manga_preview
Boruto TBV 07

Ak niečo stratíš, tak niečo nájdeš

Blonďavá žena sedela za stolom a hrala sa s prázdnym poldecákom. Hľadela pred seba a štikútka sa jej prelínala so vzlykmi.
„Hokage-sama, môžem Vám ešte niečo priniesť?“ opýtala sa Ayame. Tsunade však neodpovedala, Ayame si vzdychla a odišla. Zrazu si začala búchať hlavu o stôl. V ten večer som sa vracala od Shikamarua, keď som ju túto činnosť videla vykonávať. Aj keď by som nemala, vošla som dnu. Teraz predsa potrebuje spoločnosť. Ten cigaretový závan mi pripomenul to, na čo som sa snažila zabudnúť, ale teraz som na to myslieť nechcela. Sadla som si k jej stolu a zložila si sveter.
„Tsunade-sama,“ oslovila som ju, ale nereagovala.
„Dobrý večer, Kurenai-san, dáte si niečo?“ opýtala sa ma Ayame.
„Poprosím Vás len čaj, ďakujem.“
„Samozrejme, a kedy to očakávate?“
„Už tento mesiac,“ usmiala som sa a pohladkala si bruško.
„To je úžasné, hneď Vám donesiem ten čaj,“ povedala a už jej nebolo. Vrátila som sa k nevnímajúcej osobe predo mnou. Opatrne som ju chytila za rameno a potriasla ním.
„Tsunade-sama.“
Na to už zaklipkala očami a pozrela sa na mňa.
„Kurenai, už ideme na to?“ spýtala sa omámene a stále nesústredene.
„Na čo?“ nevedela som, čo myslí.
„Veď priviesť na svet vnuka tretieho Hokage, budúceho vládcu Konohy.“
„Nie, to ešte nie. Tsunade, čo sa stalo? Prečo tu sedíš sama a plačeš?“
„On odišiel.“
„Kto?“ stále som nevedela, čo sa stalo.
„Jiraiya.“
„Ale veď on odišiel už dávno,“ čudovala som sa. Tsunade sa strhla až si buchla hlavu o operadlo. Chytila sa za ňu a položila si ju na stôl.
„On je mŕtvy,“ pošepkala a na stole sa začala vytvárať malá kaluž. Až teraz som pochopila, čo sa tu deje.
„Nech sa páči, tu je Váš čaj,“ povedala Ayame a položila ho na stôl.
„Ďakujem,“ odpovedala som a ona odišla. Sklopila som hlavu dole, lebo túto situáciu som už poznala.
„Cítiš prázdno, nielen v srdci, ale aj v hlave. Necítiš bolesť, ale strach, strach, že to nebolí, ale niekedy by mohlo. Snažíš sa prísť na to, ako to otupno a prázdno zničiť, ale zatiaľ nič nepomáha. Chceš v tom nájsť nejaký zmysel, prečo sa to stalo, prečo on musel ísť a ty si tu musela zostať. Vynára sa ti v hlave, čo všetko si mu ešte chcela povedať, ale nešlo to,“ vzdychla som si a pozrela na ňu. Aj ona zdvihla hlavu a pozrela na mňa.
„Nie je to prvý raz, čo to cítim, ale vážne je to také isté. Kurenai, prestane to však?“ Bol to moc zúfalý pohľad na to, aby som jej mohla povedať pravdu.
„Samozrejme,“ odpovedala som teda a usmiala sa. Veď milosrdná lož nikdy neublíži. Ona si opäť zložila hlavu na stôl.
„On bol pre mňa vždy ako záchranná sieť, ako posledná nádej, keď všetko je stratené, ako svetlo aj v tej najväčšej temnote, ako slnko, čo odoženie dážď. Stratila som svoje slnko,“ pustila sa do srdcervúceho plaču. Presadla som si k nej a objala ju. Ona ma pevne stisla, akoby sa ma už nikdy nechcela pustiť, akoby už nechcela byť sama.
„Neboj sa, vždy tu bude niekto, kto ťa nenechá osamote pokiaľ nebudeš chcieť.“
„Toto je iné, s Jiraiyom sa poznám od mala a najskôr sa stal môj najlepší kamarát a obaja sme časom k sebe začali cítiť aj niečo viac, ale on odišiel trénovať a potom prišiel Dan,“ Tsunade sa odmlčala a začala sa hrať so soľničkou na stole, „prežili sme krásne dni, ale potom prišla jeho smrť a ja som nevedela, čo ďalej. Jediný Jiraiya bol schopný so mnou komunikovať a pomohol mi sa spamätať. Uvedomila som si, že keď budem niekedy ešte schopná niekoho milovať, bude to on a jedine on. V tom období, keď už som bola zmierená s Danom, ale ešte som neodišla brázdiť kasína, sme si spolu často vyrážali len tak na prechádzky a občas na večeru, či na pár pohárikov. Orochimaru už s nami nebol a to bol vlastne aj dôvod, prečo sa to nevyvinulo do vzťahu, ale ja som zdúchla preč. Raz, keď sme boli na misii, kde sme mali Orochimarovi zabrániť ukradnúť tajnú techniku, sme sa my traja stretli na opustenom poli. Všetci sme útočili v plnej sile, ale Orochimaru mal nad nami prevahu. Dosť vážne ma zranil a začal sa nám posmievať, že sme slabí, lebo sa nevieme odpútať od ľudských citov ako je láska. Potom nás tam nechal a odišiel. Ja som upadla do bezvedomia, a keď som sa zobudila v nemocnici, Jiraiya bol preč. Keď som sa pýtala, Tretieho kam išiel, povedal, že trénovať, ale nepovedal kam, ani kedy sa vráti. Nahnevalo ma to, tak som sa zbalila aj ja a išla aj s Shizune po svete. A keď sa po mňa vrátil, nechcela som s ním ísť. Jediný Naruto ma presvedčil,“ usmiala sa, „Jeho sila chrániť toto mesto, bolo pre mňa viac ako zlosť, čo som cítila. Postupne sme si s Jiraiyom našli cestu ako sa opäť priateliť, až v posledných mesiacoch, keď podnikal nebezpečné cesty do neznáma, za Akatsuki, či opäť za Orochimarom, ma dohnali obavy a uvedomila som si, že ho stále milujem.“
Opäť jej padlo pár sĺz na stôl. Pustila som ju, dala si ruky na kolená a pozrela sa hore.
„My sme tiež začali ako priatelia. Keď nás dali spolu do tímu, tak som sa zhrozila, lebo sa začal vystatovať, že je synom Hokageho a bol namyslený, aj keď jeho starší brat nebol. Ale keď sme začali chodiť na misie a všade okolo nás bola smrť a strach, tak sa zmenil. Zblížili sme sa ako kamaráti a potom prišli jeho rozpory s Tretím. Prepadal depresiám a často krát sa so mnou nechcel ani rozprávať. Ale aj napriek tomu ma nechcel opustiť, no potom to už nevydržal a my sme sa museli rozlúčiť. Pamätám si to stále. Zobral ma na lúku, kde boli sviečky a lupienky kvetov v kruhu. Usadil ma uprostred na trávu a do ruky mi dal ružu. Vedela som, že niečo je zle. A potom mi povedal, že už to nemôže vydržať a odchádza k strážnym ninjom. Cítila som sa tak sama a vnútri to moc bolelo. Ale potom sa vrátil. Bola som tak nahnevaná, nechcela som sa s ním ani rozprávať. Až raz na spoločnej misii mi zachránil život,“ nemohla som už zadržať slzy, tak som ich pár vypustila.
„Vtedy mi povedal, že jeden z dôvodov, prečo sa vrátil bolo, že som mu chýbala a chcel by si so mnou založiť rodinu. Tak sme si opäť vybudovali vzťah a išli učiť na akadémiu. Ale...“ odmlčala som sa a pustila vodopád sĺz. Tá spomienka tak bolela, „odišiel navždy. Už sa nevráti a ja sa už znova nezamilujem. Našťastie budem mať lásku, ktorá ma bude hriať,“ pohladila som sa po brušku.
„Poď pôjdeme sa prejsť, obe to potrebujeme. Ayame, zaplatíme!“ zakričala Tsunade. Ayame prišla aj s účtom. Tsunade vytiahla pár bankoviek a hodila ich na stôl.
„To je dobré.“
Ja som si obliekla sveter a pomohla Tsunade na nohy. Trošku sa zapotácala, ale ustála to. Vyšli sme von.
„Tak a kam teraz?“ opýtala som sa.
„Do nekonečna a ešte ďalej!“ zvolala a na tvári sa nám obom vyčaril úsmev.
„Potrebujem ti niečo ukázať,“ povedala a ťahala ma smerom k budove Hokage.
„Počkaj, spomal!“ kričala som, lebo som nevládala, keď ma ťahala hore schodmi.
„Prepáč,“ povedala, pustila ma a rozbehla sa, „poď za mnou!“
Pomaly som teda dokráčala do kancelárie. Rukou práve rozbíjala rámček s fotkou. Sklo sa roztrieštilo a na fotku kvapkala krv. Fotku vytrhla a hodila ju smerom ku mne. Potom klesla na kolená s plačom. Zdvihla som fotku zo zeme. Bol na nej vysmiaty Dan a Nawaki. Podišla som k nej a sadla si, keďže drep bol pre mňa nemožný. Pohladila som ju na chrbte a všimla som si, že v ruke stíska malý papierik.
„Čo bolo to, prečo sme sem išli?“ spýtala som sa, aj keď som tušila, že odpoveď je v jej ruke.
Bez toho, aby sa na mňa pozrela, mi podala ten papierik jemne zašpinený krvou. Otvorila som ho a na ňom bolo napísané: „Tsunade, milujem ťa. Zbohom.“ Len tak málo stačilo.
„Dal mi to Tretí, že to napísal, keď odišiel z Konohy trénovať, a že mi to má predať,“ hovorila medzi vzlykmi.
„Tiež už nemám nikoho komu by som mohla opäť zveriť svoje city. Je ťažké veriť, že v našom svete, človek môže žiť dlhý a šťastný život.“
„Je to nemožné,“ vzdychla som si, „ale sľúb mi, že sa nevzdáš samej seba a budeš naďalej úžasná Hokage.“
„Sľubujem,“ povedala a pozrela sa na mňa s úsmevom.
Odvtedy sme sa stali kamarátky a pomáhali si, keď nám bolo smutno.

Poznámky: 

(Mise Songfic)
Toto je moja druhá FF na misiu Songfic.
Pieseň : 3 Doors Down - Away From The Sun

5
Průměr: 5 (3 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Palantir
Vložil Palantir, So, 2014-11-01 15:45 | Ninja už: 5162 dní, Příspěvků: 6215 | Autor je: Moderátor, Editor fóra, Znalec tisíce technik

Poldecák a cigaretový závan? Ty počúvaj, nerob nám z "Ichiraku ramen" putiku. Smiling

Nové FF: Ďalšie dieťa, Klietka, CSI KONOHA: Sobášny podvod?, Fajka ; aktuálna séria: Krvavá hmla 01 - 03,
ostatné nájdete aj s popismi na - Poviedky značky PALANTIR Smiling Fan-mangy:
To nestihnem; Dnes neumieraj!; Vlasy...

Obrázek uživatele hinata666
Vložil hinata666, So, 2014-11-01 18:02 | Ninja už: 5806 dní, Příspěvků: 628 | Autor je: Genin

To nemal byť Ichiraku ale nemali sme používať nové postavy a jediná známa servírka je Ayame tak som tam dala ju. Tak si predstav, že Ayame chodí po nociach vypomáhať niekde inde, aby si zarobila na svoj vlastný obchod a osamotnila sa od otca Laughing out loud

Obrázek uživatele Palantir
Vložil Palantir, So, 2014-11-01 18:06 | Ninja už: 5162 dní, Příspěvků: 6215 | Autor je: Moderátor, Editor fóra, Znalec tisíce technik

Tak dobre, akcept! Smiling Viem, aký je to problém. Inak, narazil som pri čítaní poviedok z tejto misie už aj na fillerovú postavu.

Nové FF: Ďalšie dieťa, Klietka, CSI KONOHA: Sobášny podvod?, Fajka ; aktuálna séria: Krvavá hmla 01 - 03,
ostatné nájdete aj s popismi na - Poviedky značky PALANTIR Smiling Fan-mangy:
To nestihnem; Dnes neumieraj!; Vlasy...