Always and forever 07 Nie tak tajný rozhovor

Mira sedela v kuchyni v Sasukeho dome s ružovovlasým dievčaťom so zelenými očami, ktorú jej predstavil ako Sakuru a ako svoju priateľku. Sedeli oproti sebe, ale vôbec sa na seba nepozerali ani sa so sebou nerozprávali. To, čo sa udialo v kancelárii Hokage Sakure porozprával Sasuke a Mira k tomu nedodávala žiadne komentáre. Sakura sa pozerala na dvere očakávajúc Sasukeho, ktorý šiel za Pútnikom...teda Daisukem...aby ho oboznámil s novinkami. Mira mala pohľad zabodnutý do dreveného stola uprostred miestnosti, pri ktorom sedeli, a bola urazená. Sasuke jej nedovolil pohľadať Tory, ktorá je buď niekde v Konohe, alebo v lesoch. Dúfala, že sa túla niekde tu a nie v lese, kde by na ňu mohli natrafiť hentí. Snažila sa mu to vysvetliť cestou sem, lenže Sasuke zaryto tvrdil, že ju nemôže pustiť, lebo jej dohoda s Tsunade okamžite padne a potom nebude musieť hľadať Tory, lebo sa stretnú v cele.
Zrazu sa dvere prudko otvorili a stál v nich Sasuke celý premočený od neutíchajúceho dažďa. Nebral si dáždnik, že vraj Daisuke býva blízko.
„Tak?“ vyletela Sakura zo stoličky. Mira iba zdvihla zrak. Ten Pútnik ju veľmi nezaujímal, pokiaľ nebol na nesprávnej strane.
„Nebol doma.“
„Ako to myslíš, že nebol doma? Kam by v tej búrke šiel?“ kládla Sakura jednu otázku za druhou.
„Naposledy sme ho videli s Narutom v Ichiraku. Vtedy...“ nedopovedal vetu. Na niečo si spomenul.
„Čo vtedy? Čo sa stalo?“ Miru napadlo či Sakura nevie komunikovať inak ako v otázkach.
„Počul som, ako niekto prechádza okolo nás a započul som meno Mira. Hneď si mi na um prišla ty, ale povedal som si, že azda nie si jediná Mira v Konohe. No Daisuke prestal vnímať, čo sa deje v Ichiraku a niekam šiel. Asi za tou osobou,“ hádal Sasuke.
„Bola blond?“ ozvala sa Mira prvýkrát po jeho príchode.
„Neviem. Tuším hovorila o nejakom nakupovaní, ale to je jedno. Kde je ona, je aj Daisuke.“
„To bola Tory. Ak šiel za ňou, tak by mohli byť v našom úkryte. Ak sa im niečo cestou nestalo, samozrejme.“
„Čo by sa im mohlo stať?“ ďalšia otázka zo strany Sakury.
„Možno ich napadli tí v plášťoch,“ zamyslel sa Sasuke.
„Ale to budú mať jedného z nich!“ zvolala Sakura.
„Konečne to nebola otázka,“ zahundrala Mira, ale nikto ju nepočul.
„Ideme za Tsunade!“ vyhlásil Sasuke rozhodne tónom, ktorému sa nedalo protestovať.
„Všetci?“ spýtala sa Sakura v momente, keď sa Mira postavila pripravená na odchod.
„Lepšia otázka je: prečo nejdeme rovno do lesa, aby sme ich našli skôr, ako tí, čo chcú použiť Smrtiaci nástroj?“ ozvala sa Mira.
„Pretože musíme upovedomiť Hokage- sama,“ povedala Sakura rozhorčene, akoby to mala Mira dávno vedieť. Tá len prevrátila očami a povedala Sasukemu: „Tak vy choďte za Hokage a ja skontrolujem les,“ navrhla a Sasuke to hneď zamietol.
„Ale...“ začala. Nevedela si ani predstaviť, čo všetko sa Tory mohlo stať.
„Ale nič,“ zahriakol ju hneď, „uzavrela si s Tsunade dohodu, takže ak chceš niečo dosiahnuť, musíš, žiaľ, hrať podľa nej.“
„Tak fajn,“ oduto zahundrala a prijala od neho dáždnik, ktorý jej ponúkal. Spolu vyšli všetci traja (na Sakurinu otázku sa akosi zabudlo) a rozstreli dáždniky.
Sasuke šiel vpredu, ony dve za ním. Mira sa sústredila na to, že musí u Tsunade vybaviť návštevu lesa, aby mohla nájsť Tory- mala pred sebou jasný cieľ a za tým si pôjde...

„Čo tým myslíš, že nie je doma?!“ zrúkla naňho Tsunade, keď sa nečakane predklonila skoro cez celý stôl. Mira videla akúsi podobu medzi ňou a Sakurou. To bola tiež prvá otázka, ktorú mu položila.
„To, že tam nie je. Máme podozrenie, že sledoval Tory do nášho úkrytu,“ okamžite sa chopila slova Mira. Nebol čas na to, aby ho strácali.
„A to podozrenie máte, pretože...“ natiahla do otázky. Sasuke jej povedal to isté, čo bolo povedané doma.
„A ten úkryt je kde konkrétne?“ kládla otázku Mire, ktorá sa cítila ako na kvíze.
„V lese.“
„Myslím, že som použila slovo konkrétne,“ poznamenala Tsunade.
„A čo chcete vedieť? Presne pri ktorom strome to je? Presnejšie vám odpovedať neviem.“
„Fajn,“ povzdychla si Tsunade a sadla si späť na stoličku. Chvíľu bolo ticho, rozmýšľala čo a ako. Musí to zvážiť, aby neurobili chybu, ktorá by ich mohla stáť všetko, „povedz mi všetko, čo vieš o tých maskovaných ľuďoch.“
„Nemôže to počkať?“
„Máš pravdu,“ Mira si myslela, že tú hru na otázky a odpovede odloží a pôjdu hľadať Tory s Daisukem. Lenže sa mýlila, „najprv zavoláme Naruta a Kakashiho, ktorý mali Daisukemu tiež pomáhať v pátraní po tebe. Myslím, že to nie je zlý nápad, keď ich zapojíme aj do tohto.“

„Videl si to?“ šepla jedna osoba sediaca v lese na kameni nedočkavo, „Sú tu.“
„Len jeden,“ povedala druhá pokojným hlasom, akoby bolo všetko v najlepšom poriadku, tak ako má byť. Hovorila to skôr svojmu okoliu ako svojej spoločníčke.
„Jeden?“ nechápala. Bola prekvapená. Myslela si, že ktokoľvek ich povolal späť, privolal ich všetkých.
„Jeden,“ odpovedal hlbokým, rovnako pokojným hlasom.
„To nám to trochu skomplikuje,“ poznamenala, „čo budeme teda robiť?“
„Čakať,“ odvetil.
„Čakať?“ zvolala prekvapene, „A načo? Kým odíde ten jeden, čo prišiel?“ rozhodila rozhorčene rukami.
„Načo nám budú ostatní, keď nemáme ani toho jedného?“ odpovedal jej otázkou, a to ju ešte viac vytočilo.
„Tak načo čakáme? Poďme si po toho Pútnika!“
„Neponáhľaj sa tak,“ povedal pokojne, akoby sedeli pri šálke čaju.
„Nemáme čas!“ zasyčala.
„Nebudeme mať druhú šancu, ak to pokazíme.“
„Nepokazíme! Určite nie! Len sa k nemu musíme dostať a získať kód!“ hovorila vášnivo. Už si isto predstavovala, aké to bude, až to dokončia.
„Znie to jednoduchšie, ako to v skutočnosti je.“
„Už je predsa vo svete Shinobi. To je jedno plus.“
„Hovoríš to, akoby to bola naša zásluha,“ konečne mu v hlase zaznelo niečo iné, ako pokoj. Tentoraz to bol niečo medzi smiechom a úškrnom, „urobil to niekto iný, nie my.“
„To nič nemení na skutočnosti, že tu je,“ precedila pomedzi zuby, „a dúfam, že tým nechceš naznačiť, že to všetko urobí niekto za nás,“ odfrkla si.
„Samozrejme, že nie. Len sa nesmieme uponáhľať. Konať musíme, ale nie rýchlo,“ povedal trpezlivo.
„Čo ak nám niekto vyfúkne Smrtiaci nástroj? Čo potom? Hm?“
„Nevyfúkne. Majster ho dobre skryl,“ snažil sa ju upokojiť.
„Neviem či vydržím sedieť nečinne na jednom mieste,“ posťažovala sa, „konečne máme šancu niečo urobiť a nechytáme sa jej.“
„Musíš byť trpezlivá. Keby sme tam teraz vleteli, tak by nám to nepomohlo.“
„Niekedy normálne ľutujem, že ťa vymenil za neho. Keby tu bol, tak by vôbec nečakal a šiel do toho,“ zavrčala.
„Majster mal svoje dôvody, keď som tu. A mimochodom, myslel som si, že si rada, že som tu namiesto neho,“ uškrnul sa.
„Momentálne ani veľmi nie.“
„Neboj sa. Náš čas príde. Teraz len musíme vymyslieť dokonalý plán,“ priložil si ruku k brade a premýšľal.
„Ty už niečo máš, že?“ spýtala sa nadšene a on iba zahmkal.
„Čo je to za plán?“ spýtala sa a neďaleko nich zašušťalo lístie.
„Čo to bolo?“ v jeho hlase vôbec nezaznela panika ani nič podobné. Jednoducho položil otázku. Postavil sa.
„Neviem,“ odvetila, ale aj ona sa postavila, „možno zviera.“
„Možno,“ nepovedal to veľmi presvedčivo. Neveril tomu, „presunieme sa.“

„Tak si to pamätám,“ uzavrela rozprávanie Mira. Všetci na ňu počas rozprávania pozerali, no ona sa sústredila iba na Tsunadinu tvár, „keď sa rozhodli presunúť, radšej som ušla. Nevedela som, akí sú silní a či nešli za tým svojím Majstrom. Preto som ich nesledovala.“
„A nevidela si im do tváre,“ skonštatovala Tsunade, no Mira jej na to aj tak odpovedala.
„Mali tie oranžové masky a kapucne. Viem len, že je to chlap a žena.“
„Fajn,“ zamrmlala.
„Mohli by sme už ísť hľadať Tory s Daisukem?“ netrpezlivo sa spýtala.
„Súhlasím,“ ozval sa maskovaný muž- Kakashi, „z toho, čo sme si tu vypočuli, je isté, že skôr či neskôr sa rozhodnú konať. Otázka znie: nezačali už?“
„Nechápem načo by im bola tá Tory, ak chcú Daisukeho,“ zahundral Naruto s rukami za hlavou.
„Možno zistili, že sa už raz dostala ku portálu a chcú ju využiť. Alebo ju jednoducho zabijú,“ uvažovala Sakura.
„Nie! Tory je určite v poriadku,“ nemohla pripustiť Mira. Chcela ešte dodať, že neverí, že by sa Tory nechala zabiť nejakými hlúpymi zamaskovanými ninjami, keď sa dvere rozleteli a vošiel muž s ulízanými vlasmi a za ním chlapec asi v jej veku s bielymi vlasmi a hnedými očami. Pochopila, že ich tu nikto nečakal, najmä z Tsunadinho stŕpnutého postoja. Zapozerala sa lepšie na muža a spomenula si, že ho už videla. Hidan. Zamračila sa a zovrela ruky v päsť. Mala chuť mu vraziť, ale vedela, že sa spolčil s Tsunade a že to by jej a Tory vôbec nepomohlo, a tak sa kontrolovala.
„Hidan,“ zachrapčala Tsunade akoby niekoľko dní nehovorila.
„Viete,“ začal. Tsunade úplne ignoroval, „myslel som si, že hnedovláska v kimone mi klamala, aby ste sa predo mnou mohli zatajovať alebo čo. Lenže ona mala, ku*va, pravdu, že tu niečo máte rozrobené. Tím sedem zasa v akcii, čo?“ uškrnul sa na nich. Tí ho iba nemo pozorovali.
„Čo ťa sem privádza, Hidan?“ našla hlas Tsunade a Mira v ňom rozoznala strach.
„Jednej krásnej noci si ležím na lúke a pozorujem oblohu, keďže už cez nás prešli tie pri*ebané mraky, pozorujem hviezdy...“
„Skús to menej dramaticky,“ povzdychol si chlapec vedľa neho. Ten sa ho očividne vôbec nebál.
„Ty drž hubu, Atsushi!“ zavrčal naňho, ale on len pokrčil plecami a nevšímal si ho.
„A čo som nevidel? Myslím, že ste to videli aj vy. Dokonca som si istý, že ste mali, ku*va, lepší výhľad. Vie mi niekto odpovedať?“
„Videl si záblesk svetla symbolizujúci príchod Pútnika,“ odpovedala mu Mira sucho.
„Ukážková odpoveď,“ ukázal jej zdvihnutý palec a zapozeral sa na ňu, „a ty si vlastne kto? Nováčik v zácviku Tímu sedem?“
„To je na dlhšie,“ povedala rýchlo Tsunade, keď sa Mira so Sasukem chystali odpovedať.
„Ja mám času dosť,“ poznamenal.
„Už ani nie,“ zahundral Atsushi a Hidan mal čo robiť, aby mu niečo neodsekol alebo mu fyzicky neublížil.
„Hádam, že buď dotyčný Pútnik ešte nie je v Konohe, alebo to nie je Sora,“ uškrnul sa.
„Prišiel Daisuke,“ informoval ho Sasuke. Hidan nápadne prevrátil očami.
„Mudrlant. Aspoň, že to nie sú klony. Takže,“ naoko si povzdychol a ukázal na Tsunade, „keďže som pod vaším vedením, prejavím dobrosrdečnosť...“
„To sa často nevidí,“ povedal Atsushi.
„...a dovolím vám vybrať si spôsob smrti, keďže som kvôli vám porušil ten úžasný sľub, že portál zostane nefunkčný. A využijem vás aj na obetu, keďže tohto tu,“ hodil vražedný pohľad na chlapca, ktorý sa iba uškrnul, „zabiť nemôžem.“
„Máme závažnejšie problémy, ako tvoj nedostatok rituálov, Hidan,“ napomenula ho Tsunade a prvýkrát od jeho príchodu znela ako jeho nadriadená.
„A to?“
„Existuje Smrtiaci nástroj, ktorý chce niekto aktivovať a zaútočiť s tým. Je to akýsi kanón a treba ho aktivovať kódmi,“ v rýchlosti vysvetlil Kakashi.
„Tak tomu niekomu tie kódy jednoducho nedávajte,“ povedal Hidan ako uzavretú vec.
„Lenže my tie kódy nemáme.“
„Čo tým, ku*va, myslíš, Tsunade, že nemáte? Že ich majú oni?“
„Nie. Majú ich Pútnici vo svojich pečatiach,“ odpovedal Sasuke.
„Keďže Pútnikov je sedem, kódov bude asi tiež sedem, čo?“ prikývli, „Je tu len jeden. V každom prípade, všetky kódy mať nebudú. Takže sa vrátime k...no jasné! Ako teda chcete zomrieť?“
„Hidan! Daisuke zmizol a vieme, že sem chcú dostať aj ostatných!“
„Počkať! To akože aj klony?“ spýtal sa zničene.
„Áno, aj dvojčatá, Hidan.“
„Fajn. Ste z toho vonku, ale to len preto, že musíme zabrániť, aby sa tu klony dostali a nemusel som počúvať ich trápne reči.“
„To vôbec nie je egoistické.“
„Ale ja som nikdy netvrdil, že nie som egoista, Atsushi.“
„To je tvoj Nasledovník, Hidan?“ spýtala sa Sakura.
„Jasné. Neschopní ču*áci, Atsushi. Atsushi, neschopní ču*áci,“ predstavil ich.
„Dobre, Mira, povedala si, že vieš, ako deaktivovať Smrtiacu zbraň,“ otočila sa k nej Tsunade a takisto aj ostatní. Hidan sa zamračil. Očividne nemohol prísť na to, prečo to vie práve ona.
Keby si ty vedel, pomyslela si Mira samoľúbo a potom odpovedala.
„Prečo by som vám mala dať svoj triumf?“
„Ty aj Tory máte u mňa zaručenú slobodu. Máte moje slovo.“
„Neveril by som jej slovu, ktokoľvek si, narušiteľ zákona,“ povedal veselo Hidan a uškrnul sa na Tsunade. Opravenie portálu jej neodpustil a neskôr jej to dá isto zožrať.
„Mira,“ povedala prosebným hlasom.
„Podľa toho, čo viem, tak Smrtiaca zbraň je v spiacom režime. A na deaktiváciu je potrebná tá istá vec, ako na aktiváciu.“
„Teda?“
„Tsunade, vy typická blondína!“ zvolal Hidan, „Treba kódy!“
„Presne tak,“ prikývla Mira.