Zmätený Kazekage 41.

Povinne prečítať

Takže...kde začať. V prvom rade... GOMENE všetkým... A to za to, že v sa v posledných dieloch neobjavuje Gaara a v tých najbližších tiež moc nebude. Chcela som a poviem vám, neodpustila by som si, keby som vám neukázala Tanarisnin život. Jej vzťahy s rodinou a priateľmi. Prepáčte mi prosím teda, že čítate viac menej len o nej...no sľúbila som, že tu bude aj Gaara. A aj je tu. Ide o to, že mám veľa predstáv o Tanarisinom živote a preto ich musím napísať, inak by som ich nedostala z tej mojej makovice. A Ďalšia vec..už dlhšiu dobu ma otravuje múza na novú FF, ktorú som ale už spomínala v FC, že sa chystám na príbeh rozprávaný samotnou Tanaris, kde bude Kankurovi a Naku hovoriť o jej piatcih rokoch s Orochimarom. Ako sa vôbec k nemu dostala...spomienky na matku a jej smrť, naverbovanie k orochimarovi, pokusy na nej a jej tréning a nakoniec zmenenie osobnosti na klasického Orochimarovho zabijaka až nakoniec precitnutie vďaka jej bratom a návrat do Konohy. Dúfam, že aspoň niekto z vás bude mať chuť si to prečítať.

Tak dúfam, že sa vám diel bude páčiť. Bavila som sa nedávno o tom s Mestekovou, ale aj s Karimao Toshika, že v poslednej dobe nejako tie diely naťahujem. Áno, je to tak. Aj ja som si to všimla. Hádam sa nehneváte, no ako som sama povedala...mám to v hlave a ono to MUSÍ PREČ! Lebo potom mi to ničí moju fantáziu a doslovne mi to kazí písanie...myslím na to, že som to tam nedala a to ma vyrušuje pri písaní ( nie, nie som shizofrenik! ). Takže gome...ale sľubujem...vydržte pár dielov a už sa to rozbehne. Sľubujem, ako že sa volám Sabaku no Tanaris a som obsluha v Ichiraku Ramen!!!!

Na druhý deň ráno Segawu nepríjemne budí Narutov škrekot pod oknami ich domu. Z celého toho bľabotania rozumel len to, že Kibovi všetko dlho trvá. Kiba mali s Akamarom každý deň naháňačky v lese spolu s Tanaris a Katonmarom. Dnes sa však po náročnej ceste z Piesočnej Tanaris nepridala a miesto toho bol Kiba za Narutom v Ichiraku ramen a zavolal ho so sebou.

„Och, to fakt ten Naruto nemôže byť tichšie?!“ Segawa sa trucovito prevrátil na chrbát a zakryl si vankúšom tvár.
„Ani človek nemôže spať,“ ozývalo sa v jeho bledofialovej izbe tlmene spopod vankúša.
Po pár minútach Narutov výrazný hlas ustal, Segawa si odkryl tvár a zhlboka sa nadýchol. S ľahkosťou nasal vzduch. Prevalil sa na bok a snažil sa zaspať, no slnko a rozbitý spánok mu to nedovoľovali: „Do čerta! A mám po spaní!“
Ešte chvíľu si zanadával, sadajúc a pretierajúc si oči. Zbehol do kúpeľne a potom dole schodmi do kuchyne, kde sedela a raňajkovala Tanaris: „Bože, ty čo tak skoro hore?“ zastavil sa vo dverách a unavene sledoval sestru.
Ona zarazene pozrela naňho: „Je skoro dvanásť a idem za Tenten,“ usmiala sa, tešila sa na najlepšiu kamarátku.
„Vie, že si prišla?“ po vete si zívol a vytiahol z chladničky džús a dve jablká.
„Hej, Kiba s Narutom idú behať. Poprosila som ich, aby sa stavili u Tenten a povedali jej, že za ňou prídem.“
„Uhm,“ prisadol si ku stolu a začal raňajkovať.
„Itadakimas,“ zaželala Segawovi a následne rozhrýzala posledný kúsok jedla.
Postavila sa, odniesla tanier a pohár do drezu: „Katonmaru, ideme!“
Husky aj s radostným zaštekaním pribehol k jej nohám a ona s mávnutím ruky bratovi na pozdrav, vyšla z ich sídla a zamierila k Tenten. Jej dom nebol ďaleko a tak za pár minút už klopala na dvere, v ktorých sa objavil vysoký hnedovlasý muž.

„Dobrý deň,“ pozdravila Tanaris Tenteninho otca so širokým úsmevom.
„Aj tebe, Tanaris. Milé ťa vidieť po takej dlhej dobe. Som rád, že si prišla v poriadku,“ jej otec ľahko objal dievča a pozval ju dovnútra, „Tenten je hore.“
Stihla sa len otočiť, aby vyšla po schodoch a už zazrela tie čokoládové oči svojej najlepšej priateľky: „Tanaris!“
„Tenten,“ so smiechom a zatackaním z jej objatia, vyjakla jej meno Inuzuka.
„Tanaris,“ započula svoje meno za tieto dva dni asi tisíckrát, tento krát z hrdla matky Tenten.
Vyšla z kuchyne a pri pohľade na objímajúce sa kamarátky, zalomila rukami s úsmevom: „Ako si sa mala v Sune?“
„Dobre,“ zaklamala.
„Nie si hladná?“ typická otázka Tenteninej mami.

Začala svoju dcéru a mladú Inuzuku hnať do kuchyne, kde si museli sadnúť za stôl. Hosť začal namietať s tým, že je po raňajkách, no také „výhovorky“ na ňu neplatili. Bola kráľovnou hostiteľov. Tanaris sa skoro vždy stávalo, že sedeli spolu s Tenten v kuchyni, kde sa ládovali kadečím a v momente, ako to zbadala jej mama, začala haltovať Tenten, že Tanaris nič nedala najesť - jednoducho neprekonateľná materinská pohostinnosť.

„Naozaj si nerobte starosti,“ snažila sa ju zastaviť.
Tenten sa k nej nahla a zašepkala jej: „Čo ju nepoznáš?“
Tanaris s úsmevom pokrútila hlavou a sledovala, ako si prisadá k nim jej otec. Matka jej na tanier naložila veľkú horu cestovín, zapečených so syrom. Zobrala do ruky vidličku a vrtiac hlavou, ako to do seba napchá, sa pustila do jedla. Po prvom súste jej prebehla myšlienka, že spravila hlúposť: raňajkovala neskoro a navyše pred tým než šla k Tenten.

Medzitým sa Kiba Inuzuka vracal domov z lesa, vytriasajúc si z vlasov malé lístky. Mal roztrhané celé nohavice a Akamaru vyzeral ako keby sa vyváľal v blate. Bol už skoro pri bráne, keď započul svoje meno.
„Kiba...“
Zmätene sa otočil a zazrel vysokého Nejiho: „Ahoj.“
„Je Tanaris doma?“ spýtal sa dlhovlasý tichým hláskom.
„Čóó?“ Kiba trocha prihlúpo zareagoval, škriabajúc sa na pleci.
Hyuuga sa snažil, aby neprevrátil očami: „Pýtam sa, či je tvoja sesternica doma.“
„Ktorá?“
„Koľko ich máš?“ Neji dal ruky v bok a tento krát sa nesnažil neprevracať oči.
Kiba sa zasmial: „Ale nie...viem, že myslíš Tanaris. Robil som si z teba srandu.“
„Veľmi vtipné,“ nepríjemným tónom konštatoval a prekrížil si ruky u hrude.
„Tanaris išla za Tenten,“ usmial sa a prikráčal k plotu.
Neji po Kibovom poslednom vypovedanom slove zaťal sánku a odišiel bez pozdravu...

Ulicami Suny sa prechádzal mladík s pomaľovanou tvárou. Premýšľal nad poslednými udalosťami a tom, ako sa zachoval k bratovi. Od kedy odišla Tanaris, Gaaru nevidel. Je tomu už skoro šesť dní.
Zachoval sa voči nemu zle alebo nie? Túto otázku si neustále pokladal. Musel uznať, že reagoval príliš rýchlo a nepremyslel si to. Zastonal a popretieral si čelo.

„Ale, ale, ale...nebodaj sa niečo nedarí?!“ ozvalo sa niekde pred ním a on dvihol hlavu od svojich nôh.
„Ach, Masashi,“ držiac si ruku u čela, aby mu nesvietilo zapadajúce slnko do očí, „to si ty.“
„Nie, len sa za seba vydávam,“ rozrehotal sa mohutným hlasom vedúci medikov Suny.
„Kde máš namierené?“ spýtal sa lútkar a dúfal, že Masashi má chvíľku voľna.
„Nikam, idem z práce,“ pokrčil plecami, „mám to brať ako pozvánku na saké?“
Kankurou pokrčil nos v úškrne a mykol hlavou smerom do ulice, kde bola nalievárňa.

„Tak čo, ako žiješ?“ opýtal sa ho Masashi, na neho nezvyklým slovosledom.
Kankurou do seba nalial pohárik: „Z určitého pohľadu...na prd.“
„A to prečo?“ preplietol ruky u hrudníka a oprel sa o stenu.
„Štve ma brat alebo...respektíve, štvem sa sám a on mi moc nepomáha,“ zamyslel sa a nalial si z bielej fľašky ryžový alkohol.
„Pohádali ste sa?“ spýtal sa a zapozeral sa na stôl, pri ktorom sedela banda opilcov.
„Ááále, neviem, či toto dosť definuje naše rozpoloženie,“ vypil ďalší glg saké a opäť si nalieval.
Medik sediaci naproti sa obrátil na Kankura a chytil mu zápästie: „Ou, no tak počkať, Kankurou. Nenalievaj si tak rýchlo, bude ti zle.“
Kankurou poslúchol a odložil fľašku: „Prepáč, len som strašne rozladený.“
„Ak máš pocit, že sa Gaarovi máš ospravedlniť, alebo sa s ním len porozprávať, mal by si to spraviť,“ dvihol pohárik so saké a spravil s ním gesto na zdravie.
„Máš pravdu,“ poznamenal, na čo sa Masashi zdvihol a poťapkal kamaráta po ramene.
„Masashi, ty už ideš?“ prekvapene naňho zhliadol.
Masashi Hachiro položil peniaze na stôl: „Nehnevaj sa, žena ma doma čaká. Nechcem sa dlho zdržiavať. Maj sa.“
„Ahoj, Hachiro,“ lútkar jemno pokynul rukou a potom sa otočil za vychádzajúcim mužom a ešte raz ho obočím odzdravil.
„Dáte si ešte jednu fľašku, alebo vám mám doniesť účet, Kankurou-dono?“ prišla k nemu hanblivá servírka a on váhavo striedal pohľad na ňu a fľašku.
„Ešte jednu fľašku,“ rýchlo zo seba vytreštil a v duchu si nadával.

Servírka mu ju doniesla a on bol behom pol hodiny opitý a tackajúc u pultu zaplatil. Chodiac nekonštantnou rýchlosťou, neustálym zastavovaním a kľučkovaním sa dopratal až ku Gaarovym dverám, na ktoré doslovne nie zaklopal, ale zatrieskal. Gaara nahnevane otvoril dvere.
„Prekl-preklínam ťa, Gaara,“ ukázal naňho hrozivo prstom, no skôr ako to malo Kazekageho vystrašiť, tak ho to pobavilo.
„Čo som spravil zasa?“ pokrútil hlavou, nevidí brata celé dni a keď ho konečne vidí, tak je mimo.
„Tak on sa aj tak, hík! Sakra...on sa aj tak bude tvár- Hík! Tváriť, že nič nevie. Aj po šiestich, či koľko dní to je,“ z jeho opileckého hlasu a vyslovovania sa Gaara nemohol nesmiať.
Smial sa aj napriek tomu, že mu celé tie dni, čo brata nevidel behalo hlavou, čo sa stalo, keď tak Kankurou vyšiloval. Vedel, že tejto noci to z neho dostane. Po malej chvíľke sa Kankurovi na tvári zračil znechutený výraz, ktorý jeho mladšiemu bratovi napovedal, že asi bude zvracať. Rýchlo mu pomohol do kuchyne a postavil ho k výlevke. Kankurou sa však neudržal na nohách a rozvalil sa v kuchyni na zemi.
„Ach, nie...Kankurou,“ Gaara ho lamentujúc posadil a oprel o stenu, „tu máš.“
„Arigato,“ muž prijal žltý kýblik a za pár sekúnd už v ňom bolo saké, zmiešané s jeho žalúdočnými kyselinami.

Gaara sa mračil a sledoval, ako bratove telo protestuje voči alkoholu a snažilo sa ho dostať von. Bolo mu ho ľúto. Vedel, že Kankura musí niečo trápiť. Iba vtedy sa zvykol opiť. Po niekoľkých minútach Kankurovho nadrapovania sa, Gaara pristúpil k nemu a zobral kýblik. Napustil doň vodu a so zvraštenou celou mimikou, vylial bratove zvratky do záchoda. Spláchol ho a podal mu ho, keby si náhodou jeho zvierač medzi hltanom a žalúdkom zmyslel, že sa znova povolí. Nalial do džbánu vodu, položil ho na zem aj s pohárom, do ktorého prelial trocha vody a podal ho opilcovi.

„Ďakujem,“ predychávajúc nepríjemný pocit v bruchu a ústach, do seba nalial pohár vody, „bože...všetko okolo mňa sa krúti.“
„Si opitý, nečuduj sa,“ usmial sa Gaara.
„No to hej...dávno som sa nezbúral,“ zazubil sa.
„Naku bude nadšená,“ uštipačne poznamenal Kazekage.
Gaara takto sedel s Kankurom na zemi hodinu, počas ktorej Kankurou ešte dvakrát zvracal a až potom sa cítil lepšie. Aj účinok alkoholu sa zmiernil a to aj vďaka Gaarovym glukózovým tabletkám.

„Ach bože, saké už nikdy,“ vzdychol si a snažil sa brať všetko s úsmevom.
„Kankurou, čo sa deje?“ z nenazdania položil Gaara túto otázku.
Zamrzol mu úsmev: „Ide o Tanaris.“
„Hm?“
„Vysvetli mi, prečo si sa bozkával s Matsuri, keď jediné, čo chceš je ona?!“
„Matsuri?“ mladíkovi s červenými vlasmi klesla sánka.
„Áno. Videla vás spolu na ulici,“ zagestikuloval jednou rukou.
Gaara hľadel pred seba ako keby stratil dušu: „To nie je možné...to je tak hnusný zákon schválnosti.“
„O čom rozprávaš?“
„Odtiahol som sa. Nechcel som ju pobozkať!“ zvýšil Gaara hlas a zúfalo sa pozrel na brata.
„V tom prípade, keď príde musím jej to povedať...vedel som niekde vnútri, že by si to nespravil. Som hlupák. Odpusť mi, že som vtedy po tebe vybehol a nenechal si nič vysvetliť,“ sklonil hlavu a ľutoval toho.
„Prosím, povedz to Tanaris,“ spojil dlane a hľadel na Kankura, „veľmi prosím.“
On prikývol a pretrel si oči, ktoré ho štípali.
„Vieš...som zúfalý, odkedy odišla. Tak sám. Nemôžem si pomôcť. Aspoň, že keď som s Matsuri, tak trocha ma to odvanie od toho trápenia,“ prehrabol si vo vlasoch a nabral do džbána ďalší liter vody.
„Ty tráviš čas s Matsuri?!“ opitý Kankurou, čoraz viac prekypoval agresivitou pri jej mene.
„Kľud,“ dvihol dlane, „ospravedlnila sa mi. Predsa aj tak...je to moja študentka. Musím sa jej venovať.“
„Si si istý, že robíš dobre?“ zažmúril oči.

So slovami, že sa nemá čoho báť, navrhol, aby už šli do postele. Kankurou sa vypratal nejako do kúpeľne, kde sa osprchoval a obliekol sa do požičaného Gaaroveho pyžama. Teda, aby som to spresnila, tak sa pokúsil doňho vopchať, keďže Gaara je omnoho menšej postavy ako on. Hodil na seba nohavice od pyžama, ktoré mu boli tesné. Keď videl tie rozmery trička, radšej ho ani nenavliekal. Určite by ho natrhol. Kankurou padol na gauč ako mŕtvy a po pár sekundách už chrápal.
Gaara medzitým upratal kuchyňu a po Kankurovi zabral kúpeľňu na skoro hodinu. Musel si dať vaňu. Príjemne si v nej poležal a potom zapadol vo svojej izbe dívajúc sa na budík, ktorý ukazoval pol deviatej. S pomyslením na to, že už celú večnosť nešiel spať takto skoro, sa zakryl len po pás a krivky jeho nahého hrudníka mu osvetľoval mesiac...

„Bože neverím, že sme skoro celý deň presedeli v Grillbare,“ zasmiala sa Tenten.
„Ani ja nie...ale, čo už, keď je tam to jedlo také skvelé!“ pridala sa aj Tanaris.
„Počuj, poď ku mne spať,“ drgla do nej majsterka zbraní, „poriadne sme sa neporozprávali, keď tam sedeli Ino, Chouji a Sai.“
„Hm...v tom máš pravdu. No fajn, čo pre teba nespravím. Ale musíme najprv skočiť k nám. Nebola som doma celý deň. Otec aj teta isto trpnú, že kde som,“ pridala do kroku, lebo zafúkalo a mala pocit, že umrzne, „navyše oco ide zajtra ráno na misiu. Chcem ho ešte vidieť pred tým.“
„V poriadku, poď!“ schytila ju za ruku a ťahala do ju jej sídla.

„Tanaris, kde si toľko bola?“ otvorila im Tsume.
„S Tenten sme boli v Grillbare,“ hodila na ňu psie oči, aby sa nehnevala.
„No, je veru milé, že si sa stavila, Tanaris,“ zaznel Ashiho hlas z kuchyne.
„Dobrý večer,“ trocha hanblivo pozdravila Tenten.
„Kto to je, mamííííí?!“ zvrešťal Kiba z kuchyne, až skoro všetkým trom kunoichim bubienky praskli.
„Kiba nekrič toľko,“ napomenula ho, keď videla ako prichádza do chodby.
Odkráčala naspäť do kuchyne a Kiba sa oprel jednou rukou o stenu: „No tak čo, Tenten, keby bude to rande?“
„A je to tu,“ zalamentovala si pre seba Tanaris a sklonila porazenecky hlavu.
„Eh?! Kiba...už som ti niekoľko krát vysvetl-“
On ju prerušil a nahodil zvodný úsmev: „Pozri, zahadzuješ jedinečnú šancu s niekým tak úžas-“
„Počuj Kiba, takto dievča nikdy na rande nedostaneš!“ ozval sa Tsumin hlas z kuchyne.
„MAMÁÁÁ!!!“ rozzúril sa Kiba a smerom z kuchyne, sa do chodby rozľahol Yochiho a Segawov výbuch smiechu.
Kiba červený, tak ako jeho znaky na tvári, sa vrátil do kuchyne, ticho si sadol za stôl a neprehovoril už ani slovo.

Keď Tanaris s Tenten došli k nej, nenápadne prekĺzli cez stráž Tenteninej mami, ktorá keby ich videla prichádzať domov, tak zas by ich vykŕmila. Obe sa zvalili do jej manželskej postele. S úľavou, v pyžamách, zahádzané vankúšmi a s karamelovými cukríkmi v miske, konečne boli samy a začali sa rozprávať o všeličom. Najhlavnejšou tému bol Gaara, no táto téma sa zvrtla behom malého momentu.

„...ách, včera som bola vonku s Neji-“ zasekla sa s vypúlenými očami a vystrašene pozrela na Tenten.
„Takže vieš o tom,“ povzdychla si a pritiahla si kolená k brade.
„Ako to cítiš ty?“ spýtala sa.
„Ja neviem...vždy som chcela, aby sa Neji konečne vykoktal a povedal mi to. Ale...ja neviem, ako mi to povedal...ja som sa zľakla. Neviem prečo. Jednoducho by sa všetko mohlo pokaziť, keď sme v tíme,“ Tanaris sledovala pozorne jej oči a videla v nich ľútosť.
„Ale to nemusí byť tak, keď neriskneš, nezískaš nič,“ namietla jej.
„Len problém je v tom, že ja už ani nechcem. Nemohla by som s ním byť. Veď vieš aká som ja urozprávaná a aktívna, no dobre, nie tak aktívna ako Lee alebo Gai-sensei, ale...teda, vieš, čo chcem povedať, však?!“ rozložila rukami a hľadala pochopenie.
Ona jej prikývla: „Chápem, neboj sa,“ prevalila sa z boku na chrbát, „si si teda istá, že s Nejim nechceš byť? Prijal by ťa...aj keď je riadne zničený.“
„Je? Och, nie. Toto ma mrzí, že mu je z toho na nič,“ zvesila hlavu.
„No a čo si iné čakala?“ povedala opatrne, ale Tenten nereagovala, „nehneváš sa, že sa s ním bavím? Môžem sa prestať.“

Tanaris by celkom nerada prerušila kontakt s Nejim, kvôli včerajšiemu večeru. Aj keď Tenten je veľmi chápavá, vcítiť sa do jej kože, dokázal asi len Neji. Napriek tomu, by však bola toho ochotná z toho dôvodu, že Tenten je jej druhé ja.
„Nie! Zbláznila si sa?!“ nahnevane si odtiahla nohy od brady a dala sa do tureckého sedu, „to by som po tebe nechcela. Veď, ty stým nič nemáš. Dosť ste sa priatelili aj predtým, nekazila by som ti to.“
„Ale Ten-“ Tanaris zostala prerušená jej prstom na perách.
„Prestaň, nemám právo hovoriť s kým sa smieš stýkať a s kým nie,“ odtiahla ukazovák a strčila karamelku do úst kamarátky...