Naruto Uzumaki Namikaze no Yokou 21

Boli sme oboznámení s pravidlami prvej časti testu. Mohli sme podvádzať maximálne päťkrát, potom sme boli vylúčení.
Začali sme písať. Otázky boli celkom jednoduché. Teda aspoň pre mňa. Nejaký chalan vedľa mňa lamentoval už nad prvou. Po mojej druhej ruke sedel ten chalan, čo sa Naru-nii-san nesmial. Aburame Shino. Spolu s Hyuuga Hinatou, tým nesmelým dievčaťom, na mňa urobili dojem. Bolo zvláštne pozorovať niekoho iného okrem nás, Narutove líšky, aby Anikiho chápali. Tiež vo mne vrela zlosť, keď sa tí ostatní ninjovia Nii-san smiali. A ani si nevšimli, čo sa s Narutom dialo. Avšak to čo im povedal si budú pamätať. Technika, ktorú použil na vymazanie pamäti bola odlišná, než ktorú používal zvyčajne. Vedeli sme, že zvyčajne používa techniku zvanú Wareta Garasu, Rozbité sklo. Tentoraz však použil techniku nám neznámu, ale vyzeralo to, že bola založená na tom istom princípe. Akurát použil pečate. A dokázal vymazať pamäť všetkým v miestnosti, okrem tých deviatich, ktorí sa mu smiali.
Nebolo to dávno od doby, kedy nám Naruto povedal to, čo o nás zistil. Asi tri týždne dozadu prišiel do dediny jeho klon so správou, ktorá nás šokovala. Počas tých šiestich rokov, čo sme boli s ním, nás pozoroval. Prišlo mu zvláštne, že niektorí máme Kekkei Genkai. A celkovo mu prišlo divné, že sme sa naučili ovládať chakru ani nie za mesiac. To isté platilo, keď sme sa učili rozprávať. Trvalo to približne dva týždne.

Narutov klon sa náhle objavil v strede dediny. Všeti, prekvapení, sa okolo neho zoskupili. Boli zvedaví, čo sa dialo, keď Naruto poslal klon.
„Naruto-kun, čo sa stalo?“ spýtala sa ho Yuno.
„Nič závažné. Len som sa dozvedel nejaké nové veci, ktoré by vás mohli zaujímať,“ povedal.
„Čo také??“ vypytoval Ao.
Naruto sa uškrnul. Rozložil pred seba tri zvitky a urobil nejaké pečate. Všetky tri zvitky sa rozprestreli a začali vypúšťať dym. Keď dym zmizol, pred Narutom, stála kopa rozlične veľkých zvitkov a kníh.
„Načo sú?“ spýtala sa Suisen.
„No, už dlhšie vás všetkých pozorujem a všimol som si niekoľko abnormálií, ktoré by sa nemali stať, ak sa učí zviera rozprávať a ovládať chakru,“ povedal Naruto.
„Ako to myslíš?“ nechápali podaktorí.
„Myslím to tak, že ak si vezmeme ako príklad krkavca, tomu trvá nejaký ten mesiac, kým sa naučí rozprávať. Pokiaľ by sa mal učiť ovládať aj chakru, trvalo by to nejaké tri mesiace. A pochybujem, že by krkavce používali chakru. Keď som vás učil rozprávať, boli to dva týždne a vedeli ste tvoriť komplikované súvetia. Na ovládnutie základných jutsu ste potrebovali tri týždne. A to nie je všetko. Niektorí z vás majú Kekkei Genkai, iní zase neuveriteľný cit pre to, čo robia. Napríklad Gohakova rodina dokáže vyrábať zbrane, dokáže pracovať s oceľou, železom a dokonca aj s drahými kovmi akoby to robili roky. Alebo rodina Hana sa vyzná v rastlinách z ktorých vyrábajú lieky a jedy. A mnohí ďalší, ktorí dokážu neuveriteľné veci,“ urobil krátku prestávku. „Preto som začal preberať staré dokumenty. A objavil som istú zaujímavosť. Asi tri roky po tom, čo Mudrc šiestich ciest rozdelil Juubiho na deväť častí, objavilo sa päť klanov, ktoré začali uctievať Kyuubi no Yokou. Avšak, ostatní ich začali prenasledovať a napádať. Týchto päť klanov sa začalo schovávať, až na seba raz narazili. Najprv si mysleli, že sú nepriatelia, ale v momente, keď sa chceli na seba vrhnúť, objavil sa Kyuubi a zastavil ich. Len čo uvideli, ako sa všetci poklonili, pochopili, že boli prívrženci toho istého démona. Založili medzi sebou spojenectvo. Niekoľko rokov potom, boli napadnutí. A keďže útočníci vedeli, že uctievali Deväťchvostého Líščieho démona, rozhodli sa, že týchto päť klanov pomocou jutsu premenia na zvieratá. Rozhodli sa pre líšky. Od tej noci, čo bolo spojenectvo prívržencov Kyuubiho porazené a premenené, stala sa ešte jedna udalosť, ktorá opäť spomenula päť klanov. Bol to súboj medzi Senju Hashiramou a Uchiha Madarou. Vtedy Madara využil Kyuubiho. Ovládol ho pomocou Sharinganu. Hashirama však Uchihu porazil a jeho manželka, Uzumaki Mito zapečatila Kyuubiho do seba. Asi mesiac po tomto boji sa objavili líšky. Najväčšia a najstaršia z nich prišla až za Senju Hashiramou a požiadala ho aby Kyuubiho pustil. Ten však povedal nie a požiadal ich, aby odišli. Ešte pred tým, než odišli, prekliali Konohu. O tej kliatbe sa nič nepíše, asi ju vzali ako nepodstatnú.“
Naruto sa trochu vydýchal.
„A aký má súvis tých piatich klanov s nami?“ spýtal sa Koichi, dvadsať ročný mladík s rozježenými vlasmi.
„To hneď zistíte...Dobre, teraz by som vás rád poprosil, aby ste sa rozdelili do rodín. Do pokrvných rodín...Ok. Teraz, keď ste takto rozdelení, poprosil by som Hatea, aby aj so svojou rodinou presunul k rodine Hana. Gyaku, ty sa pripoj ku Gohakovej rodine a Tokoyo, vy sa priraďte k Noko Yuu. Usagi, choďte k Nakamura. Shiro, Ao a Midori, vy zostaňte tam, kde ste,“ povedal blonďák.
Naruto takýmto spôsobom rozdelil všetky líšky, ktoré vedeli používať chakru. Tí, ktorých nespomenul vôbec, boli obyčajní civilisti. Ale pripomenul, že medzi uctievateľov Kyuubi no Yokou patrilo aj ten nejaký počet obyčajných ľudí, civilistov.
„Čo znamená toto podelenie?“ spýtal sa Fuji, otec Hana trojičiek.
„Keď sa pýtaš, tak začnem. Rozdelil som vás takto, pretože medzi vami a piatimi klanmi je jeden spoločný bod. Vy ste potomkovia týchto piatich klanov. Z generácie na generáciu sa prenášali vedomosti, ktoré potom ešte vylepšovali. Oni sa nestarali o to, že sú takí, akí sú. Im to bolo jedno. Vedeli, že raz sa z toho Henge dostanú. A vy ste tí, ktorí sa z tohto jutsu dostali. Vaši potomkovia sa už nebudú rodiť ako líšky. Od doby, čo sa prví z vás stali opäť ľuďmi, technika, ktorá vás držala v líščej podobe, postupne slabla až keď sa narodili prvé ľudské deti sa úplne vytratila. Vaša rasa sa však nazýva Kitsune, podľa uší a chvostov, ktoré vám ostali,“ povedal pevným a povzbudivým hlasom Naruto.
„Ako sa volali klany? Ako máme vedieť, koho sme potomkovia?“ spýtala sa Tayuki.
„Práve som to chcel povedať. Klany tvorili dnešný model tímov. Jeden defenzívny klan, tri útočné klany a jeden klan liečiteľov. Preto boli vo svojej dobe tak obávaní.
Začnem defenzívou. Klan sa volal klan Murashi. Táto rodina mala schopnosť ovládať paru, čiže kombináciu Futonu, Siutonu a Katonu. Pri boji používali paru na zmätenie nepriateľa a následného útoku, alebo v prípade, že ich bolo menej než útočníkov, stiahnutia sa. Svoje schopnosti však používali aj pri liečení. Ako všetci dobre vieme, para má pozitívny vplyv na zdravie. Naozaj sa mi nechce vymenovávať všetky výhody, takže sa presunieme ďalej.
Ďalším klanom bol klan Hana. Bol to lekársky klan, svoje schopnosti využíval na výrobu liekov a jedov. Rovnako ako Murashi, Hana mal vlastnú afinitu chakry. Mali kontrolu nad rastlinami, hlavne kvety a bylinami. Na rozdiel od Hashirami, ktorého telo sa mohlo meniť na drevo, klan Hana mal schopnosť za pomoci svojej chakry nechať vyrásť zo semienok aj niekoľko metrové rastliny. Ich znakom sa stal roztvorený lotos, pretože ich Kekkei Genkai malo podobu obrovského lotosu, ktorý mohol vyliečiť hocijaké zranenie. Avšak boli známi aj pre ich mäsožravé rastliny.
No s útočnými klanmi to bolo inak. Delili sa na priamy útok, klan Noko, Kenjutsu, klan Nakamura a Genjutsu, klan Tazuya. Klan Noko bol považovaný za klan živého ohňa. Najzaujímavejším faktom bolo, že jeho príslušníci dokázali celý vzplanú bez toho, aby im to uškodilo na zdraví. Samozrejme, že hlavným elementom tohto klanu je Katon. Boj s týmito nijami bol náročný, a smrteľný, pokiaľ sa niekto dostal do takzvaného Ohnivého objatia. Bolo to presne to isté, ako keby vás upálili na hranici. Dokonca ani používatelia Suitonu ich nedokázali uhasiť. Extrémne nebezpečný klan.
Rodina Nakamura boli vo svojej dobe najlepšími kováčmi a šermiarmi. Do svojich zbraní dokázali dostať svoju chakru a posielať útoky na svojich nepriateľov. V tomto klane bolo jedno akú afinitu ste mali. Delili sa do piatich skupín podľa používania elementov. Pokiaľ niekto ovládal viac elementov, bola to jeho výhoda. Najlepšie na tom bolo, že ich uniformy boli farebne odlíšené. Teda keď niekto, používajúci Suiton, zaútočil na šermiara v zelenej zbroji, mysliac, že používa len Doton, bol veľmi prekvapený, keď naňho šermiar vytiahol Raiton,“ povedal s úsmevom na tvári Naruto.
Všetci zaujato počúvali. To, čo im Naruto rozprával, mohla byť pravda. Už dlhšie si uvedomovali, že sa v tom, že tu sú, niečo skrýva. A blonďáčik im to práve hovoril.
„Posledný, piaty klan Tazuya. Klan používajúci Genjutsu. Vtedy najlepší. Ešte lepší než klan Uchiha. A to bol dôvod, prečo bol skoro vyhubený. Uchihovia nevedeli prehrýzť to, že bol niekto lepší v Genjutsu než oni. A bol to práve klan Uchiha, kto ich aj po tom, čo pät klanov zakliali, začal naháňať a zabíjať.
Zároveň klan Tazuya patril medzi najnebezpečnejšie klany tej doby. Príslušníci tohto klanu sa nazývali Troj-okí. Dôvodom bol znak, ktorý mali na čelách. Podľa toho, ako sa nazývali, je jasné, že tento znak mal tvar oka. Stačil jeden pohľad a nepriateľ bol Genjutsu. Oko na čele bilo do očí, vďaka šedému sfarbeniu, ale pokiaľ sa protivník naňho dokázal nepozerať, druhou zbraňou klanu Tazuya boli ich oči. Neskutočnými svetlými odtieňmi všetkých farieb priťahovali pozornosť dvojnásobne než okom na ich čelách. Ďalšia zaujímavosť tohto klanu bola, že oko do jedenástich rokov bolo zatvorené. Po dosiahnutí sa otvorilo a tým narástla sila jedinca. Ale oko nebolo jediný znak klanu Tazuya. Zvláštne tetovanie neznámych znakov, s ktorým sa príslušníci klanu už narodili. Toto tetovanie mali na pravej ruke. Začínalo sa na chrbte ruky a tiahlo sa až do polovice predlaktia. Dokonca ani klan Tazuya nevedel, čo tieto znaky znamenajú.
S dedením moci to bolo trošku inak, než v ostatných rodinách. Dedič klanu nemusel byť ten prvorodený. Mohol byť aj posledný, ktorý sa narodil. Dal sa poznať podľa jednej veci. V deň jeho trinástich narodenín mu oko na čele začalo slabo žiariť. Spolu s narastajúcou bolesťou hlavy sa okolo znaku v určitom čase vytvorili tri bodky. Po stranách oka a nad ním. To ale nebolo všetko. Oko sčernelo a dúhovka sa rozdvojila. V porovnaní s okom iného príslušníka klanu Tazuya to vyzeralo asi takto,“ povedal Naruto a ukázal im obe oči v jednom zo zvitkov.
„Akoby to ešte nestačilo, oko sa dedičom aj hýbalo. Ešte predtým, ako sa všetkých päť klanov spojilo, bol klan Tazuya považovaný za démonov, ktorí boli poslaní z Gehenny. Rovnako na tom bol aj klan Noko. Možno preto sa tieto dva klany spojili ešte pred uzavretím spojenectva piatich.“
„To znamená, že to, ako sme v skupinách, si nás pridelil do klanu, do ktorého patríme?“ spýtal sa Gohaku.
„Presne tak,“ prikývol Naruto.
„Ale, Naru-nii, kam patríme my?“ opýtal sa Midori.
„To by ste mali vedieť, keď ste sa už premenili. Len si dajte dolu tie šatky a pochopíte kam patríte,“ povedal milo blonďáčik.
Shiro, Ao a Midori si dali dolu šatky, ktoré im zakrývali čelá. Všetci prítomní prikývli s úsmevom na perách. Trojčatá mali na čelách šedé oči. Keď sa navzájom na seba pozreli, pustili sa do obrovského rehotu. Po desiatich sekundách nakazili aj ostatných.
Keď sa všetci trochu upokojili, Naruto začal znova rozprávať.
„Teraz, keď sa päť klanov vrátilo, je načase, aby sa znova dostali do povedomia celého sveta. Všetci by mali vedieť, že ste prežili. A Konoha by sa mala obávať. Nech už znela kliatba klanov akokoľvek, spoločenstvo piatich sa vracia. Od dnešného dňa už nie ste len dedina Summonov. Od dnešného dňa sa táto dedina oficiálne stáva Dedinou skrytou v údolí, Tani no Sato, v zemi hôr,“ zvolal Naruto.
Kitsune začali kričať na súhlas. Boli šastní, že konečne dostali odpovede na ich nevyslovené otázky.
V chráme, ktorý stál v strede dediny, sedel starý muž s malým, asi dvojročným chlapcom v rukách. Všetko, čo Naruto povedal, počul. Aj keď tam nebol, pozoroval ich cez krištáľovú guľu. Usmial sa, keď Naruto dokončil svoju reč a dav začal volať na slávu. Okakuru vedel, ako znela kliatba. Lenže zákony veštcov prísne zakazovali hovoriť o kliatbach. Mohli hovoriť len o budúcnosti vzdialenej maximálne sedem dní. Výnimka znela len vtedy, pokiaľ by ho o to požiadal samotný Bijuu.

Bola som práve na deviatej otázke, keď ma zrazu vyrušil hluk. Zdvihla som hlavu a uvidela som, že úplne vpredu sa niečo stalo.
„Zavolajte doktora. Niekto nám tu omdlel,“ požiadal Ibiki jedného z kontrolujúcich.
Oslovený sa postavil prešiel k miestu a vyniesol odtiaľ asi štrnásť ročného chalana. Keď prechádzali okolo nás, niečo som zacítila. Sladkastú vôňu kvetov. Samozrejme! Uspávací jed, ktorý sme so sestrami sami vyrobili. Dali sme to Narutovi, keď bol u nás pred jeho prvou veľkou misiou. Takže to Naruto uspal toho chalana. Usmiala som sa. Typický Aniki. Rád si z niekoho uťahuje a najradšej ľudí uspáva.
„Je čas na desiatu otázku,“ oznámil nám Ibiki.
Teraz alebo nič. Posledná, desiata otázka. Najdôležitejšia zo všetkých. Napäto som čakala, čo príde.
„Avšak, ešte pred tým, ako ju zadám, chcem vás oboznámi s pravidlami tejto otázky,“ povedal skúšajúci.
Čože? Ďalšie pravidlá?
Otvorili sa dvere. V nich stál pomaľovaný ninja zo Suny.
„Práve načas. Oplatilo sa ti hrať sa s bábkami?“ spýtal sa toho ninju Ibiki. „Len si sadni.“
Po tom, čo si piesočný ninja sadol, skúšajúci pokračoval.
„Teraz vám to vysvetlím...toto sú pravidlá beznádeje,“ povedal. „Prvé, pre desiatu otázku sa musíte rozhodnúť, či je vezmete alebo nie.“
„Vybrať si!?“ skríklo dievča s vejárom na chrbáte. „A čo sa stane, ak si vyberieme ju nevziať?!“
„Ak sa rozhodnete otázku nevziať, vaše body sa znížia na nulu. Zlyháte. Spolu aj s vašimi dvoma tímovými partnermi.“
„Čo to má znamenať?!“ skríkol iný chalan.
„Samozrejme, že sa rozhodneme vziať si otázku!!“ ozvalo sa nejaké iné dievča.
„A teraz...ďalšie pravidlo...“
Ďalšie? Preboha, už ich nie je náhodou dosť?
„Ak sa rozhodnete, že otázku vezmete...ale odpoviete nesprávne...tá osoba sa nebude môcť už nikdy zúčastniť Chunninskych skúšok.“
„Čo je za hlúpe pravidlo?!“ skríkol chalan, ktorý sa smial Narutovi. „Sú tu ľudia, ktorí robia skúšky po niekoľký raz!!“
„Hehehe....Vy ľudia máte len smolu. Že tento rok, sú to moje pravidlá. Ale dám vám cestu von. Tí, ktorí sa rozhodnú otázku neprijať...môžu to skúsiť o rok.“
Nastalo ticho. Samozrejme, že som nechcela odísť, hlavne nie keď tu bol Aniki. Ale pokiaľ by som odpovedal zle, celý môj tím prepadne. Nevedela som sa rozhodnúť. Mám, či nemám?
„Tí, ktorí si neprajú odpovedať, zdvihnite ruky. Potom smiete odísť,“ povedal Ibiki.
Znova bolo ticho. Všetci určite uvažovali, čo majú robiť.
„Ja...ja to neprijmem,“ ozval sa jeden skoro dospelý chalan. „Odpusťte mi, Gennai, Inoho...“
„Číslo 50, zlyhal. 111, 130, tiež zlyhali.“
„Ja tiež!“
„A ja.“
„Odchádzam.“
Bolo to až neuveriteľné, koľko ninjov sa vzdalo tak rýchlo. Teraz to bolo vážne. Musela som sa rýchlo rozhodnúť.
Zrazu sa do vzduchu pomaly dvíhali dve ruky. Svetlo modrý a sivý znak tiahnuc sa z chrbta ruky až do polovice predlaktia. Boli to Shiro a Ao.
„S-shiro-nii, A-ao-nii,“ počula som Midoriho.
„Tí noví asi nemajú odvahu,“ zamrmlal s úškrnom, chalan za mnou.
„Nepodceňujte nás!“ zrevali naraz a tresli rukami o lavice. „Samozrejme, že to berieme!!“
Samozrejme. Niečo také dokázali len oni. Všimla som si, ako niektorí boli šokovaní.
„Aj keby sme mali byť Geninmi naveky, spravíme všetko preto, aby sme sa stali generálmi v našej dedine. My sa nebojíme nejakého pravidla!!!“ skričali.
Usmiala som sa. Urobím to ako oni, nevzdám sa.
„Spýtam sa vás ešte raz...alebo lepšie. Vidím vás tu trikrát, to znamená, že sa spýtam vášho brata. Vaše životy závisia od tohto rozhodnutia. Toto je vaša posledná šanca odísť,“ povedal Ibiki Midorimu.
Všetky pohľady smerovali na najmladšieho z Tazuya trojčat. Ten stál. Videla som ako sa triasol.
„Ja...ja...Ja súhlasím s bratmi. Zostávame,“ povedal trasúcim sa hlasom.
Na tvárach všetkých prítomných spočinul ľahký úsmev. Vedela som, že teraz to už nikto nevzdá. Shiro, Ao a Midori odohnali ich strach.
„Dobré rozhodnutia. Teraz, pre všetkých, ktorí zostali...“ začal Ibiki.
Bola som v napätí. Čo asi príde?
„Gratulujem vám k prejdeniu prvej časti testu!!!“ zvolal.
Ticho.
„Počkajte...Čo tým myslíte?“ spýtalo sa ružovo-vlasé dievča. „Už sme prešli? A čo desiata otázka?“
„Nikdy tam nebola,“ povedal s úsmevom Ibiki. „Alebo môžeme povedať, že tie dve rozhodnutia boli desiatou otázkou.“
„A čo tých deväť predtým? Potom boli zbytočné!!“ skríklo dievča s vejárom.
„Tých deväť otázok nebolo zbytočných. Vďaka nim sa overilo, ako dokážete získavať informácie. Vlastne tento test bol stavaný na to, aby sa v ňom podvádzalo,“ vysvetlil Ibiki a dal si dole svoju ochrannú čelenku. „Lebo informácia je dôležitejšia než život. A na misii a na bojovom poli, ľudia riskujú svoje životy.“
Na jeho hlave bolo množstvo spálenín, dier a jaziev. Tento ninja mal za sebou viac než my všetci dohromady. Znova si dal na hlavu čelenku a usmial sa.
„Prajem vám veľa šťastia v ďalšej časti testu.“
Sotva to dopovedal, cez okno preletelo niečo čierne. Keď ustal prach videli sme ženu s fialovými vlasmi, oblečenú v sieťkovanom tričku, v sukni a na sebe mala kabát.
„Ok! Nie je čas na oslavy! Ja som skúšajúca druhej časti testu. Mitarashi Anko!“ skríkla žena.
Ticho.
„Zlé načasovanie...“ povedal Ibiki.
„Osemdesiat štyri? Ibiki, nechal si dvadsaťosem tímov prejsť. Tohtoročný test musel byť ľahký.“
„Bolo tu veľa výnimočných geninov.“
„Zdá sa, že ich budem musieť rozdeliť na pol,“ uškrnula sa Anko.
Rozdeliť na pol? Nás? Čo tým myslí?
„Začína to byť zaujímavé. Všetko vysvetlím, keď sa premiestnime na iné miesto. Nasledujte ma,“ povedal žena.
.
.
.
Stáli sme pred ohraničeným územím. Za plotom, na ktorom bola ceduľa s nápisom Nebezpečenstvo! Nevstupovať!, sa rozprestieral obrovský les.
„Vitajte na mieste konania druhej časti testu. Aréna 44,“ povedala Anko s úškrnom na perách. „Tiež známu, ako „Les Smrti“!!“