozprávala a chichotala.
Pár minút po ôsmej hodine vošiel dnu aj sensej Iruka, ale dvere nechal otvorené, pretože s ním vošiel do triedy aj neznámy ninja.
„Dobré ráno maturanti.“
Pozdravil Iruka sensej.
„Dobré ráno sensej.“
Odzdravila jednohlasne trieda.
„Tak dnes nás čaká maturitná skúška. Dnes sa rozhodne, ktorí z vás dosiahli úroveň potrebnú na to byť shinobi Listovej dediny.“
Iruka sensej sa otočil a ukázal na neznámeho.
„Tu pred vami stojí niekto kto sa takým shinobim stal. Je hodnosti jounin a dnes vás bude sprevádzať spolu so mnou záverečnou skúškou. Oslovujte ho Kaneda sensej.“
V triede to trochu zašumelo, ale bolo to skôr skúškou ako nejakým záujmom o Kanedu senseja.
Naruto si však ninju poriadne prezrel. Na oko vyzeral celkom obyčajne, dokonca výstroj mal tak štandardnú, že by sa nik nemohol zmýliť keby hádal akú profesiu robí. Sandále, lýtka omotané až takmer ku kolenám, modré nohavice, zelená taktická vesta, a čelný chránič uviazaný presne tam kam patrí.
Postoj mal trošku ležérny, ba až priam znudený, ale keď ho Iruka sensej predstavoval tak zdvihnutou pravicou pozdravil študentov.
„Takže,“
Začal Iruka sensej.
„začneme písomným testom. Bude tam otázka z taktiky, logistiky, biológie, chémie a fyziky. Všetko sme sa tu učili a ak ste aspoň trochu dávali pozor, nemali by ste mať s týmto testom problém. Ja s Kaneda sensejom vás budeme pozorne sledovať tak sa nepokúšajte podvádzať, pretože by sme vás museli vylúčiť z testov a tým pádom by ste stratili možnosť sa tento rok stať ninjami.“
Pozrel sa na študentov v laviciach a usmial sa. Jeho pohľad sa na chvíľku zastavil na Narutovi, výraz tváre sa však nezmenil.
„Po písomnom teste vás Kaneda sensej vezme von na akademické cvičisko a podstúpite fyzický test a neskôr test schopnosti použiť jutsu. Po tomto teste každému z vás oznámim či skúškou prešiel alebo nie.“
Iruka sensej vzal zo svojho stola testy a položil pred každého študenta jeden, otočený čelom dole.
„Dobre vyberte si perá a keď vám poviem môžete papiere otočiť. Na test budete mať presne hodinu tak si dajte na čas a poriadne si prečítajte každé zadanie.“
Naruto si vytiahol pero a netrpezlivo pohľadom hypnotizoval čistú zadnú stranu papiera.
„Môžete otočiť list.“
Triedou sa ozval šuchot papiera ako všetci študenti splnili sensejovu výzvu.
Naruto hľadel na otázky. Postupne si prečítal každú otázku a uvedomil si že otázku z chémie asi nedá. Ale to sa dalo čakať, chémia ho nebavila a na hodinách skoro vždy spal.
Keď po hodine papier znovu otočil a podal sensejovi, bol si celkom istý že písomným testom prešiel. Našťastie otázky z biológie a fyziky mu sadli. V taktike bol celkom dobrý a logistika tiež nebola najhoršia. Takže si mohol oddýchnuť, fyzický test bude určite v pohode, v tom patril medzi najlepších z triedy a jutsu už nejako zvládne.
Na fyzický test s nimi bol iba Kaneda sensej. Ten chcel od nich aby vyliezli na lezeckú vežu, spustili sa na lane a potom v stoji a v behu hodili niekoľko shurikenov a kunajov na terč. A presne ako Naruto predpokladal tento test bol pre neho malina. Nebol síce taký rýchly v lezení ako Kiba a asi ani taký presný v hádzaní ako Sasuke, ale určite v tomto teste skončil na jednom z prvých troch miest.
Na posledný test sa k nim pridal aj Iruka sensej. Vrátili sa späť do triedy a potom si každého postupne volali do vedľajšej miestnosti na skúšku jutsu.
Keďže ich volali podľa abecedy, tak Naruto šiel až medzi poslednými. Vstúpil pomaly do takmer prázdnej triedy a postavil sa pred lavicu za ktorou sedel Iruka sensej. Kaneda sensej stál kúsok vedľa a opieral sa o stenu. Až keď bol Naruto takto blízko, tak si všimol, že ho Kaneda sensej spod privretých viečok pozorne sleduje.
Iruka sensej zdvihol pohľad z papiera na ktorý čosi ešte pred chvíľkou zapisoval a pozrel sa na Naruta.
„Tak Naruto, chceš sa stať ninjom?“
Pozeral mu priamo do očí a Naruto mu ten pohľad opätoval. Iruka sensej po krátkej chvíli ale sklopil pohľad a prstami ľavej ruky sa dotkol jazvy ktorá sa mu belela na tvári.
„Áno, chcem.“
Odpovedal Naruto rozhodným hlasom.
„Dobre,“
povedal po chvíľke mlčania Iruka a pokračoval.
„..dobre, úlohou na skúške jutsu je urobiť dva svoje klony. Takže môžeš začať.“
Naruto z dlaní poskladal príslušnú pečať a začal sústrediť chakru.
„Bunshin no jutsu!“
Vykríkol.
Vedľa Naruta sa objavili dva jeho klony, vyzerali takmer rovnako ako originál, jednému však chýbal zips na bunde.
„Nie je to bohviečo.“
Konštatoval dovtedy tichý Kaneda sensej.
„No, písomný test si urobil a fyzický test si zvládol ako jeden z najlepších, takže ťa nechám prejsť aj keď tie klony nie sú na stopro.“
Povedal Iruka sensej a podal Narutovi ochrannú čelenku so znakom listu.
„Odteraz si oficiálne geninom Konohy. Príď zajtra do vašej triedy, kde budeš zaradený do nejakého týmu.“
Keď Naruto vychádzal z triedy vôbec si neuvedomoval, že má na tvári obrovský úsmev, priam od ucha k uchu. V dlani cítil hladkú kovovú platničku, ktorá bola súčasťou ochrannej čelenky a vykračoval si to ani čo by sa stal hlavou Konohy.

Všade naokolo žiarilo oslepujúce svetlo, bolo natoľko biele až nepríjemne pálilo v očiach. Ale tak ako rýchlo sa svetlo objavilo, tak aj zmizlo. Zvuk ktorý sprevádzal tento úkaz, roztriasol v tele každú každičkú kosť, a dunel tak až mal pocit, že sa mu rozskočí hlava. Keď konečne dokázal čosi rozoznať, tak uvidel že vo vode na zemi ležia kusy poohýbaného, potrhaného a pokrúteného kovu. Kovu natoľko rozpáleného, že voda v jeho okolí sa začínala variť a vypúšťať oblaky pary. On sám ležal premočený v tej vode iba niekoľko metrov od nich.
„SI BLÁZON, HAHAHA.“
Ozval sa hromový hlas z temnoty, spoza toho čo kedysi bolo bránou schopnou zadržať monštrum. V tej temnote sa leskli oranžovým svitom dve obrovské oči.
„BLÁZON, NARUTO.“
Z priechodu vytvoreného silou monštra sa pomaly vystrčila obrovská hlava a Naruto mohol prvý krát vidieť tvár červeného lišiaka s ktorým žil celý život.
Srsť lišiaka bola tak červená, ako keby žiarila a každý zub v jeho rozškľabenom úsmeve bol veľký ako dospelý chlap.
Lišiak zbadal v troskách ležiaceho Naruta a upriamil na neho svoj pohľad.
„ČAKAL SOM TAKMER ČOKOĽVEK, ALE TOTO... PREKVAPIL SI MA.“
Lišiak sa znovu hrdelne zasmial až zarinčali zvyšky kovovej brány. Naruto vstal a vzdorovito opätoval pohľad gigantickej líšky.
„TAKŽE SI SA ROZHODOL UMRIEŤ? HA“
„Umrieť.“
Zopakoval rezignovaným hlasom Naruto.
„UROBIL PRÁVE NAJVÄČŠIU CHYBU V ŽIVOTE. PUSTIL SI MA.“
To že by Naruto stojaci proti obrovskému monštru cítil strach bolo slabé slovo, príšerne sa bál. Bál sa tak ako sa nikdy v živote predtým nebál. Ale keď sa objavil pred bránou, uvedomil si že inú možnosť už nemá. Pečať musel strhnúť, inak by riskoval že sa lišiak objaví v nesprávnu a mohol by spôsobiť obrovské nešťastie.
„Ak, ak umrieť musím, ... tak umriem.“
Povedal bezvýrazne Naruto.
Obrovský lišiak sa znovu zasmial, otvoril papuľu a zahryzol.

Kakashi so Sakurou sledovali na zemi ležiaceho Naruta. Pečatiaci lístok zatlačil uvolnenie Kyuubiho späť do Narutovho tela, ale spolu s tou silou sa vytratilo aj Narutove vedomie. Ten teraz ležal s kľudným výrazom v tvári uprostred toho, čo bolo ešte pred chvíľkou bojovým poľom.
„Čo sa to stalo Kakashi sensej?“
„Sakura, Naruto má v tele zapečateného démo...“
Začal vysvetľovať Kakashi, ale Sakura ho prerušila.
„Viem sensej, majster mi o tom už povedala. Myslím, ale čo to bolo s tou červenou chakrou?“
„Keď bol Naruto na cestách s Jirayiom-sama, tak skúšali využiť silu toho démona, aby pomohli Narutovi zosilnieť. Žiaľ časom Jiraya-sama na vlastnej koži zistil, že používanie tejto sily poškodilo pečať a Naruto omnoho rýchlejšie a ľahšie dosiahne nebezpečnú úroveň uvoľnenia, pri ktorej stratí svoju súdnosť a začne byť krvilačný.“
„Takže ten lístok ktorý ste mu nalepil na čelo...“
„Áno je to lístok ktorý dočasne posilní Narutovu pečať a zároveň potlačí Kyuubiho chakru.“
„A nedá sa...“
Chcela sa spýtať Sakura, ale prerušil ju zlovestný tlak vychádzajúci z Narutovho tela.
„Sakra!“
Vykríkol Kakashi, chytil Sakuru za rameno a ťahal ju do lesa.
„Utekaj Sakura!“
Keď obaja vbehli za prvé stromy, ozvala sa silná rana a zem pukla iba kúsok od ležiaceho Naruta. Lístok na jeho čele sčernel a rozpadol sa v poryve masívnej chakry uvoľňujúcej sa z jeho tela. Z pokožky mu začala vybublávať v takej koncentrácii, že bola viditeľná aj voľným okom.
„Sensej, čo sa stalo?!“
Vykríkla Sakura, aby ju Kakashi v tom poryve počul.
„Bojím sa, že sa Narutova pečať zlomila.“
Energia ktorá okolo blondiaka pulzovala, začala vytrhávať celé trsy trávy a kusy hliny do okolia a pod poryvmi vetra ktoré spôsobovala sa lámali menšie stromy a konáre.
„Poď Sakura, musíme ísť ešte ďalej!“
Kričal naliehavo Kakashi.
„Ale Kakashi sensej, čo s Naru...“
„Tu už nič nezmôžeme, nemôžeš mu nijako pomôcť Sakura.“
Obaja sa teda ukryli ešte hlbšie do lesa. Z ničoho nič, ale energia ktorá pulzovala okolím zmizla a lesom sa ozýval iba šuchot padajúceho lístia a praskanie nalomených konárov, ktoré už nedokázali uniesť vlastnú váhu a klesali k zemi.

Naruto stál na zničenej zemi. Čistina vyzerala akoby ňou prešlo niekoľko tornád za sebou. Avšak skala v jej strede sa zdala nedotknutá, vyžarovala slabú chakru, ktorá mu bola povedomá. Jeho vlastná chakra sa po vyčíňaní opäť vrátila späť do jeho tela. Do jeho nového tela. Podvihol ruky a začal si prezerať dlane. Malé, bledé a slabučké dlane ľudského tela.
„Ha ha ha.“
Zasmial sa ľudským hlasom.