# Prophet # 04

Rozhodnutie

„Ty si moja sestra?!“ ledva lapal dych, „a ja som si myslel, že žiadnu rodinu nemám. Každý mi hovoril, že som démon a že tu nemám čo robiť. Ja som taký šťastný!!“ a so slzami v očiach sa jej hodil do náručia.
Deira ho hladkala po jeho blonďatých vlasoch a utierala mu slzy, ktoré sa mu rinuli po lícach.
„Naruto?“ opáčila.
„A...áno?“ ešte bol stále z toho v šoku.
„Je tu jeden malinký problémik. Dnes by mala Rada Starších zasadnúť. Majú rozhodnúť o mojom pobyte tu v Konohe. Buď tu zostanem alebo budem musieť odísť. No ak ma pošlú preč, určite sa budeš snažiť im v tom zabrániť“ po týchto slovách sa roztriasol do zúrivosti ani osika. Chcela ho upokojiť. Nepodarilo sa.
„Nemôžu ťa VYHNAŤ! Si moja sestra! Toto nedovolím!!“ zareval od zúrivosti a vyrazil do dediny. Mala čo robiť aby ho dobehla. Jeho pohľad ju zarazil. Bol plný nenávisti.
„Počkaj brácho!“ a odpoveď bola prudké pribrzdenie, že zastala päť centimetrov od jeho tváre.
„Toto nie je riešenie. Koniec-koncov, môj príchod bol trochu nezvyčajný. No nič nesmieš riešiť takýmto spôsobom. Vôbec nič,“ prívetivo sa mu prihovárala. Rorplakal sa.
„ Ale...ale ja ťa nechcem stratiť. Len teraz som ťa spoznal. Moja vlastná sestrička. Chcem aby sme boli ako malá rodina,“ rozprával medzi plačom.
„No ja už s tým nič nenarobím. Musíme dúfať. Tak poď, ideme za Tsunade. Skúsim ju presvedčiť, aby sme tam mohli zostať až do vyhlásenia.“
A tak šli.

O minútu v kancli...

Zaklopala, no stihla sa uhnúť, pretože začula vreskot a následnú ranu. Lee a Konohamaru vytvorili druhé dvere tým, že ju naštvali. Obaja opatrne vstúpili. Ten pohľad stál za to. Bohovia by sa čudovali. Hokage červená ani sharingan, Kakashi trasúci sa od strachu (to si ani neviem predstaviť), Gai zelený ako jeho úbor a ostatní by splynuli so stenou. S pohľadom vraha sa pozrela na nich. Dúfali, že to rodeo nezačne znova. A tak sa jej tí dvaja spýtali, či by mohli u nej v kancli zostať. Prikývla.

O dve hodiny...

„Deira Namikaze – Uzumaki,“ predniesla vstupujúca osoba. V miestnosti ani mucha nezabzučala.
„Rada síce rozhodla viachlasne, ale väčšina sa zhodla,“ ako na povel všetci zadržali dych. Odkecal základné úkony, aké sa počas rozhodovania museli urobiť. Potom prišla tá podstatná časť, ktorá mala byť buď radostná alebo smútočná.
„A rozhodli takto. Tvoj pobyt tu v dedine nie je možný. Do hodiny musíš Konohu opustiť, inak budeš považovaná za nepriateľa,“ a bolo to vonku.
„ Prijímam toto rozhodnutie. Do určeného času odídem,“ prikývla. Naruto sa už – už chcel postaviť, no jej slová ho zarazili.
„Toto mi nemôžeš urobiť,“ s výkrikom sa jej hodil do náručia a snažil sa ju presvedčiť.
„Nie, nii-san ja som to akceptovala. Skús to aj ty,“ chlácholivo sa naňho pozrela, no v jej očiach niečo definitívne vyhaslo.