Láska, viera, túžba a sny... 21

Veľký meeting

Chcela by som vám sem prihodiť zopár faktov, ktoré som zistila a mala tú česť zažiť v dňoch 20 až 22 augusta spolu s mestekovou, s ktorou sme sa konečne stretli osobne. Mestekova je strašne v pohode baba, mám ju rada ešte vyše ako doteraz. A je totálne telivo! :* Dík Romči, že si prišla !

Tu máte pár zaujímavých faktov z nášho stretnutia:
1. mestekova kúše...a to doslovne!
2. Rozvaluje sa rovno uprostred kuchyne!
3. mestekova sa v reštike hrala s olejničkou a nechtiac si naliala trocha oleja do svojej kofoly ... T.T aspoň, že do toho vína, čo sme mali predtým si necvrkla )
4. mestekova spala pod mojou dekou (resp. sme si ju kúpili s drahým) a ja mám krásne mackovské periny a to mám 18! no a čo! Btw...ráno som mestekovú ovalila vankúšom! Budíček...cŕŕn!
5. Dali sme si ku pizze dobrú Plzeň 12 a boli sme potom pekne vysmiate
6. Mestekova mi poslušne umývala riady
7. Moja matka by ju radšej chcela za dcéru ako mňa !
8. Mestekova vyhlásila, že by u nás kľudne aj niečo navarila ... a mama mi na to povedala, že jej tým pádom paprče urve
9. Keď moja kolegyňa vystúpila z vlaku, tak som ju spoznala aj na 100 kilometrov!
10. Mestekova nie lenže kúše, ale aj štípe! O.o
11. S mojou čelenkou Listovej dediny, vyzerá mestekova ako řetařd (bola mnou donútená si ju dať)
12. Road to Ninja...pozeráme 4 hodiny! Skutočne, lebo sme každú druhú scénu pretáčali 10 krát a 10 krát o nej diskutovali!
13. Mestekova by vraj chcela byť chlap! A to bez srandy.

Tak ... to by bolo odo mňa asi vše. V dieli, ktorý pridá mesteková ešte bude nabonzované veci na mňa. A máte sa na čo tešiť . Tu je ešte zopár našich spoločných fotiek. Pozdravy pre všetkých čitateľov LVTaS!

- Mestekova pózuje Sabaku
- Sabaku a mestekova vo vlaku! Šifufufú!
- :D
-Vaše šialené autorky :-*. Ďakujeme za všetku podporu od vás!

Little probléma

Spravila som fotku Itami a Gaaru... problémom je, že mi ju nechce akosi zobrazovať. Gome... Hádam sa vám bude páčiť.

Sabaku

Za Gaarom sa zatvorili dvere a ja som ostala sama sedieť v miestnosti s Tsunade. Prečo mi toto spravil? Nie, že by som proti nej niečo mala, ale jednoducho nechcem sedieť v trápnom tichu. Zaškrípala som zubami. Zjavne to počula, lebo premiestnila na mňa svoje oči a zažmúrila nimi: „Tak Itami, povedz mi niečo o tvojich schopnostiach.“
„Nemáte nič z hlásení? “ prekvapene som sa spýtala.
„Mám. Ale vždy nepodložené,“ pokrútila hlavou a vytiahla bielu porcelánovú fľašku.
„Ovládam Fuuton a Magen jutsu,“ vzpriamila som sa.
„Zaujímavé...veľmi zaujímavé,“ hovorila pomaly a potom si naliala obsah fľašky...hm, saké.
„Ďakujem,“ vyhŕkla som, lebo to bolo jediné, čo ma v tejto situácii napadlo.
„Zbraň?“ obrátila saké do seba a videla som, ako jej za každým dúškom alkoholu ružovejú líca.
„Sai, Tsunade-sama.“
„Ešte vyše zaujímavé,“ znova mierne prižmúrila oči.
„Keď sme pri tom, napadá ma, že odkedy sme odišli zo Suny nemám svoje saie. Dajú sa v Konohe kúpiť? Vlastne nemám ani kunaie ani shurikeny,“ trocha som zvesila ramená, keď som si túto skutočnosť uvedomila.
„Kunaie a shurikeny si kúpiš, no saie budú problém. Nie sú to tak bežné zbrane ako napríklad katana. Hm,“ mierne sa zamyslela, stavím sa, že jej to trvalo tak dlho vďaka tomu saké, „mám dvoch podriadených, ktorí vyrábajú zbrane. Zajtra sa tu zastavíš a oni ti premerajú vzdialenosť od špičky ukazováka po lakeť, aby si ich mala presne na mieru.“
„Ehm,“ odkašlala som si s päsťou pred ústami - ako používateľ saií viem, aké majú mať presné rozmery.

Nikdy nesmiete mať sai kratšiu ako je váš lakeť, lebo pri blokovaní súpera sa vám môže niečo stať a keby ste mali zase naopak dlhšie, pri ich obracaní z útočnej pozície do obrannej alebo naopak, by vám ten trčiaci kúsok zavadzal.

„Och, prepáč,“ zbadala sa, „celkom ma motá, takže som si neuvedomila, že ty vieš ako majú vyzerať, aby ti sedeli. Zajtra sa zastav o dvanástej, aby si ich mala do zrazu kage. Človek nikdy nevie... možno ich budeš potrebovať. A teraz ma prosím ospravedlň – musím ísť za staršími.“

Postavila sa a trocha sa zatackala. Ja som ju zopakovala, s obavami som sa pozrela na ňu a sledovala, ako ohnivá kage na seba dáva svoj plášť.
„Tsunade-sama, máte ísť za radou,“ začula som za sebou Shizune, otočila som sa na ňu a darovala jej úsmev rovnako ako jej malému prasiatku Tonton.
Ustúpila som a Shizune uvidela mierne podnapitú Tsunade: „Tsunade-sama!!!“
„Shizune, došlo saké!“ ukázala na ňu prstom a ja som nedokázala v sebe potlačiť úškrn ako delo.
„Tsunade-sama?! Prečo pijete, keď máte ísť za radou?!“ div, že Shizune nerozpučila Tonton v náručí.
„Pokiaľ si nehodím do nosu, nie som schopná sa s nimi rozprávať, inak by som ich oboch ošľahala o zem a potom vyhodila z okna,“ s rukami v bok argumentovala, zatiaľ čo Shizune sa obrátila chrbtom k nám a trieskala si hlavu o dvere.
So smiechom som vyšla z kancelárie a poďakovala som jej za ochotu, že mi dá spraviť nové saie. Tešila som sa až si poriadne zatrénujem s nimi. Nebojovala som so saimi, odkedy sme bojovali proti Deidarovi.

Idúc v podstate ani neviem kam, som našťastie stretla Gaaru. Choval sa celkom zvláštne. Čo to s ním je?
,,Nie, je to veľmi bezpečné, dlho som s tebou nebol.."
Zapýrila som sa. Je to naozaj dlho. Bude to už po tejto stránke také ako vtedy? Ani som moc nerozmýšľala, Gaaru ma odpútal pozvánkou na obed...

Grillbar. Porozhliadla som sa, či náhodou nie je niekto z našich priateľov tam. Pousmiala som sa... naši priatelia. Nikto z nich tam nebol. Chouji, Ino a Shikamaru sú na misii, takže preto tu nie sú. Úsmev sa mi rozšíril.
„Nad čím sa tak usmievaš?“ opýtal sa ma, ako keby on nemal zdvihnuté kútiky úst.
„Len som si spomenula na jedlíka Choujiho,“ mávla som rukou a videla ako k nám smeruje čašníčka.
Objednali sme si menu pre dvoch a čoskoro sme mali jedlo na stole a za ďalšiu chvíľu už tam nebolo. Obaja sme boli veľmi hladní. Po obede sme išli domov, pričom musím podotknúť, že sme boli tak najedený, že ja som kráčala prehnutá v bruchu a Gaara si oboma dlaňami zvieral žalúdok. Doma sme sa vyvalili na gauč a sledovali televíziu. Po filme už bola vonku tma a ja som sa rozhodla, že si dám vaňu.

Ľahla som si do horúcej vody a čerešňovej vône. Zavrela som oči a nasávala tú úžasnú ovocnú vôňu. Ticho naokolo mi narušilo vrzgnutie dverí.
„Gaara?“ oslovila som ho, aby vedel, že nespím.
„Itami,“ v mojom mene nebola ani prosba, ani obava... len akási nevec.
„Deje sa niečo?“ spýtala som sa ho, lebo jeho príchod zatiaľ vyzeral byť ako len taký bezvýznamný a on nič nerobí len tak.
„Nó..“ začal sa nejako vyhovárať hmkaním, teraz mi pripomínal mňa samotnú.
Zamračila som sa a otočila hlavu naspäť od neho pred seba. Opätovne som privrela viečka a nepočula nič. Zavretie dverí alebo ich pootvorenie. Nič.
Gaara nečujne stál vo dverách a sledoval ma. Cítila som to.
Otvorila som oči, znervózňovalo ma, keď tak len stál a nič nerobil. Na sekundu som sa znova za ním obzrela, dal sa do pohybu... rýchlejšie než by som pri tejto pokojnej situácii čakala. Zohol sa ku mne a jeho pery ma ponorili do závanu neprekonateľnej vášne...

Bože... aký som bol šťastný, keď som konečne ucítil, že ma prestal bolieť žalúdok. Ani som si neuvedomil, že som sa najedol viac, ako mám vo zvyku.
Napoly som ležal, napoly sedel na gauči, nohy som mal spustené na zemi a díval sa, ako Itamina čierna, hustá hriva mizne za rohom jedných z dverí.
Počul som, ako napúšťa vodu do vane a potom ohlušujúce zvuky z televízie, ktorú som hneď stíšil, pretože mi vadili a díval som sa niekam do prázdna stratený vo vlastných myšlienkach. Dnes bola taká nádherná, taká sladká... miloval som vidieť ju usmievať sa. Miloval som, keď som ju mohol milovať, že mi to bolo dovolené, nebolo to uprené a bolo to opätované.

Odrazu som sa pristihol, ako myslím na jej chvejúce sa nežné pery, rúžové rozpálené líca po túžbe, hanblivé oči, ktoré vždy klopila keď sa dostala zo mňa do rozpakov a prudkú vášeň, ktorá ju zachvátila vždy, keď som sa jej dotkol.

Ani som si neuvedomil kedy som sa dvihol z gauča, ale odrazu som precitol, keď som stál v kúpeľni a díval sa na ňu, ako relaxuje zahalená v bublinkovej pene. Len sa na ňu dívať a vedieť, že je v poriadku mi dodávalo chuť existovať.
Na moment sa zdala vyvedená z miery, ale potom opäť otočila hlavu dopredu a ja som nerozhodne postával. Bol som v takom rozpoložení, že som mal pocit, že vybuchnem, že explodujem a roztrhne ma a zo mňa nebude nič. Bez nej by som bol nikto. Tak veľmi som ju potreboval, aby som mohol dýchať a žiť.
Chcel som odísť, nechať ju odpočívať, ale zároveň niečo vnútri vyháňalo moju túžbu do neskrotných otáčok a priam som cítil, ako sa mnou valí chtíč.
Moje nohy sa pohli skôr, ako som im k tomu dal súhlas a už som sa skláňal nad jej prekvapenou tvárou a vtlačil som jej bozk, po ktorom som tak túžil.
Očividne bola úplne v šoku, ale jej nehybné pery vlhké od vody sa dali do pohybu temer v tej sekunde, keď sa spojili. Ruky omotala okolo môjho krku a pritiahla si ma ešte bližšie so slastným zavrnením.
Cítil som, ako mi šťastím poskočilo srdce a hoci som bol oblečený, ponoril som ruky pod tú horúcu vodu a zdvihol si ju do náruče.

Prsty jej okamžite zablúdili do mojich vlasov a pritískala sa mi na hruď, akoby od toho závisel jej život.
Na moment som sa od nej odtrhol a ona odlepila viečka od seba a s rozšírenými zorničkami pohliadla do mojej tváre.
,,G-gaara," zamrmlala a líca jej okamžite nabrali červený rumenec, keď si uvedomila, že je nahá v mojom náručí.
Cítil som, ako voda z jej tela steká po mojom a máča všetko, čo sa dostane do jej dosahu.
Zvuk prerývaného dychu, ktorý sme obaja mali, pretože sme sa ho snažili polapiť, sa odrážal od stien kúpeľne a rezonoval nám v ušných bubienkoch.
,,Nikdy... nikdy ťa už nesmiem stratiť," vysúkal som zo seba a pritisol si ju čo najtuhšie k sebe. Zachvátil ma kŕč strachu a prebehol celou chrbticou, keď som si uvedomil, že táto žena je pre mňa dôležitejšia ako môj vlastný život.

V kúpeľni bolo počuť len náš dych a zvuk vody, keď som sa dostala z vane a polapila ho okolo krku. Jeho pery mi nedovolili vnímať okolitý svet. Nedokázala som precítiť nič iné, ani svoj tep, len jeho pery, dych, ruky objímajúce ma. Moje vnútro zaplavilo šťastie, láska, neha a túžba.

„Prosím, nikdy ma už neopusť,“ aj keď som sa nechcela oddeliť od jeho pier, no toto som povedať musela.
Jeho ruky sa na to premiestnili z môjho chrbta na krk, pobozkal ma hlbokým bozkom: „Nikdy ťa neopustím, Itami, prisahám ti to,“ venoval mi ďalší bozk, v ktorom bolo ako keby cítiť obavu, „prisahám... na svoj vlastný život.“

Vtisla som sa mu do náručia. Do náručia môjho muža. Muža, za ktorého by som aj ja položila svoje bytie na tejto Zemi. Aj keď sa hovorí, že ženy sú tie nežnejšie polovičky, aj tak by som sa obetovala pre jeho záchranu, keby to bolo potrebné. On je ten VYVOLENÝ. Je tým najkrajším, najstarostlivejším a najmilujúcejším a miestami mi to príde ako sen, že práve on je môj. Keď som mu prvý krát zhliadla jeho tvár, nevidela som v ňom to, čo vidím dnes. Dokonca som v jednom momente v ňom videla vraha a psychopata. No, láska ľudí mení. Ani sám Gaara nevedel, že dokáže byť takýto, že ho nejaký človek dokáže zmeniť. Som šťastná, že ja som tá, ktorá to dokázala.

„Tak veľmi ťa milujem,“ šepla som pomedzi bozky a preciťovala tú lásku, „úprimne a hlboko... ťa milujem, Gaara.“
Zasekával sa mi dych, triasli sa mi kolená. To vzrušenie, ktoré mi ochromovalo stabilitu v nohách ma donútilo sa pomaly skŕčať v kolenách. Až som na ne klesla vo vani úplne. Gaara sa s úškrnom ku mne zohol. Postrehla som jeho zružovené líčka a aj som sa pousmiala. Nahol sa ku mne a keď bol tesne pri mojich perách šepol: „Milujem ťa, Itami.“
Znova ma pobozkal a moje celé telo sa rozklepalo. Aké je úžasné vyjadrovať mu svoje pocity v tejto forme, cítim ako sa mi srdce až trasie radosťou, ako mi chtíč, ktorý do mňa cez jeho bozky prúdi opantáva myseľ, ako mi paralyzuje každé miesto na tele.
Roztrasenou rukou som ho pohladila na líci a naznačila mu, aby si vyzliekol tričko...

Keď som ju položil do vane a ona mi potom naznačila, aby som šiel k nej, na moment som sa zarazil. Nahí... spolu vo vani. Toto neveští nič dobré, nechcel som nič unáhľovať po takej dobe. Cítil som sa ako ten prvýkrát, ale hladina testosterónu tak stúpla, že moje ruky konali sami od seba a počul som, ako moje mokré tričko dopadlo na podlahu. Stál som tam, polonahý a videl, ako sa jej do tváre tlačí rumenec a celá zružovela, keď si ma premeriavala.
,,Vychutnávaš si výhľad?" podpichol som ju a ústa skrútil do úsmevu.
Sklopila pohľad a zapýrila sa ešte viac, ako pred tým. Potom na mňa vzhliadla popod husté čierne mihalnice, ktoré sa jej rozprestierali okolo oceánových očí a mňa to zrazilo takmer až k zemi. Ten pohľad na hanblivú Itami ma dokonalo odzbrojil a ja som mal pocit, že moje srdce vynechalo minimálne desať úderov.

,,Hmmm..." pomedzi pery sa jej vydral súhlas a ja som musel mierne potrepať hlavou, aby som sa ukľudnil.
,,Ty ma raz zabiješ," zašepkal som omámený a ona sa rozosmiala.
,,Jedine tak láskou," vyhŕkla a posunula sa viac dopredu, aby som k nej potom mohol vliezť.
Pozrel som sa na svoje nohavice a dodával si odvahu. Opäť obnažený pred ženou, ktorá ma miluje. Nasucho som prehltol a rýchlo si rozopol gombíky. Stiahol som zo seba oblečenie a nepozeral sa jej do tváre, pretože som mal dojem, že so mnou sekne o zem.
Prečo sa pred ňou takto hanbím? Veď už ma videla, dotýkala sa ma a... tentoraz som mal v tvári červeň ja sám a rýchlo som sa ponáhľal, aby som si mohol sadnúť za ňu. Oprel som sa o studenú vaňu a celé telo ponoril do horúcej vody. Itami sa spokojne oprela o mňa a tak som okolo nej ovinul ruky.

Ten jeho pobavený výraz ma dostával do totálnych rozpakov. Je tak nádherný, priam božský. Keď si konečne ľahol do vane, vydýchla som si. Ten jeho roztomilý, no uštipačný úsmev zmizol. Červenal sa. Musela som sa pousmiať.
Sadol si do vane vedľa mňa a pritisol si ma k sebe. Ešte, že je tá vaňa rohová, inak by sme sa sem vôbec nezmestili. Spokojne a hlučne som si vydýchla.

„Vieš o tom, že keď som ťa spoznal neveril som, že dokážeš byť hanblivá?“ ozval sa jeho hlas v ozvene kúpeľne.
„Ty máš čo hovoriť,“ uškrnula som sa a so zdvihnutým pravým obočím som na neho očkom pozrela.
„No a čo,“ vtisol mi bozk na spánok, „aj tak ťa ľúbim.“
Následne bolo počuť môj šepot, ktorým som mu opätovala jeho posledné slová a potom sa dostala z jeho náručia a dala sa pred neho.
„Čo robíš?“ zmätene sa ma spýtal.

Nepovedala som nič, len som sa usmiala a začala ho špliechať. Gaara si začal kryť tvár a pomedzi šplechoty vody bolo počuť prosíkanie, aby som prestala. Čakala som, že mi to vráti, no nejako sa neuráčil.
„Ty mi to nevrátiš?“ mierne som sa zamračila a sledovala ho, ako sa načiahol po malý uterák, aby si utrel oči od mydlovej vody.
„Nie,“ celkom mi odsekol a ja som sa ešte väčšmi zamračila – čo sa deje?
„A prečo?“
„Lebo ťa nechcem špliechať, ale chcem spraviť toto...“ ani nie milisekunda a už som cítila jeho chuť pier na tých svojich.

Znova ma ochromil ten pocit jeho vášne a lásky. Od toľkých potlačovaných pocitov som mu musela zaryť nechty medzi lopatky, načo on mierne zastonal od bolesti. Ani som nedokázala povedať prepáč, lebo jeho bozkávanie mi nedalo ani dýchať. Bože... nie je nič úžasnejšie na svete ako je on.

Niekedy sa správala ako malé dieťa. Premáhal som sa, aby som nad tým pokrútil hlavou a vytieral si vodu z očí, ktoré ma štípali.
Počul som v jej hlase strach a úzkosť. Asi mala dojem, že je niečo zle. Zadržal som úsmev a natiahol sa k nej, aby som ju strhol do svojho náručia a mohol ju pobozkať.
Opätovala mi bozky s rovnakou nežnosťou, ako pred tým. Postupne sa z nich stala vášeň a ja som dobíjal jej pery náruživejšie, zúfalo túžiaci po nej. Potrebujem ju cítiť, vnímať, láskať, milovať.
Ucítil som bolesť na lopatkách a to ma donútilo po chvíli prerušiť bozk, keď to zopakovala. Odtiahol som sa od nej a zadíval sa do jej vzrušených očí a jej zrýchlený dych mi narážal na tvár.

,,Asi ti tie nechty vlastnoručne ostrihám, slečna Kaede," zavrčal som pomedzi pery a ona na mňa šokovane vyvalila oči. Potom som sa neudržal a všetka vážnosť zmizla a musel som sa rozosmiať.
„Mám rada hravého Gaaru," zavrnela mi pri uchu, keď ma schmatla zozadu za vlasy a pritiahla si ma k sebe. Následne jej pery tvrdo narazili o moje a ona sa na mňa celá zvalila, až voda vyprskla cez okraj vane na podlahu.

Naše pery a jazyky tancovali vo vzájomnej súhre a ja som si ju k sebe pritískal ešte silnejšie. Rukou som jej zľahka prešiel po chrbte a jej dlane automaticky reagovali na mňa a ona mi nimi skĺzla po hrudi.
Zaklonil som hlavu, aby som jej nechal lepší prístup na môj krk, keď k nemu mierila bozkávajúc mi sánku. Sala a pohládzala svojimi perami moju kožu až dolu na hruď.
Otriasol som sa potlačovanou túžbou a cítil, ako sa mi hrabe do lona, kde sa v pohodlí usadila a nohy ovinula okolo môjho pásu, keďže som už dávno sedel vzpriamene.

Otriasalo mnou pod každým jeho pohybom a každým jeho bozkom. Vzrušenie mi prebodávalo všetky časti môjho tela. Tak veľmi som potrebovala cítiť tú lásku a tú nehu, ktorá mi bola odopieraná, keď som bola väznená.

Milujem ho. Ničím som si v živote nebola tak istá ako ním. Ako tým, že ho milujem. Aj keby som na zvitok tisíc rokov vkuse písala, neopísala by som tú lásku, ktorú k nemu pociťujem.
Sedela som mu v lone a on sa nechal obsypávať bozkami odo mňa. Pohrávala som sa s jeho perami, provokovala ho kúsaním a láskala ho svojimi dlaňami.
Prepaľovala ma neskutočná túžba a stále moju myseľ opantávala len jedna myšlienka... jedna jediná.
Odtiahla som sa od jeho milujúcich pier a aj z jeho náručia zatiaľ, čo som kútikom oka sledovala jeho zmätený a trošku znepokojený výraz. Povolila som zátku, ktorá zabraňovala vode odtiecť z vane. Znova som sa posadila do jeho lona, priblížila som sa k jeho uchu a zašepkala mu jednoduchú vetu. Počula som ako sa môj šepot ozýval aj napriek tomu, že som mu to povedala, azda najtichšie ako som bola najviac schopná: „Pomiluj si ma... Gaara.“

Jej zrýchlený dych a horúčava z jej tela narážali do môjho. Jej tichý hlások, taký hanblivý a nežný sa mi ozval pri uchu. Zahryzol som si do pery, aby som nepovedal niečo nevhodné, pretože momentálne ma nenapadlo nič, ale občas aj môj jazyk koná rýchlejšie ako mozog. Usmial som sa a zosunul ju zo seba. Potom som sa postavil a podal jej ruku, ktorej sa po malej chvíľke chytila a pomohol som jej dostať sa z vane von bez toho, aby si ublížila. Nechcel som riskovať, že by sa šmykla. Postavila sa a ja som mal možnosť si ju celú prezrieť. S námahou som prehltol, ako mi vyschlo v hrdle z pohľadu na jej dokonalé telo a hebkú pokožku.
Vzal som ju okolo pásu a pritisol k sebe, obaja sme sa zachveli, keď sa naše nahé telá otreli o seba. Rukou som jej prešiel po chrbte a stieral dlaňou kvapky vody. Potom som ju pretočil tak, aby mi bola chrbtom a odhrnul jej mokré vlasy na bok, aby som si ju mohol vychutnať. Pritisol som ju k sebe a zubami zišiel od jej ucha, cez sánku, dolu na krk a rameno, pri tom som si tú cestičku razil bozkami. Cítil som, ako sa vzrušene zachvela a naskákali jej zimomriavky.

Obalil si ma do veľkej osušky a vzal ma na ruky. Pousmiala som sa, nad tým, že naposledy a aj prvý krát ma niesol do izby a potom sme celú noc neprespali. Nemusím hovoriť, čo sa dialo. Každý si vie domyslieť.
Milujem ho z celého srdca a som si týmto úplne istá. Gaara videl môj úsmev a pochopil ho, opätoval mi môj výraz tváre.
Prešiel so mnou na rukách do spálne, položil ma na chrbát, odhrnul zo mňa uterák a jemne priľahol, aby ma zahrial. Bola mi skutočne zima a aj jemu, triasli sme sa v jeden druhému v náruči. Keď sme sa zohriali, odtiahol sa odo mňa a chlácholivo sa usmial. Pohladil celú moju tvár svojimi očami. Zobral prikrývku a prikryl nás ňou.
Zavrela som oči a cítila ako jeho pery začali behať na celom mojom tele. Zaplavila ma horúca vlna. Pobozkal ma na perách a ja som otvorila oči. Naskytol sa mi pohľad na jeho zvodný úsmev a odhodlané nehanblivé oči. Vôbec nebol taký ako ten prvý krát, bol omnoho sebavedomejší, istejší i suverénnejší a mne sa to páčilo. Odvialo to ten opar nervozity, ktorý som mala.
Zanedlho sme boli obaja rozvášnení a pripravení si vyjadriť lásku tým najintímnejším spôsobom...

Ruky zaborila do mojich vlasov a pomaly vypustila vzduch pomedzi pery, keď ucítila, ako som jej rukou prešiel po stehne.
Ušiel mi smiech, keď som videl ako reagovala na moje dotyky. Posunul som sa nižšie a pobozkal ju na priehlbinku pod krkom. Zachvela sa a ja som opäť zdvihol pohľad k nej, aby som jej videl do tváre zaliatej rumencom. Špičkou jazyka si prešla po hornej pere a z očí jej sršala túžba. Opäť zahrabla do mojich vlasov a potiahla ma za ne, aby som ju pobozkal, ale ja som zavrtel hlavou a s úškrnom obsypal jej telo bozkami. Nohy stiahla okolo môjho pásu tak tuho, až mi srdce vyskočilo do krku.

,,Šššš," utíšil som ju a zovretie povolilo, no cítil som jej roztúžené telo, ako sa chveje nedočkavosťou.
Ale ja som nemal v pláne prejsť týmto všetkým rýchlo... mal som chuť ju naťahovať a zdržoval som až do vtedy, kým som nepočul, ako prosí.
Víťazoslávne som sa zasmial a ona po mne šľahla naštvanými očami.
,,Ja ťa chcem," zavrčala a napravila sa, aby mi umožnila voľný priechod.

To jeho neustále naťahovanie ma totálne zabíjalo. Škvarilo mi celé telo od jeho dlaní a pier. Musela som až uchýliť k prosíkaniu, aby ma už toľko netrápil a odovzdal sa mi. Spokojná som bola, keď sa mi konečne oddal a my sme sa milovali až do rána...