Vyvolený 05 - Strhnutá pečať (Alternatívny príbeh)

Na Kabutovej tvári sa roztiahol úsmev. Očami sledoval bezvládne telo ležiace pri jeho nohách. Aj napriek očividnému, dokonca až priveľmi jednoduchému, víťazstvu ostal v strehu. Neprežil by dlho v Orochimarovej blízkosti keby jeho pud sebazáchovy nebol priam až na paranoidnej úrovni. Preto nebol ani priveľmi prekvapený keď sa Naruto, ktorý mu mal umierať pri nohách, zmenil v oblak bieleho dymu.
„Výborne Naruto-kun, podarilo sa ti dokonca oklamať aj moje zmysly. Tvoj Kage-bunshin je naozaj na vysokej úrovni.“
Kým sa Kabuto rozhliadal po okolí a hľadal svojho protivníka, Kakashi so Sakurou mali dosť práce s dvojicou zvučných ninjov. Ich úroveň nebola nijako vysoká, ale vedeli sa skvelo dopĺňať a tak sa im darilo rozptyľovať pozornosť jounina a ružovo-vlasej kunoichi dostatočne.
Kabuto si postrčil okuliare na nose prstom.
Spod zeme pod ním sa odrazu vystrčila ruka a chňapla po jeho nohe. Kabuto na poslednú chvíľu dvihol nohu, zareagovať na podobný útok aj na druhú nohu už nestihol. Narutova ruka mu ju držala a tým ho pripútala na miesto bez možnosti pohybu. Za svojim chrbtom pocítil hromadenie chakry, len tak tak že sa stihol otočiť okolo chytenej nohy aby vlastnou dlaňou zachytil chakrový útok.
„Rasengan!“
Zakričal Naruto, Kabutova dlaň však z nejakého dôvodu dokázala zadržať väčšinu účinku tejto ultimátnej techniky. Dlaň mu silne krvácala, ale vzhľadom na to že by ju mal útok rasenganom roztrhať na márne kúsky to bolo bezvýznamné zranenie. Druhá Kabutova dlaň opäť zareagovala okamžite a zasiahla útočiaceho Naruta na krku. Aj tento Naruto sa však rozplynul. Z bieleho obláčika sa však vyhrnula päsť a zasiahla Orochimarovho obľúbenca do tváre. Ten silou úderu odletel pár metrov.
Kabuto sa s námahou postavil a siahol si na sánku, ktorá ho od silného úderu bolela.
„Veľmi dobre.“
Povedal, usmial sa a opäť si napravil okuliare.
Rozbehol sa na Naruta a v rukách začal zhromažďovať chakru. Keď sa priblížil na dosah, zahnal sa dlaňami, ale Naruto sa zručne uhýbal jeho bojovému tancu. Kabuto pridal na rýchlosti až sa mu podaril urobiť Narutovi na tvári krvavý šrám.
„Si dobrý Naruto, ale na Sasukeho ani zďaleka nemáš.“
Vysmieval sa Kabuto.
Náhle sa Naruto zastavil a nechal sa Kabutom zasiahnuť. Kabutova pravá dlaň sa hlboko zaryla do jeho hrude. Z úst vykašľal krv a úplne bez výrazu sa pozeral do Kabutovej usmiatej tváre.
„Netušil som že toto na teba až takto zaberie, celkom rýchlo sa vzdávaš. Zasiahol som ťa smrteľne. Aké to je?“
Naruto sa rozkašľal a sklopil zrak. Ľavú ruku pomaly zdvihol a chytil tú Kabutovu za zápästie.
„Bohužiaľ Naruto, už je neskoro.“
Usmial sa ninja s okuliarmi.
Naruto sa opäť rozkašľal, kašeľ však prešiel v sípavý smiech.
„Kabuto ... priveľa rozprávaš.“
Narutov pohľad sa opäť zdvihol a so šialeným úškľabkom sa zameral na tvár svojho soka. Červený pohľad Kyuubiho prepaľoval Orochimarovho poskoka.

„A sakra..!“
Kakashiho pohľad sa rýchlo stočil k miestu kde bojovali Naruto s Kabutom. Tlak zlovestnej chakry vyvieral s mladého ninju.
Rýchlo skontroloval Sakuru, ktorá práve silným úderom urobila menší kráter neďaleko. Zvučný ninja sa však vyhol jej úderu.
Kakashi sa zameral na svojho protivníka a rozhodol sa to rýchlo ukončiť, urobil príslušné pečate. Rozbehol sa smerom kde stál ninja a vďaka sharinganu dokázal zrýchliť tak, že jeho protivník nestihol uhnúť.
„Raikiri!“

Mladá kunoichi stála uprostred päť metrového krátera, ktorý spôsobila sama. Zatiaľ čo kúsky hliny a kamenia ešte stále dopadali všade po okolí na zem, zvučný ninja sa stiahol z jej dosahu a vytiahol vrecka kunaie. Bez váhania ich hodil smerom k Sakure. Tá najprv uvažovala že ich odrazí, ale všimla si že na prilietajúcich zbraniach sú pripnuté výbušné lístky. Zložila dlane do pečate.
Kunaie prileteli na dosah a explodovali, výbuch zahalil celé okolie. Sakura sa vypotácala z oblaku prachu a dymu a bezvládne si sadla na zem. Krv jej tiekla z rúk, brucha i hlavy.
Zvučný ninja sa uškrnul a pristúpil aby s ňou nadobro skoncoval. Sakura sa ne neho pozrela a aj napriek veľkej bolesti ktorú musela prežívať sa usmiala. Jej úsmev sa roztriasol, rozostrila sa ako rozmazaný obrázok a zmizla. Ninja už nestihol uhnúť úderu ktorý prišiel zhora a ukončil tak jeho život.
Kunoichi si utrela pot z čela a pozrela sa na senseja. Ten stál nad spáleným telom svojho protivníka a upreto sledoval súboj Naruta s Kabutom.
„Sense-“
Nestihla dopovedať keď ju zasiahla vlna horúcej chakry ktorá akoby varila vzduch v okolí. Pohľad ktorý sa jej naskytol ju vydesil až do morku kostí.

„... priveľa rozprávaš.“
Narutov úsmev odhaľoval biele špicáky a v červených očiach sa mu zračila lačnosť po krvi. Kabuto mal za svoj život takýto strach iba pár krát, bol to strach o holý život.
Kútiky Narutových úst sa zdvihli ešte o kúsok vyššie a vykrivili jeho tvár do neľudského úškľabku.
Pravou rukou obalenou oranžovou chakrou sekol Kabuta krížom cez trup a zabil ho jedinou ranou. Zatiaľ čo si z tela vyťahoval Kabutovu ochabnutú ruku na zem dopadali zvyšky jeho tela.
Kakashi vedel že nemôže čakať už ani okamih a objavil sa pri Narutovi. Ten si ho premeral vražedným pohľadom, ale nepohol sa keď mu Kakashi rýchlym pohybom prilepil lístok s pečaťou na čelo. Kakashi si najprv myslel že lístok nezaúčinkoval, Naruto však takmer vzápätí padol na zem a začal sa zvíjať v bolestiach. Oranžová chakra sa sťahovala späť do jeho tela. Keď už sa celá vsiakla, Narutovo telo ochablo v bezvedomí, iba nepatrný pohyb jeho hrudníka naznačoval že kľudne oddychuje.
Šedovlasý shinobi si oddýchol a sadol si vedľa bezvedomého na zem.
„Senesei, čo to bolo?“
Spýtala sa Sakura keď k nim dobehla. Výraz Kabutovej tváre bol plný zdesenia a nezmazala ho ani smrť.
„Sakura..“
„Hai!“
„Vieš že Naruto je Jinchuuriki. Ale asi ešte stále celkom nechápeš tomu, čo to znamená pre neho.“
Sakura sa pozrela na kľudne odpočívajúceho Naruta a potom späť na senseja.
„Asi máte pravdu, ... ja len nechcem aby som ho stratila rovnako ako Sasukeho.“
Po tvári jej stekali prúdom slzy.
„Nemusíš sa báť, nebezpečenstvo je pre túto chvíľu zažehnané.“
Povedal Kakashi.
„Aspoň v to dúfam.“
To ale nahlas nevyslovil.
Sakura sa po chvíľke ukľudnila a sadla si vedľa Naruta z druhej strany ako sensej.

„NARUTOOOO!!!“
„Čo sa to deje, prečo som tu?“
Kráčal temnými chodbami, steny boli lemované potrubím a visiacimi káblami. Občas videl a počul ako steká voda po stenách v pramienkoch, alebo kvapká priamo zo stropu. Nohami rozrážal vodu, ktorá mu siahala do výšky členkov.
„Toto miesto ...“
„NARUTOOOOOOOOO!!!“
Odporný hlas sa niesol chodbami a odrážal sa od stien. Zvuk tu rezonoval a prinášal so sebou ďalšie nepríjemné ozveny. To znamenalo iba jedno.
„Už som blízko.“
Vyšiel spoza rohu a pred ním sa otvoril väčší priestor. Namiesto protiľahlej steny tu ale bola obrovská kovová brána a pomedzi jej mreže presvitali z temnoty dva ohromné žeravé uhlíky.
„Naruto, hehehe.“
Zasmiala sa líška až sa brána napla v pántoch a zavŕzgala.
„Prečo som tu?“
Spýtal sa blondiak.
„Pretože tu máš byť.“
Odpovedal chladný hlboký hlas.
„Pozri sa na pečať, mladý Naruto.“
Narutov pohľad skĺzol na papierovú pečať spájajúcu obe krídla brány. Až teraz si všimol že je už spolovice spálená a malý plamienok olizuje zvyšnú časť ktorá ešte dokázala držať silu líšky.
Narutovi sa zamotala hlava a klesol do vody.
„Už to chápeš? He he he.“
Hlboký hlas roztriasol reťaze spájajúce bránu so stenami.
Narutove biele tričko sa mu na bruchu začalo sfarbovať do červena. Keď si ho stiahol všimol si ako sa znaky pečate rozpíjajú.
„Už za chvíľku, malú chvíľku .... budeš môj.“
„Zabiješ ma?“
Takmer bez emócií a odovzdane sa spýtal ninja.
„Hehehe, aj keby som nechcel, moje uvoľnenie spáli tvoje telo na popol.“
Rozchechtala sa líška.
„Takže takto je to.“
Naruto vstal a pomalým krokom prišiel k bráne.
„Potom je zbytočné na niečo čakať“
Natiahol ruku a prstami uchopil zvyšok papierovej pečate na bráne.
„HA HA HA HA HA“
Za bránou sa rozžiarila červená chakra a brána opäť zaúpela pod jej náporom.
Papierová pečať ktorá držala zatvorenú kovovú bránu sa uvoľnila akoby sama po tom túžila, Naruto nemusel vynaložiť žiadnu námahu na jej strhnutie, jemne potiahol a poddala sa.
Brána sa otvorila.