Dôkaz lásky

Lístky sa začali jemne vlniť vo vetre. Nielen ony, ale aj blonďaté vlasy, ktoré zakrývali smútok v blankytne modrých očiach. Zahľadeli sa na oblohu.
„Tanabata,“ povedal majiteľ tých očí a zdvihol sa na nohy. Zrazu po ňom ostal na hlave Hokagov len lístok na bambuse. Ako každý večer aj dnes od toho miesta zamieril na iné, pre neho ešte vzácnejšie. Preliezol plot od známeho klanu a vyšplhal sa na vysokú čerešňu, odkiaľ mal najlepší výhľad na spiace dievča v jeho veku. Dnes však po vyšplhaní zahliadol niečo iné. Uvidel levanduľové oči, hľadiace na hviezdy.
„Naruto?!“ vykríkla, keď ho zazrela a sčervenela.
„Hinata, ja nechcel som ťa rušiť, len som ti chcel povedať, aby si nezabudla, že zajtra je sviatok...“
„...Tanabata, viem,“ vzdychla a pozrela na oblohu.
„Deje sa niečo?“ spýtal sa, lebo sa bál jej smutného výrazu. Nechcel, aby bola smutná už nikdy.
„Vidíš tie mraky na oblohe?“ povedala a ukázala na oblohu, „je to zlé znamenie.“
„Čoho?“
„Že sa hviezdy nestretnú a oni budú musieť zase rok bez seba vydržať. Ja nechcem, aby sa to stalo. Keď na niekoho čakáš tak dlho a môžeš s ním byť iba maličkú chvíľu, nemôže to skaziť obyčajný mrak. Mali by sme im pomôcť, Naruto,“ pri posledných vetách už skoro plakala.
Naruto prešiel k nej do obloku a objal ju.
„Neboj sa niečo do zajtra vymyslím,“ bolo tak príjemné držať ju v náručí ako sa mu chvela z polovice od zimy a z polovice od strachu. Hinata si až teraz uvedomila, čo mu vlastne povedala, a že ho objímala a tak ho jemne odstrčila a vrátila sa do bezpečia svojej izby.
„Stalo sa niečo?“ spýtal sa začudovane.
„Nie, ja len už som unavená a zajtra ma čaká veľa práce, prepáč, že ťa vyháňam.“
„To je v poriadku, som rád, že si sa mi zdôverila,“ usmial sa na ňu a už po ňom zostal len jemný vánok. Hinata zavrela okno a ľahla do postele.

Ráno nastal ten deň, keď sa majú stretnúť dve hviezdy. Deň sviatku Tanabata. V izbe s jednou posteľou a rozhádzanými vecami, sa Naruto strhol, keď vonku počul hrmenie.
„Nie!“ skríkol a vyskočil na nohy.
„Musím niečo vymyslieť, toto sa nesmie dnes stať, dnes sa musia stretnúť, musím Hinate dokázať, že aj ja verím v silu lásky,“ pobehoval po izbe sem a tam až kým ho nevyrušilo klopanie na dvere.
„Hinata, ja to vyriešim!“ kričal a bežal otvoriť. Vo dverách stála Sakura s otvorenými ústami.
„Naruto, čo sa deje?“
„Ahoj, Sakura, čo ty tu?“ povedal a škrabal sa zozadu na hlave.
„Vieš, dnes je Tanabata a ja som chcela ísť s jedným chlapcom von, len neviem, či aj on bude chcieť ísť so mnou,“ povedala zahanbene.
„Sakura, ja už, ale viem s kým pôjdem, prepáč.“
„Ale ja nechcem ísť s tebou,“ povedala Sakura a buchla ho päsťou po hlave.
„A s kým?“
„Už len tebe to budem vešať na nos.“
„A čo teda odo mňa chceš?“ začudoval sa.
„Vlastne nič,“ povedala, treskla dvermi a Naruto sa otočil s hundraním popod nos.
Vošiel späť do izby a natiahol si na seba čisté biele tričko a modré nohavice. Pričom stále rozmýšľal ako pomôcť Hin. Tak ho napadlo, že zájde za najmúdrejším, aby mu pomohol.

Zaklopal u neho na dvere. Prišiel otvoriť jeho otec.
„Dobrý deň, pán Nara, je Shikamaru doma?“
„Áno, je vzadu na záhrade, môžeš ísť za ním,“ Naruto prešiel cez celý dom a na verande za domom našiel ležať svojho dlhoročného kamaráta.
„Ahoj, Shikamaru.“
„Naruto, čo ťa k nám privádza, chceš ísť so mnou na Tanabatu?“
„Nie, veď ty aj tak už doprovod máš,“ mrkol na neho Naruto.
„Hej, Temari príde už o dve hodiny, lebo u nich to neoslavujú, ale aj tak nechápem ako je možné, že ona, taká tvrdá žena, má rada práve takýto sviatok.“
„Shikamaru, musíš mi pomôcť zachrániť dnešok.“
„Ako zachrániť?“
„Veď hviezdy sa stretnú len, keď bude obloha čistá, nemôže pršať.“
„Aha, no mne na tom až tak nezáleží.“
„Ale ja poznám niekoho komu áno,“ naliehal Naruto.
„Dobre, ale ako chceš ovládať počasie? To nie je možné,“ čudoval sa Shikamaru.
„Shikamaru, si najmúdrejší v celej Konohe, musíš na niečo prísť.“
„Ehm, ehm,“ odkašlal si za nimi Shikaku, „toto nie je prvýkrát, čo sa to stalo.“
„Už sa stalo, že bolo v tento deň zamračené?“
„Áno, ani na Tanabatu sa nedá ovplyvniť počasie. Ale raz, keď bolo zamračené, sa niekomu podarilo vyčistiť oblohu, kvôli svojej milovanej. Bol to vtedy najkrajší pár Konohy. Bolo to rok pred tým ako sa on stal Hokage a ako ona porodila nášho hrdinu.“
„Môj otec, to urobil pre moju mamu?“ zajasal Naruto.
„Ona ten sviatok pokladala za najdôležitejší a on jej chcel zaistiť, aby sa nepokazil.“
„A ako to dokázal?“ opýtal sa Shikamaru.
„Jednoducho odfúkol mraky.“
„Odfúkol mraky? Ako?“
„Naruto, preto si ty jediný, kto to dokáže dnes zachrániť. Sformoval veľa obrovských Rasenganov a všetky poslal do neba. Nastal obrovský vír a oblaky zmizli.“
„Waw, to musím dokázať,“ Naruto sa postavil, „ idem trénovať.“ Už len zakričal a bežal preč.

Dážď stále neustával a Hinata nervózne chodila po izbe, keď jej niekto zaklopal na okno. Otvorila ho a dnu padol mokrý a zadychčaný Naruto.
„Naruto, si v poriadku?“ Ten sa zdvihol zo zeme.
„Áno, som,“ otrepal sa od vody ako vták.
„Prečo si prišiel?“
„Aha, no, Hinata obleč si šaty, prídem pre teba za pol hodinu, musíme ísť pozrieť hviezdy,“ povedal nadšene.
„Naruto, ale veď prší,“ povedala smutne a pozrela do zeme.
„Všetko sa vyrieši, už viem ako,“ žmurkol na ňu a postavil sa pri okno, „len sa prichystaj.“
Vyskočil von a Hinata ostala stáť s otvorenými ústami.

Naruto sa ponáhľal domov po strechách, lebo v uliciach sa už zhromažďovali ľudia a iba sem a tam počul, ako sa rozprávajú: „Dnes nebude Tanabata naplnená.“ „Zase budú musieť rok počkať, kým sa stretnú.“
Keď prišiel domov, obliekol si rýchlo oblek a zobral kyticu kvetov, čo predtým nazbieral pri trénovaní. Rýchlo bežal naspäť až skoro narazil na Kakashiho, ktorý si čítal knihu na jednej zo striech.
„Kakashi-sensei, prečo ste tu a nie dolu na slávnosti?“
„Nepotrebujem sa pretláčať davom ľudí, keď ani neuvidím to najhlavnejšie z dnešného dňa.“
„Tak to budete prekvapený,“ usmial sa Naruto.
„Naruto, čo máš v pláne?“
„Urobím pre lásku to, čo môj otec,“ povedal hrdo a už bežal preč.
„Toto nedopadne dobre,“ zahľadel sa Kakashi opäť do knižky.
Naruto dobehol k Hinatiným dverám a ona tam už stála v romantických tmavomodrých šatách.
„Si nádherná,“ povedal jej a podal jej kyticu.
„Ďakujem, je krásna,“ sčervenala trošku Hin. Vôbec nechápala, čo sa s Narutom od včera deje.
„Poď, musíme sa poponáhľať, už na nás všetci čakajú,“ chytil ju za ruku a ťahal ju preč. Odtiahol ju až na hlavy Hokagov.
„A čo chceš robiť Naruto?“
„Ukážem ti hviezdy,“ povedal a vyvolal asi tristo klonov, dvesto klonov sa spárovalo a každá dvojica vytvorila obrovský Rasengan. Ostatných sto klonov chytilo tých, čo mali v ruke Rasengan a vyhodili ich do vzduchu. Na nebi sa vytvoril obrovský vír a začal fúkať veľký vietor. Po chvíli ten vietor ustal a obloha zostala čistá. Jediné, čo teraz narušovalo temnotu oblohy boli hviezdy.
„Naruto...“ vydýchla Hinata v úžase. Zdola počula samé nadšené výkriky a potlesk. Avšak záchranca sa nikde neobjavil.
„Naruto!“ zakričala a začala ho hľadať. Našla ho v bezvedomí ležať na zemi v tráve. Obrátila ho na chrbát a zatriasla ním. Nepomohlo. Tak sa nad neho nahla a on ju zrazu pobozkal.
„Čo to robíš? Vieš ako som sa zľakla?“ kričala na neho. On ju nenechal a zase ju pobozkal.
Keď sa odtiahol, tak si vedľa nej sadol, pozrel, jej do očí a povedal: „Raz na tento sviatok, keď mu počasie neprialo ako dnes, vyčistil jeden muž pre svoju milovanú oblohu. Bol to nastávajúci mladý Hokage a jeho krásna červenovlasá žena, ktorá tento sviatok milovala. Dokázal jej tým svoju lásku, tak ako som ja dnes chcel dokázať tú moju k tebe.“ Hinata sa mu vrhla okolo krku.
„Ďakujem ti, Naruto, za všetko, čo si pre mňa urobil.“
Obaja sa postavili a zamierili si spolu vychutnať výhľad na stretnutie dvoch hviezd. V pozadí vial iba lístoček na bambuse, na ktorom bolo napísané: „Urobiť niekoho skutočne šťastným.“