Zmätený Kazekage 42.

Povinne prečítať

Tak v prvom rade...by som tento diel chcela venovať KATEME. Za krásny obrázok, ktorý pre mňa spravila. ĎAKUJEM VEĽMI PEKNE! Katema je hrozne zlatá osoba. .

Samozrejme...netreba zabudnúť na HIKARI ANIMARU, s ktorou som sa dňa 10. mája stretla osobne. Proste si dva dni predtým si Hikari zmyslela, že nasadne na vlak z Bratislavy ku mne do Púchova a že príde za mnou.
Hikari ďakujem za skvelý deň strávený z tebou. Bolo to naozaj žúžo. Pizza bola fajn a aj video, ktorú sme natočili pre MESTEKOVU (resp. som nechtiac zapla kameru ). Takže... niekedy zopákneme ! :D

Spomienka na deň s Hikari Animaru...mimochodom, to retardovanejšie na obrázku som ja.

A na Teba MESTEKOVA sa nehorázne teší v lete. Bude sranda !! Budem už môcť legálne chlastať!! Ale teraz úprimne...stačí pivo. Chcem si to pamätať .

Ešte ma napadlo, keď sme boli pri tej Hikari...chcela by som vás upozorniť, že som sa dala na spoluautorskú poviedku s ňou. Bolo to dosť neplánované. Osoba, s ktorou to Hikari písala sa k tomu nemala a tak som jej ponúkla pomoc. :)

Čoskoro pridám prvý diel, tu máte k nemu prológ . Po mojom boku sa Hikari vyskilluje, čo sa týka písania, to mi verte . Tak tí, ktorí by ste mali záujem, veľmi radi vás uvítame.

EDIT. 25.5. 23:31 ... Práve som pridala prvý diel Zakázané ovocie chutí najlepšie 1. Tak ak máte záujem

Tiež povinne prečítať :)

Ešte jedna vec. Včera som na Facebooku vytvorila skupinu Konožáci na Facebooku a je to malá skupina, ktorá je vytvorená, aby sme si mohli písať cez FB, spoznať sa mimo Konohu a aby sme sa pobavili na obrázkoch a zdielali články alebo iné koninky ohľadom anime a Naruta. Tak ak by niekto z vás mal záujem sa pridať tak vás radi uvítame. Skupina je uzavretá, takže ju nenájdete, preto ak máte záujem napíšte mi do správy vaše meno na facebooku a ja vás pridám.

Zatiaľ nás tam je pár - Hikari Animaru, KekkeiGenkai, Katema, mestekova, Nanabi Nara ... a možno VY ak sa pridáte

Horúce slnko praží na púštnu dedinu a ruší muža zo spánku. Kankurou si pretrel oči a uvedomil si, že mu treští v hlave, ako ešte nikdy predtým.
„Ach bože, saké,“ zanadával si pre seba.
„No to je tak, keď toho vypijete veľa, Kankurou-dono.“
„He?“ Kankurou otvoril oči a nad ním sa skláňalo dievča, snažil sa rozostriť zrak a keď sa mu to podarilo, zistil, že je to Matsuri.
Vypleštil oči a Matsuri sa nad jeho mimikou zamračila a urazene odišla preč. Lútkar sa posadil a pretrel si znova tvár. S myšlienkou, že toto sa mu zrejme len zdá, prišiel do kuchyne.

„Dobre ráno, máš opicu?“ opýtal sa ho s úsmevom Gaara.
„Tomu ver,“ sadol si za stôl a podoprel si hlavu.
„Pamätáš si včerajšok?“
„Jasné, neboj sa, všetko...bože, mňa bolí hlava.“
„Spravím ti čierny čaj,“ brat sa na neho ľútostivo pozrel.
„Radšej si so mnou vymeň hlavu,“ ironicky sa usmial Kankurou a jeho brat dal variť vodu.
Matsuri podišla ku kuchynskej linke a vytiahla šálku a lyžičku, zatiaľ čo Gaara med a sypaný čajovník. Kankurou sledoval dvojicu a vôbec sa mu tento pohľad nepáčil. Nedalo sa nevšimnúť, že sa mu Matsuri snaží dostať pod kožu. Spolu mu pripravili čaj a Matsuri ho položila pred neho: „Nech sa páči, Kankurou-dono.“
„Arigato,“ poďakoval a povzdychol si, „kam máte namierené?“
„Ideme trénovať,“ div, že Matsuri nenadskočila od nadšenia, ktoré do tej vety dala.

Kankurou len nezaujato dvihol ľavé obočie a napil sa čaju. Mladá študentka vo veku Tanaris zažmúrila oči na muža so šálkou, no on to nevidel. Radšej sa venoval čaju, lebo pri pohľade na ňu, by asi neudržal pozostatky saké v bruchu. Vypil čaj najrýchlejšie, ako sa dalo a vypadol odtiaľ. Namieril si to k Naku do školy, kde sa jej priznal, že sa opil a že ho to veľmi mrzí. Naku rešpektovala jeho situáciu, no hnevala sa, že to „riešil“ takouto cestou...

„Tak Matsuri, môžeme začať,“ Kazekage sa postavil do bojového postoja a Matsuri sa začudovala, „dnes to bude taijutsu.“
„Hai!“ zakričala a už aj sa rozbehla oproti Gaarovi, ktorý čakal na jej prvý úder.
Pokúsila sa o päsťačku na hlavu a potom o sek na krk. Následne kop na a spánok úder do brucha. No ani jeden tento útok netrafil cieľ. Gaara sa všetkému ubránil: „Musíš byť rýchlejšia! Dávať pozor na moje chyby, keď si nejaké miesto na tele príliš odokryjem, okamžite na to reaguj!“ hovoril jej počas toho, ako sa uhýbal a bránil proti jej útokom.
„Hai!“ jej pohyby sa na toto mierne zrýchlili.
Znova smerovala jej ruka na brucho, no Gaara spravil blok a v tom Gaarova pravá dlaň na jej kľúčnej kosti a ľavá na bedre odsotili kunoichi až tak, že zatackala a zvalila sa na chrbát.
„Ach,“ povzdychla si, stavajúc sa, „neznášam mawashi uke.“
„Pretože ťa ním vždy dostanem,“ Gaara sa usmial a prekrížil si ruky u hrude.
„Gaara-sama, to nie je vtipné,“ zamračila sa hnedovláska.
„Len nerozprávaj a trénuj,“ zmenil postoj.

Znova sa začal duel dvoch piesočných ninjov. Gaara útočil a Matsuri sa bránila, ako len mohla. Gaara jej dával dosť zabrať. Mal ladné pohyby a sústredené oči. Matsuri sa ani nedokázala poriadne sústrediť na boj, keď ho mala sledovať, skôr sa na ňom rozplývala. Mladík zastavil svoju päsť pred jej krkom. Pokrútil hlavou a snažil sa uštedriť svojej žiačke kop do hlavy, no ona ho zastavila a kontrovala svojím úderom na rebrá...
...úder prstami, jeden za druhým. Veľmi svižné. Narážali do tela hnedovlásky a tá už je po niekoľko hodinovom trénovaní úplne unavená. Po poslednom údery zatackala a muž od nej odstúpil: „Si už moc unavená?“
„Hai, Neji. Prosím...už mám naozaj dosť,“ oprela sa o kolená, vydýchavajúc sa.
On sa na ňu pozeral a zamračil sa: „Naozaj je to s tebou také zlé, ako si hovorila.“
„Eh?“ pozrela na neho utrápene.
„Nemyslel som si, že sa ti tak zhorší kondička. A aj tvoje údery sú slabšie, reflexy pomalšie,“ podišiel ku nej.
„Je to hrozné, ja viem,“ sadla si na zem, lebo mala pocit, že sa jej podlomia nohy.
Začala sa hrať so steblami trávy. Neji si po chvíľke k nej sadol a sledoval jej prsty.
„Ďakujem Neji,“ odrhla kúsok trávy a prešla s ním Hyuugovi po líci.
On sa na to jemne usmial: „Ninjutsu budeš trénovať s bratmi?“
„Hej, začneme až keď príde Nagaya. Dovtedy si dám dokopy aspoň taijutsu...Neji?“
„Áno?“ premiestnil svoj zrak z prírody na ňu.
„Pôjdem domov, musím ísť za Tsunade-sama a povedať jej o misií v Sune,“ snažila sa postaviť, no stehná jej vypovedali a ona sa zrútila na zem.
Neji sa mierne pousmial a pomohol jej, dvihnúť sa: „Nesmej sa mi, Hyuuga,“ zo srandy mu vyhrozila.
„Prepáč, ale bolo to zábavné,“ muž stisol pery, aby zahnal nutkanie zasmiať sa.
„Máš odpustené,“ žmurkla na neho Inuzuka a začala kráčať s trasúcimi sa stehnami „o bože...takto prídem domov za sto rokov.“
„Tanaris?“ ona sa za ním obzrela a videla jeho pobavený výraz.
„Povedala som ti nesmej sa mi!“ rozosmiala sa aj ona a ukazovala naňho prstom, „čo chceš? Smiať sa mi?!“
„Niéééé,“ tento krát sa Nejimu vyčaroval z jej nôh široký úsmev, „zoberiem ťa na chrbát.“

A tak kráčal Neji Hyuuga po Konohe s Tanaris na chrbte. Doviedol ju až domov, kde sa rozlúčili a on sa pobral k sebe. Prvé, čo Tanaris spravila po príchode domov bolo, že sa rozvalila uprostred chodby a tam ležala a oddychovala. Zrazu počula kroky na schodoch: „Hej...a mne v tomto dome niekto povie, že som nenormálny,“ zalamentoval Segawa a prekročil Tanarisinu hlavu, smerujúc do kuchyne.
„Sprav mi jesť,“ zakričala na neho Tanaris.
„A čo by si ešte nechcela? Teraz som ťa musel prekročiť a ešte ti mám aj obed spraviť, zbláznila si sa?“ ozýval sa jeho hlas z kuchyne.
„Tak sa vráť a stupni mi na hlavu, ale sprav mi obed!“ zakričala na neho so smiechom Tanaris.
Bolo počuť aj Yochiho smiech: „Mám pre teba návrh.“
„Počúvam.“
„Ja si teraz spravím obed a keď sa budem vracať naspäť do izby, tak ti stupím na hlavu.“
„Blbeček,“ poznamenala Tanaris vchádzajúc do kuchyne.
Segawa sa len zasmial a dal ohriať dvojitú porciu onigiri...

„Gaara-sama, ďakujem za dnešný tréning,“ zapýrila sa kunoichi pred svojím senseiom.
„Rád som si zatrénoval,“ usmial sa, „bolí ťa to ešte?“
„Už ani nie,“ mierne si prikryla čerstvú reznú ranu na líci.
„Mrzí ma to,“ zaľútostil sa a položil svoju dlaň na líce, ktorej jej nechtiac poranil kunaiom, „nechcem ti ublížiť, to vieš, nie?“
Matsuri sa po tejto otázke na chvíľku odmlčala, nie preto, že by to nevedela, ale preto, že ju táto otázka dosť zaskočila. Hľadela na neho s neistým, ba až ustráchaným výrazom.
„Matsuri, vieš to, však?“ pristúpil k nej bližšie.
Tým, že mu neodpovedala ho zneistilo. Prebehlo mu mysľou, či sa ho skutočne nebojí. Trocha sklonil hlavu, aby jej lepšie videl do tváre, lenže zároveň sa tým aj o trochu vyše priblížil k jej perám. Takáto blízkosť Matsuri skoro až srdce vytrhla. Sklonila hlavu ešte vyše a on už nevidel vôbec nič.

„Matsuri,“ potichu povedal a ruku z jej rany premiestnil na bradu a zodvihol jej tvár, „bojíš sa ma?“
Zašepkal potichu a sledoval jej oči, ktorými neustále uhýbala od tých jeho. Znervózňovalo ho to. Koľkí sa ho v detstve báli. Potlačil zavrtenie hlavou a pozrel jej na pery, lebo vyzerali, že chcú niečo povedať. No nehýbali sa. Prvý krát si všimol aké má Matsuri pery. Úzke, ružovkasté a nevinné.

„Gaara-sama nebojím sa vás,“ potichu povedala a úplne ho tým vyrušila.
Gaara mierne mykol hlavou, pretože si až teraz uvedomil, čo robil. Zízal na jej pery, ktorého doslova zhypnotizovali.
„T-to som rád,“ okamžite od nej odstúpil a dal sa rýchlym krokom domov.
Zavrel za sebou dvere a poobzeral sa po chodbe. Kráčajúc do kúpeľne sa vyzliekal a nechával za sebou na zemi veci. Posledný kus oblečenia, spodného oblečenia, si dal dole v kúpeľni a strčil sa pod tok studenej vody. Oprel sa rukou o kachličkovanú stenu a uvažoval o tom, čo sa pred chvíľou stalo.
Mladík v sprchovom kúte chytil chvíľku samomluvy: „Čo to do pekla malo byť?“

Gaarovi takto ubiehali nasledujúce dni. Mal pokaždé zmiešané pocity, iba keď bol v jej prítomnosti. Kedysi, keď vedľa tejto ženy stál, mal len jednu myšlienku a tou, že Matsuri je jeho študentka. So súrodencami sa stretával minimum, dôvodom bolo, že Kankurou mal misie a s Temari sa nechcel stretávať kvôli jej dobiedzavej povahe...

Tanaris sa aj s rysom a huskym vybrala za Tsunade, kde jej podrobne porozprávala o Akatsuki, o lútkach, na ktoré ju Sasori dostal až po jej prácu v Sune, vrátane operácie, ktorej sa zúčastnila. Za to si vyslúžila od legendárnej medičky pochvalu. Na Tsunade bolo vidieť, že je veľmi spokojná. Morimara prijala do dediny a Tanaris jej vyrozprávala príbeh, ako ju Morimaru objavil, ako postupne sa odhalilo, že je senzibil a vôbec, že rozpráva ľudskou rečou.

„Veľmi zaujímavé,“ zamyslela sa Tsunade, „musím povedať, že je celkom zvláštne, že si sa len tak potuloval po lesoch Amegakure.“
Morimaru zažmúril oči a začal tušiť, že Tsunade vie o ňom vyše, než jej Tanaris povedala. Bolo totižto ešte pár vecí, ktoré ona o ňom nevedela.
„Každopádne som mu vďačná,“ pozrela na rysiu guču a usmiala sa.
„To som aj ja. Takže, Morimaru...ty si summon, že?“ položila rečnícku otázku, „čo si potom robil v lesoch a sám?“

Morimaru šokovane trhol hlavou jej smerom a nervózne sledoval ženu sediacu za stolom. Mlčal. Tanaris aj jej pes sledovali situáciu a Tanaris začala mať pocit, že Morimaru jej stále niečo zatajuje. On však namietol, že summonom nie je, no hnedovláska nevidela s akou iróniou sa na Tsunade díval. Tá letmo prikývla s rukami pred ústami a potom prehodila pár slov k Tanaris: „Som rada, že sa ti nič nestalo. No nabudúce tak neriskuj, ako si riskovala, že si šla za tými lútkami. Nečakala by som od teba takýto nepremyslený krok,“ oprela si lakte o stôl a Tanaris smutne pohliadla na Hokage, „nemá to niečo spoločné s tým, že ty a Kazekage nie ste len priatelia?“
„H-hai, Tsunade-sama,“ pozrela očkom na ňu, lebo nechcela byť nezdvorilá a potom znova hľadela na svoje nohy.
Tsunade ticho hľadela na Inuzuku a v hlave doznievala jej odpoveď. Zdráhavá odpoveď, vedela, že ju to mrzí. Prvý moment to Godaime nahnevalo, no jej výraz v jej očiach, hovoril za všetko a pritom si to mladé dievča ani neuvedomovalo. Videla jej v očiach to, čo mala ona, keď jej pred očami umieral jej drahý Dan.
„Chápem,“ povedala a na to Tanaris prekvapene na ňu dvihla zrak, „hlavná vec, že ty aj Gaara ste v poriadku.“
„Arigato, Tsunade-sama,“ vydýchla v úžase Tanaris, potešená empatiou.
„Rada by som sa potom pozrela aj na Katonmarovú labku, ak dovolíš.“
„Samozrejme, Tsunade-sama,“ prikývla jej, „prídem niekedy s ním.“
Hokage sa usmiala a na to sa Tanaris sa pobrala domov.

Kráčala ulicou premýšľajúc, čo Morimaru pred ňou stále skrýva. Nedôveruje jej? Snažila sa na to ani nemyslieť. Celé to ich stretnutie bolo zvláštne. Začala uvažovať, či Morimaru nie je nástroj Akatsuki. Predsa...dávalo by to zmysel, nie? Dala si ale sľub, že raz to z neho vypáči.
Ešte toho večera, keď sa mladá členka klanu Inuzuka vrátila domov, Morimaru sa dostal nebadateľne z dvora a namieril si to šprintom k vodkyni dediny. Zastal až pred jej dverami, kde vyskočil do výšky, aby si otvoril.

„Hokage-sama,“ prehovoril a Tsunade neprekvapene dvihla hlavu, na rozdiel od Shizune.
„Morimaru,“ zablúdila pohľadom k Shizune, ktorý jej napovedal, že ide o súkromný rozhovor a nechce byť rušená.
Vyšla teda z kancelárie a postavila sa k dverám, aby strážila Hokage pred nejakou neohlásenou návštevou. Túto vec si chcela Tsunade objasniť, čo najskôr. Chcela vedieť odkiaľ je Morimaru a vôbec, či meno Morimaru mu patrí. Koniec koncov treba nezabúdať na to, že to meno má od Tanaris.

„Chcem počuť pravdu,“ oprela sa do modrého kresla.
„Áno, som summon,“ ozrejmil jej skutočnosť, na ktorú nemohla celý deň nemyslieť a keď to počula víťazoslávne sa pousmiala.
„Vedela som to...hneď, nezvyčajná výška. Si mohutnejší než obyčajné zviera.“
„Kľudne pokračujte, Hokage-sama,“ vyzval ju, „som zvedavý, čo všetko ste postrehli. Čo ma takého prezradilo?“
„Tvoje oči, máš pohľad človeka a nie divokej šelmy. Ďalej chakra, zvieratá nemajú tak veľkú chakru ako ty,“ blondína videla, ako sa rys usmieva.
Upila si zo saké, čo mala na stole a pokračovala: „Pokiaľ viem, Tanaris nikdy nevidela summony. Dokonca ani psie summony jej strýka. Zrejme na to neprišla, lebo to nevie odhadnúť.“
Rys sa jej opýtal: „Nad tým som sa už zamyslel. Chcete počuť, ako som sa dostal do blízkosti Dažďovej?“
Hokage sa pobavený výraz zmenil na vážny: „Počúvam...“

„...malí už spia?“
„Hej, bola som zakryť Shiza.“
„Heh, vždy sa poodokrýva,“ uchechtnul sa muž, „chjááj, zase pokope. Až na to, že zase máme chalanov na krku a že som unavený z cesty.“
„No len sa nesťažuj,“ Naku mu venovala úsmev a sadla si k nemu do postele, „Kankurou?“
„Áno?“ dvihol hlavu od drevenej ruky Karasu, ktorú opravoval.
„Vieš, ja...chcela by som sa s tebou o niečom vážnom porozprávať,“ pozrela na drevenú ruku a chcela tým naznačiť, že si pýta jeho úplnú pozornosť.
On ju odložil a položil si prepletené prsty na brucho.
„Je to dosť citlivá téma a týka sa nás oboch,“ neustále sa zdráhala a to začalo Kankura celkom znervózňovať.
„Naku, desíš ma. Ak to nedokážeš povedať, tak to skús nejako inak vyjadriť,“ vzal si ju do náruče a pobozkal ju do vlasov, „prosím, nerob toto. Mám potom strach.“
„Milujem ťa,“ prehovorila potichu a hladila mu tvár v nemom úžase z jeho orieškových očí.
„Ja teba, Naku,“ vtisol jej bozk na pery, no ona si ho pritiahla k sebe a začala ho obdarovávať bozkami.

Prevalila sa na neho a Kankurou pomedzi bozky zo seba dostal: „Páni, ideš na to zhurta.“
Jeho slová nevnímala a bozkávala mu krk a išla smerom dole. Mierne mu odhrnula tričko a keďže bolo dosť voľné, perami sa dostala až na kľúčnu kosť. Posadila sa a potiahla ho za čierne tričko na spanie. Ani nežmurkol a už ho mal dole. Rukami ho odsotila naspäť na posteľ a znovu sa ponorili do víru bozkov. Po malej chvíľke ich Kankurou prikryl perinou, lebo im nahým bola zima. Ležala pod ním a ich bozky prešli z vlnovej dĺžky vášne do dĺžky romantiky a nežnosti. Kankurove pery láskali jeho priateľku. Láskyplnejšie bozky azda už ani neexistovali. Potom sa Kankurou trocha odtiahol, aby jej videl do tváre a ona sa na neho zasnene usmiala, na čo jej on vyjadril lásku. Priblížil sa k jej perám a mierne ich pobozkal.

Obaja boli pripravený, no tesne pred tým ho Naku zastavila: „Kankurou.“
„Naku, ja na teba nechcem naliehať,“ lútkar začal krútiť hlavou, no utlmil ho ukazovák na jeho ústach, „si pripravená?“
„Nie, o to nejde. Chcem, aby si mi jedného dňa dal znova dieťa...no prosím,“ zaryla nechty do jeho ramien, ktorých sa držala, „nedovoľ, aby sme aj o toto prišli.“
„Nedovolím,“ zašepkal a pozeral jej do očí, aby videla, že to myslí smrteľne vážne.
Už by niečo také nedopustil. Nikdy.
Na tvári sa jej objavil malý úsmev: „Nie som pripravená sa znova pokúsiť o dieťa...“
„Viem,“ šepol do prítmia a obzrel si jej modré vlasy a fialové oči.
Jemne privrela oči a priblížila sa k jeho perám až cítil jej dych: „Chcem, aby si ma miloval...necítila som ťa skoro dva mesiace. Chýbal si mi.“
Lútkar sa jemne odtiahol, aby videl jej líca a pery, ktoré vyslovili slová o chuti medu. Náruživo ju pobozkal a dal jej to, po čom túžila. I keď dnešný večer toto pôvodne v pláne nebolo, miestnosťou sa začali ozývať tiché stony, ktoré sa po čase zosúznili a hrali jednu vášnivú pieseň takmer až do rána...

Ešte jedna vec

Dávam sem obrázok mawashi uke. Trénujem ho na tréningoch a poviem vám, že nedokázala by som jednoducho opísať jeho postup, no dám vám sem fotku, ktorá znázorňuje jeho konečnú fázu, kedy vlastne toho súpera odsotíte. Ako Gaara odsotil Matsuri. Len tak pre predstavu, bo nie každý si to vie predstaviť.
Mawashi uke

V doslovnom preklade to znamená niečo ako oblúkový blok Mawashi sa myslí niečo, čo má oblúkovitý tvar.

Šialená Sabaku no Tanaris

ešte jedna vec ...fat už posledná

Idú vám otvoriť tie odkazy?!