Zmätený Kazekage 43.

Od príchodu Tanaris do skrytej Listovej ubehli približne dva týždne. Počas týchto dní Tenten odišla na misiu spolu so Saiom. Tanaris ostala bez svojej najlepšej priateľky, čo bolo možno aj lepšie. Trávila čas s Nejim Hyuugom. Či snáď bolo to skôr zlé ako dobré? Musím povedať, že Tanaris mala neustále výčitky, keď sa mala s mladíkom stretnúť, no niečo v nej sa jednoducho chcelo stýkať s tým hnedovlasým géniom. Tvrdo s ním trénovala, pomáhal jej dostať sa konečne do kondície. Aj keď si to všetko vyžiadalo daň. Samé modriny po jej tele od juukenu. Nejimu to bolo až tak ľúto, že zobral Tanaris k nim domov a tam jej všetky šedé fľaky potrel masťou, ktorá voňala po bylinkách. Dokonca jej ju pri odchode od nich strčil do ruky s tým, že sa má o tie modriny starať a mastiť si ich. Vzťah týchto dvoch ľudí sa začal prehlbovať každým dňom. Čo dňom...každou hodinou, minútou. Toto si všimli azda všetci, ktorí ich bližšie poznali. Tanarisiny bratia a jej bratranec Kiba už začali mať podozrenie, že niečo spolu majú, lebo v podstate boli spolu stále. Mladá hnedovlasá kunoichi im stále oponovala s tým, že trénujú, no nikto jej to neveril. Pravda bola zatiaľ však taká, akú ju popisovala Tanaris. Tréning nič vyše...

V Sune zas boli znepokojení aj príslušníci piesočnej rodiny. Kazekage trávil so svojou žiačkou čím ďalej, tým vyše času. Gaara si svoje povinnosti porobil doobeda a potom zašiel s Matsuri na obed, po ktorom sa chvíľku poprechádzali po dedine a na to išli trénovať. Každodenný stereotyp obidvom akosi vyhovoval, trocha sa podobal tomu, ktorý mala Inuzuka s Hyuugom. Gaara dokonca vyradil Matsuri z Temarinho tímu, takže už nemala ani misie. Stále bola zavesená na krku mladého Piateho Kazekageho. Gaara si k Matsuri vytvoril určité puto. Nevedel ho popísať. Myslím, že to sa ani nedá. Mal zlý pocit na svedomí, keď mal chuť sa nejako k nej vyše telesne priblížiť. To dievča si ho tak povediac namotávalo. Pomaly, ale určite. Vždy, keď sa jej pozrel do očí, nemohol sa od nich odtrhnúť, ako keby ho v jej pohľade držali nejaké nechutné čary. Svojím spôsobom vedel, že robí chybu, no musel sa jej venovať ako študentke a to, že to prechádzalo medzi priateľsky vzťah, ba až niečo vyše, tak tomu nedokázal zabrániť. Dokonca ani on sám to nedokázal. Miestami mal pocit, že stráca nádej na to, že on a Tanaris niekedy budú spolu. Prestal aj dúfať. Díval sa slepo na cestu, kde stála Matsuri a ovládala ho. Toto sa samozrejme nepáčilo ako Temari, tak aj Kankurovi. Pripájali sa k nim aj Naku so Shikamarom a nepríjemne na ňu zvykli zahliadať aj medičky Maoi s Hikari, ktoré si po Tanarisinom odchode vybudovali priateľskejší vzťah s ich šéfkou Temari. Nikto z nich nevedel povedať, kde sa toto vyvŕši. Modlili sa, aby k ničomu nedošlo. Kankurou sa snažil tomu priamo zabrániť tak, že sa s Gaarom chcel porozprávať, no skončilo to hádkou, kde Gaara vykričal, že je na čase, aby sa mu súrodenci prestali montovať do jeho milostného života. Áno...dobre ste prečítali. Kazekage sa svojím nestabilným citovým rozpoložením stal mierne ovplyvniteľným.

Jedného štvrtkového doobedia Tanaris znova trávila s Nejim. Trénovali. Ako inak. No tento deň sa dievča nemohlo sústrediť. Tenten sa má vrátiť z misie. Bola z toho nervózna od rána.
„Aú,“ zaskučala a uvedomila si, že je na zemi.
„Dnes nedávaš pozor, Tanaris,“ Neji sa narovnal z bojového postoja do svojej normálnej výšky.
„Ja viem, prepáč,“ zdvíhala sa zo zeme, „dnes jednoducho to nejde.“
„Deje sa niečo?“ prišiel k nej a odhrnul jej prameň vlasov za ucho.
„No...vieš,“ povzdychla si a pozrela mu do očí, „som len nervózna.“
„Z čoho?“ spýtal sa a začínal mať strach z úzkosti, ktorý jej našiel v očiach.

Ona sklonila hlavu a mlčala. Ani sa nechcela s ním rozprávať o Tenten. Vždy, chcela vedieť, aký má on postoj k tomu, že sa spolu stýkajú, no nikdy nemala odvahu sa na niečo také spýtať. On túto odvahu hľadal od doby, ako prišla Tanaris domov. Vedel, že sú najlepšie kamarátky a on nikomu nechcel kaziť, to čo si za tie roky vytvorili. Preto sa bál, že ako príde Tenten do dediny, Tanaris preruší s ním kontakt. To však Tanaris nemala ani náhodou v pláne.

„No tak povieš mi to?“ prerušil to ticho počas, ktorého sa každý zamyslel nad tou istou vecou.
Nereagovala a stále mierila tvárou na svoje nohy, napokon Neji dvihol jej hlavu, aby na ňu videl. Držal ruku na jej líci a postupne mi ruka klesla mierne na krk. Pozeral sa jej do očí a obdivoval ich farbu. Vždy mala, všetci jej súrodenci mali klasické Inuzukovské oči ako mali Kiba a Tsume. Upieral na ňu svoj zrak a ona sledovala pozorne jeho pokojný levanduľový pohľad, bledé líca a dlhé vlasy. V tom si uvedomila, že sa jej srdce divoko rozbúchalo. Cítila ako jej hruď skáče hore a dole. Pocítila teplo v celom tele a vnútri začala pomaly panikáriť. Neji sa snažil všetky svoje telesné funkcie potlačiť, no svojmu srdcu nerozkáže, aby prestalo biť ako zbesnené. Ani on nevedel ako vyviaznuť z tejto situácie, ktorá nastala. Keď sa nad tým hlbšie zamyslel, tak on ju vlastne nechcel ukončiť. Niekto však musel.

„Neji...bojím sa príchodu Tenten,“ nakoniec to nevydržala ona.
„Viem,“ povedal, čím ju totálne dostal, „aj ja.“
Hľadela na neho a nebola schopná vydať ani hláska. Netušila, že on premýšľal v tomto rovnako. Povzdychla si. Mala rada obidvoch. Nechcela si vyberať a on nechcel o ňu prísť. Rozhodla sa teda, že povie Tenten pravdu. Klamať jej bolo to posledné, čo chcela.
„Chcem, aby si vedel, že sa hodlám s tebou stretávať,“ povedala potichu a Neji sa v duchu pousmial a potešil.

Zatvoril oči a zvesil ruku z jej krku. Tanaris sa zamračila nad jeho reakciou. Nemo sledovala ako oproti nej stojí muž so zatvorenými očami. Toto by som asi vyjadrila ako Nejiho radosť, ktorú prežíval, ale dusil ju v sebe. Na to pomaly otvoril oči a položil obe dlane na Tanarisine ramená. Ešte chvíľku na ňu pozeral a potom k nej pristúpil bližšie. Ruky premiestnil na jej lopatky a pritisol si ju k sebe. Ona sa zabrodila do jeho bieleho trička a objala ho v pase.
„Ďakujem,“ šepol Neji a ona sa odtiahla.
„Neďakuj, znie to hlúpo,“ usmiala sa a na to sa Neji potichu zasmial.
„Dokončíme tréning?“

Dali si krátke kumite, pri ktorom ju Neji pochválil za to, ako sa zlepšila. Neverili by ste, za akú krátku dobu sa Tanaris polepšila. Rozdiel bol veľmi značný a Tanaris bola na to pyšná. Otec a všetci jej rodinný príbuzní boli potešení, že znova začala naberať svalstvo a vychudnutosť sa začínala strácať. Keďže Tanaris je z klanu z akého je, tak má prirodzený genetickú vlastnosť, vďaka ktorej rýchlo naberá svalovú hmotu. Po začatí trénovania sa hneď cítila lepšie.

Začiatok dňa vždy začínala tradične – naháňačka s Kibom, Akamarom aj Katonmarom. Morimaru bol príliš lenivý na ranný beh. Tempo ich behu nebolo ani zďaleka také ako kedysi, Katonmarova labka to nedovoľovala. Aj keď Katonmaru tvrdí, že čím vyše behá, tým sa cíti lepšie. No zvykať si, si ešte na ten automail zvyká.

Po tréningu s Nejim prišla Tanaris domov. Tréningy už jej nedávali zabrať ako predtým. Už sa nezvalila uprostred chodby od únavy, ale prišla domov ako človek. Po príchode sa osprchovala a až potom si uvedomila, že je v dome zrejme sama. Obliekla si svoje klasické červené tričko s trojuholníkom na bruchu, natiahla si čierne legíny a rukavicu na ľavú ruku.

„Segawa,“ zišla dole schodmi a zvolala bratove meno, „je tu niekto? Tsss...to je tak, keď náš dom má osemnásť miestností! Kibááá, Yochíí.“
Prešla do kuchyne a chcela vykročiť smerom von z nej, no zastavila sa s nohou vo vzduchu. Všimla si totižto kalendáru, ktorý visel vedľa zárubne dverí, ktoré viedli von z kuchyne do chodby. Bol deň kedy mal prísť Nagaya, tento deň bol zakrúžkovaný červeným perom a v rámčeku bolo napísané: Dokonalosť opäť pokope...
V tejto vete poznala Yochiho písmo a v momente vedela, kde jej bratia sú. Vybehla do svojej izby a vybrala si zo skrine svoj opratý fialový plášť, ktorý mal na chrbte znak ohňa. Účel tohto plášťa bol prostý – mal zakrývať darček od jej bývalého senseia. Orochimarova prekliata pečať, ktorú mala na ľavom ramene. Nikdy tým nechcela pútať pozornosť. Hodila na seba fialovú okrasu a rozbehla sa do slnkom vyhriatej Konohy.

Nakoniec sa nemýlila a našla bratov sedieť na stĺpe veľkej brány Listovej dediny. S pozdravom a mávnutím rukou smerujúcim k Izumovi a Kotetsovi, ktorý sa oddávali hraniu kariet, nahromadila chakru do nôh a vybehla po betóne až hore, kde bratia na ňu čakali.

„Ááá, Tanaris,“ otočil sa na ňu Segawa, „už som si myslel, že ani nedôjdeš.“
„Tréning s Nejim sa akosi pretiahol,“ sadla si medzi nich.
„Tak to nie je zlé, pokiaľ len tréning,“ zasmial sa Segawa.
Vzdušný brat pomaly ani nestihol dopovedať svoju uštipačne-úchylnú poznámku a dostal pohlavok od Yochiho: „Takto sa o našej Tanaris nevyjadruj!“
Tanaris udivene pozrela na Yochiho, ktorý sťahoval ruku spoza dlhých šedo-hnedých vlasov jej brata. ‚Čo sa to s ním stalo?‘ Pomyslela si Tanaris.
„Au, Yochi,“ chytil si Segawa hlavu, „to bolelo.“

Zakňučal ešte niečo popod nos a urazene si prekrížil ruky u pŕs a nohy do tureckého sedu. Sestra sa vďačne usmiala na Yochiho za to, že si ju zastal. On jej úsmev opätoval. Na to ten slušnejší brat vzal malý batoh a začal sa v ňom hrabať. Tanaris sledovala používateľa dotonu ako sa kutre vo vaku. Cítila v tej chvíli veľmi zvláštny pocit, ako keby puto, ktoré s ním mala sa nejako spevnilo. V detstve totižto s Yochim mala ťažké, rad voči nej používal iróniu a ona to zle znášala. Teraz však mala pocit, že tam s ňou sedí iný Yochi. A verte, že aj sedel.

„Čo to s tebou u Jashina je?!“ zrazu vyprskol Segawa, pozrel sa smerom na svoju mužskú kópiu a začal šialene gestikulovať, „za normálnych okolností, by si mi prikývol a pridal ešte nejakú nechutnú poznámku, ako to ty zvykneš. Čo to s tebou v tej Kamennej spravili?!“
Yochi si slastne povzdychol a vytiahol z vaku zemiakové lupienky: „Pozri Segawa, k Tanaris by sme sa mali správať s úctou. Je to naša sestra, na ktorú, neklamme si, nedáš ani ty ani ja, dopustiť,“ Yochi ponúkol zemiačkami jeho sestru, vymetenú z jeho slov, „celkovo by sa k ženám malo pristupovať úctivo a nerozprávať o nich samé nechutnosti.“
„Nie, teraz naozaj,“ mávol rukou Segawa, „uťahuješ si z nás?“
Chlapec s balíčkom lupienkov odpovedal: „Nie, myslím to vážne. Naozaj.“
„To je skvelé, Yochi,“ pochválila ho Tanaris a vtisla mu jemný bozk na líce.
„To je skvelé, Yochi,“ afektovaným spôsobom napodobnil Segawa svoju sestru a potom si odfrkol, „och, teraz bude s tebou sranda asi ako s Nagayom.“
Sledoval ako sa k nemu blíži balík so zemiakmi. Chvíľku naň hľadel. Na to mykol plecom a povedal: „No čo...aspoň, že si chipsy doniesol,“ vytiahol si jeden a rozkusol ho, „máš odpustené.“

Tanaris sa hlasno rozosmiala a to prinútilo aj jej bratov do smiechu. Pojedali smažené lupienky a Yochi spustil popri tom monológ o tom, ako po ceste ku bráne Konohy stretol Choujiho, ktorý išiel do obchodu nakúpiť si balíčky krekier. Vraj potreboval doplniť zásoby a tak sa rozhodol, že jeden kúpi aj on, aby si trocha ukrátili čas pri čakaní na posledného brata. Tanaris celý čas sledovala Yochiho vystupovanie, ktoré sa tak zmenilo. Bola veľmi zvedavá, čo ho prinútilo k takej radikálnej zmene ako je táto. Tušila, že sa im s tým prizná, no on zrejme čaká na príchod Nagayu.

Trojica súrodencov čakala na svoju poslednú štvrtinu ešte dve hodiny, keď Tanaris zvolala: „Nagaya je tu, cítim ho!“
„Juchúúú!“ postavil sa Yochi a už bežal dole stĺpom a zamieril do lesa.
Segawa a Tanaris ho nasledovali a ona im ukázala presný smer, z ktorého Nagaya prichádza.

Netrvalo dlho a Tanaris, ktorá šla ako prvá, aby navigovala, zazrela medzi stromami v diaľke tie Inuzukovské znaky, hnedo-šedé krátke vlasy, čiernu vestu s modrým tielkom a k tomu všetkému štekot jeho ninkena.
„Nagayááá,“ zakričala Tanaris jeho meno, skočila naňho a hneď sa musela aj odtiahnuť, lebo sa na nich rútil Yochi a pár skokov za ním aj Segawa.
Znova sa pri zvítaní bratov uplatnilo pravidlo trojsekundového objatia, zatiaľ čo sa Tanaris maznala so Suitonmarom.
„Kde máte svojich blšiakov?“ spýtal sa Nagaya, keď videl mierne sklamaný Suitonmarov výraz, „ozaj a Morimaru je tu s tebou?“
„Hej, prišiel nakoniec so mnou do Konohy a zvieratá sme nechali vo dvore,“ povedala Tanaris celá vysmiata.
„Čakali sme ťa na bráne Konohy,“ pridal sa Segawa s rovnakým výrazom ako Tanaris.
Súrodenci sa spoločne vrátili do dediny. Nagaya bol dosť zadýchaný a tak sa vydali pomalým tempom do kancelárie legendárnej Sanninky.

Vo dvore domu Tsume a Ashiho Inuzukovcov sa povaľovali psy v spoločnosti jedného rysa. Práve k nim prikráčal Akamaru a zvalil sa k nim. Nechtiac priľahol Dotonmarovi labku a on zlostne zavrčal na Kibovho ninkena, ktorý so zakňučaním odskočil od neho.
„Dotonmaru, veď to nebolo naschvál,“ dvihol Morimaru hlavu, „zobudil si ma.“
Yochiho ninken Morimarovi odpapuľoval a Fuutonmaru ho zahriakol šteknutím. Katonmaru len ticho sledoval situáciu a nakoniec len pokrútil hlavičkou a naznačil ňou Akamarovi, že si má ísť ľahnúť vedľa neho. Rys opäť založil hlavu na labky, no v tom prudko otvoril oči a zapozeral sa smerom na ulicu. Fuutonmaru zavrčal a na to mu odpovedal: „Prišiel Nagaya.“

Hneď ako to povedal, Fuutonmaru sa postavil a začal okolo seba pozornejšie čuchať vzduch a tak spravili aj ostatní psy. Behom pár sekúnd sa všetci rozbehli smerom do ulice a Morimaru trocha zaskočene pozeral na skupinku zvierat. Vyskočil aj on na nohy a hneď ich dohnal, až sa sám Dotonmaru začudoval, že tak rýchlo ich dokázal dobehnúť.
Zvieratá uvideli na začiatku ulice Nagayu a jeho súrodencov. S mohutným štekotom na seba upozornili ľudí okolo, upútali aj pozornosť Živelnej štvorky. Rozbehli sa ich smerom a okolo idúci im museli uskakovať v ceste. Od skupinky ninjov sa odtrhol Suitonmaru a rozbehol sa oproti nim.

„No pozrite, aký sú radi,“ usmieval sa Nagaya.
„Veď aj my sme,“ zasmial sa Segawa a prezrel si všetkých troch.
„Tak to by sme si mali dať rodinné objatie!“ nadskočila Tanaris.
„Och, len to nie,“ chytil sa za čelo Segawa.
„Ale no táák,“ prosebne spojila dlane.
„Už zase s tým otravuješ?“ Nagaya s úsmevom prevrátil oči.
„Vy padavky! Nevideli sme sa štyri mesiace!“ ukázala hrozivo prstom na Nagayu a pozrela na Yochiho.
„My sa neobjímame,“ namietol jej Yochi a ona na neho zažmúrila oči.
„Hej?! A predtým to bolo čo?“
„No tak fajn,“ odsúhlasil Yochi a zastal spolu s Tanaris.
Segawa sa otočil na súrodencov a všimol si, že aj Nagaya stojí. Opatrným krokom prešiel k nim a postavil sa medzi Yochiho a Tanaris.
„Dobre teda,“ rozhodil rukami a rozprestrel náruč.
Tak spravili aj ostatní a objali jeden druhého v pase a tým vytvorili štvorec.
„Hej Yochi, poriadne ju vystískaj. Bol to jej jalový nápad,“ usmial sa Segawa.
„N-nie...ááá, bože však ma rozpučíte!“ smiala sa Tanaris na plné hrdlo a po chvíľke ju bratia vyslobodili z ich zovretia.

Súrodenci zašli k Tsunade a potom rýchlo domov. Po dlhej dobe bolo v uliciach vidieť veľkú skupinu ninjov z klanu Inuzuka pokope. Doma ich čakal Kiba, ktorý prišiel domov tesne po tom, čo Tanaris odišla čakať Nagayu. Ten si hneď po príchode domov zo seba zhodil veci a bez trička vybehol hore schodmi do kúpeľne, kde sa osprchoval. Keďže si Nagaya dal vždy v sprche načas, medzi tým Tanaris našla otca a jeho sestru Tsume v meste, aby im oznámila dobrú správu. Ashi bol nadšený, že sa mu syn vrátil zdravý a tak nechal nákup potravín na víkend na Tsume a pobral sa aj s Tanaris naspäť do domu. Tam privítal najstaršieho syna a po príchode Tsume sa hneď začalo variť. Podvečer prišla Hana z nemocnice zatiaľ, čo sa celá rodina rozprávala v kuchyni za stolom. Väčšinou rozprával Nagaya, ktorý hovoril, čo videl v Mlžnej, aká je tam kultúra a jedlo, o tom aká je Mizukage skvelou vodkyňou dediny. Práve spomínal na svoj prvý deň na akadémii, keď niekto zaklopal.
„Tanaris, choď otvoriť,“ nakázala jej Kibova mama, vyťahujúc taniere.

Dievča sa postavilo a behom na špičkách sa ponáhľala do chodby. S dobrou náladou otvorila dvere. Zazrela osobu, ktorá v nich stála a jej úsmev sa ešte väčšmi prehĺbil: „Kakashi.“