Naruto Uzumaki Namikaze no Yokou 20

Videl som ako sa na nás všetci pozerajú. Znova som zacítil ako sa mi trasie vnútro. Bol som nervózny a vystrašený z počtu ninjov, niekoľko rokov starších od nás. Asi jediná záchrana bola, že som očami okamžite zavadil o Naru-nii-san. Stál opretý o stĺp. Tvár mal zahalenú kapucňou, ale všetci šiesti sme vedeli, že sa usmieva. Rozhodne bol prekvapený, že nás vidí. Bara, Deijī, Suisen, Ao, Midori a ja sme stáli vo dverách miestnosti na Chunninské skúšky ako zástupcovia Dediny skrytej v Údolí, Tani no Sato.

Dívali sme sa na tie deká ako keby boli z inej planéty. Pripadali nám zvláštni. Ako keby boli generáciu pozadu. Ich znak na čelenkách sme nikdy predtým nevideli. Polovica znaku Jin-Jang, časť Jang s troma bodkami.
Dievčatá boli rozhodne odlišné od Sakury, Tenten, Hinaty alebo mňa. Mali svalnatejšie ruky a trochu kratšie nohy. To sa zdalo aspoň mne. Na rozdiel od tela, mali veľmi pekné tváre. Čokoládovo hnedé oči s veselou iskrou. Vlasy, oranžovo-hnedé, mali vypnuté do drdola z ktorého voľne viseli dva vrkôčiky. Oblečenú mali kombinézu bez rukávov až do pol stehien. Bola biela so zeleným pruhom v strede a na chrbte mali asi znak svojho klanu. Rozkvitnutý lotos v kruhu. Okolo bokov mali chrániče. Staré samurajské brnenie, ktoré chránilo polovicu stehien. Na opasku béžovo-žlté kapsičky so zbraňami. Mali oviazané obe ruky so štvrtiny predlaktia a aj nohy. Topánky a aj čelenku, ktorú mali okolo krku, mali gaštanovo hnedej až tmavo oranžovej farby. Keďže boli trojičky, jediný znak, ktorým sme ich dokázali rozlíšiť boli kvety v ich drdoloch. Jedna mala ružu, druhá sedmokrásky a tretia narcis.

S chalanmi to bolo približne rovnaké. Aj oni boli trojčatá. Na rozdiel od dievčat, chlapci boli o niečo chudší, ale nie o veľa. Mali snehobiele vlasy, ktoré smerovali na všetky strany. Ochrannú čelenku mali na čele, rovnako ako väčšina z našich konožských ninjov. Oči nezvyčajnej svetlulinko modrej farby. Išiel z nich pocit tajomna. Čo sa týkalo oblečenia, tak sa asi veľmi nesnažili, aby to dokopy nejako sedelo. Biele mikiny s krátkym rukávom boli lemované u každého jedného inou farbou. Jeden mal sivé alebo šedé, druhý mal lemovanie morskej modrej a tretí smrekovo zelenej farby. Tiež mali na chrbátoch znak svojho klanu. Boli to dva kruhy v kruhu. Na mieste, kde sa dva kruhy pretínali bolo vyznačené oko. Pod tým mali len sieťované tričká s polovičným rukávom. K tomu si obliekli tmavohnedé nohavice do štvrtiny lýtok, odtiaľ pokračovali obväzy. Okolo pravého stehna mali kapsu na kunai, presne tak, ako sme nosili my. Mali oviazané ľavé ruky asi do polovice predlaktia. Na pravej ruke mali znak. Niečo ako tetovanie, ale nevyzeralo to tak. Každý mal farbu znaku zodpovedajúcu ich oblečeniu. Sivé až šedé, svetlo modré a svetlo zelené. Na chrbte mali pripnutý zvitok.
Chalan v zelenom podišiel k Narutovi.
„Hej, to by som nerobila,“ ozvala sa vedľa mňa Sakura.
Zvyšní z tejto šestice sa na ňu pozreli so zdvihnutým obočím.
Presunuli sme sa k nim bližšie.
Chalan sa postavil pred Naruta a čakal. Ten sa po dvoch sekundách odlepil od stĺpu a postavil sa oproti chlapcovi tvárou v tvár.
Ten sa usmial.
„Tazuya Midori. Teší ma,“ povedal a mierne sa uklonil.
„Uzumaki Naruto. Aj mňa,“ odpovedal Naruto a tiež urobil to isté, čo Midori.
„Hou hou, Naruto. Čo sa chováš zrazu tak slušne. Ešte pred pätnástimi minútami si o poschodie nižšie kričal. Nejaká priveľmi rýchla zmena nálady, nezdá sa ti?“ pobúchal ho po pleci Kiba.
Videla som ako ten chlapec, Midori sa okamžite stiahol za svojich bratov.
„Hej, trochu sa stíš, ok? Môj brat má citlivé uši, tak sa stíš,“ okríkol ho chalan so sivým lemovaním mikiny.
„Tak sorry, sorry. Nechcel som,“ bránil sa. „Inak ako sa voláte vy?“
„Moje meno je Shiro, vedľa mňa je Ao,“ povedal.
Midori sa stále schovával za svojimi bratmi. Triasol sa.
„Mňa by celkom zaujímalo ako sa voláte vy?“ spýtala Sakura dievčat.
„Moje meno je Bara, po mojej pravici je Deijī a po mojej ľavici stojí Suisen. Pochádzame z klanu Hana,“ povedalo dievča s ružou v drdole.
Nehovorili to dvakrát nadšene. Ani jeden. Ani Shiro ani Bara. Navyše na nás zazerali, ako keby sme niečo spravili zlé.
„Hej vy. Áno, vy tam. Vy ste rokie nie je tak?“ spýtal niekto za nami.
Všetci sme sa otočili za hlasom. Pri stene sedel chalan s okuliarmi a so sivými vlasmi, oblečený vo fialovom.
„Ja sa pokúšam už nejaký ten čas spraviť Chunninské skúšky, ale vždy mi to nevyšlo,“ povedal.
Takže sme mali pred sebou ostrieľaného ninju.
„Poznám trik ako sa dozvedieť o ostatných ninjoch, čo sa nahádzajú v tejto miestnosti. Tento,“ povedal a ukázal nám balíček čistých kariet.
„Karty?“ zodvihol obočie Ao.
„To nie sú obyčajné karty. Keď do nich vložím chakru, takto,“ položil kartu na zem, dotkol sa nej dvoma prstami a kartu začal točiť. Vypustila obláčik dymu. „A toto je výsledok,“ zdvihol kartu do vzduchu a ukázal nám ju.
Karta sa zmenila na ninja kartu. Presnejšie Narutovu ninja kartu.
Na fotke sa mračil ako zvyčajne. Ale jeho graf vyzeral neuveriteľne. Všetko až na Kekkei Genkai, ktoré neovládal, lebo bol z civilnej rodiny, mal na strednej úrovni.
Sakura sa skoro zadrhla smiechom. Aj všetci ostatní, až na Shina, Hinatu, samozrejme Naruta, Shira a jeho bratov a Bary a jej sestier.
Toto bol Narutov stupeň schopností? Veď by som ho poľahky porazila aj ja! Tvári sa ako frajer, ktorý všetko vie a pritom je to poriadny slaboch. Chce si len pripadať silný, aby zakryl to aký je v skutočnosti.
„Pekné prekvapenie, čo Naruto?“ zachechtala Sakura.

Videl som ako sa Nii-san začal nenápadne triasť. Cítil som to. A vedel som, že to cítili aj Shiro s Aoom a Bara so sestrami. Všetci v dedine mne malé spojenie s Narutom. Vieme kedy je nahnevaný, kedy je smutný, atď. a teraz bol extrémne nahnevaný.
„Nič si z toho nerob,“ povedal ten chalan s okuliarmi. „Poznám niekoľko ľudí, ktorí sa chovajú ako frajeri, ale v skutočnosti sú slabí. Nie si jediný.“
Sopka vybuchla. Naruto bol typ človeka, ktorý síce vybuchol, ale jeho hnev ovládol jeho myseľ pomaly. Začal sa triasť intenzívnejšie. Teraz si to všimol už aj chalan so slnečnými okuliarmi. Poklepal prstom po ramene čiernovlasého dievčaťa. Tá sa pozrela na Anikiho a okamžite sčervenala. Okuliarnatý chalan sa presunul ďalej od Naruta a čiernovlasé dievča urobilo to isté.
„Tak, Naruto, ako sa teraz cítiš, po tom ako sme odhalili tvoje tajomstvo?“ spýtalo sa rúžovovlasé dievča.
To si naozaj nevšimla, čo sa s Narutom deje? všimol som si, že aj ostatný ninjovia, ktorí stli pri nás sa odtiahli. Rozhodli sme sa spraviť to isté. Presunuli sme sa k čiernovláske a okuliarnatému chalanovi.
„Môžem sa spýtať, to sú naozaj tak blbí, alebo čo?“ spýtal sa ich Ao.
„Skôr sú to ignoranti. Moji chrobáci mi povedali o Narutových ozajstných schopnostiach. Má čo robiť, aby ich schoval pred očami ostatných,“ vysvetlil nám chalan.
„Ako sa voláte?“ spýtala sa Suisen.
„Moje meno je Aburame Shino,“ predstavil sa okuliarnik.
„J-ja som Hyuuga Hinata,“ trocha sa zakoktalo dievča s čiernymi, alebo tmavomodrými vlasmi.
Až teraz som si všimol, že jej oči boli svetlulinko fialovej farby a nemali zrenice. Vyzerali ako slepé, ale rozhodne neboli.
Naruto začal vrčať. Mohli sme to počuť len my, z jeho dediny. Vrčal potichu, ale intenzívne. Vedel som, že to musí počuť aj ten pes. A mal som pravdu. Začal tiež vrčať.
„Akamaru, čo sa deje?“ spýtal sa chalan s červenými trojuholníkmi na lícach.
„Hej, Naruto, čo takto si dať po skúškach zápas? Bola by to.......“ a to už ten emák nedokončil, lebo Naruto sa na nich otočil. Páska, ktorú mal na tvári sa začala odlepovať.
„Ty mi tu nemáš čo hovoriť. Ten graf je zlátanina na ktorú sa môžu všetci nachytať a podceniť svojho súpera,“ zatiaľ pokojne. Nii-san sa držal. „Ale ty mi tu nemáš právo rozprávať, čo mám robiť, po tom, čo ste mi včera chceli urobiť! Že vraj uspať ma! Viem, že keby som odtiaľ neutiekol, tak vy by ste mi pomaľovali ksicht, aby som sa tu znemožnil!“ Naruto vybuchol.
„Čo sa to s tebou deje, Naruto? Prečo na nás znova kričíš?“ spýtala sa rúžovovláska.
„Ty sa radšej ani nepýtaj! Je to aj tvoja chyba! Toto sa mi stalo len kvôli vám!“ a strhol si z oka vatu.
Trochu sme sa vystrašili. Anikiho oko bolo tmavo červené až čierne. Vôbec nevyzeralo dobre.
„Toto je len vaša chyba! Keby ste mi nedali do jedla a pitia tie lieky na spanie, tak by som teraz bol v pohode a pretvaroval sa, že ste moji priatelia. Viete čo? S tým je koniec! Už veľmi dlho sa hrám na slušného! Pokiaľ chcete zažiť peklo, zaručujem vám, že ho zažijete!“ skríkol.
Zhlboka sa nadýchol. Jeho tep sa spomalil. Oboma rukami spravil pečate na vymazanie pamäte. Celá miestnosť sa pokryla rôznymi znakmi.
„Čo to, do pekla, je?“ spýtal sa nejaký ninja.
„Kai!“ povedal Naruto.
Vedeli sme, ako táto technika funguje. Vymysleli sme ju totiž my, Shiro, Ao a ja. Je to niečo ako Genjutsu, pri ktorom sa z pamäte naozaj vymaže to, čo sa nechce, aby niekto vedel. Jedin obrana je, že sa dajú ruky do pečate tigra a vypustí sa z tela trocha chakry. Nikdy sa nám nestalo, že by to zlyhalo.
Nenápadne sme založili pečate a vypustili sme z tela chakru. Baby urobili to isté. Mohli sme krásne vidieť ako sa všetkým ninjom usádzali na tvári zmätené výrazy. Všetci sme sa uškrnuli. Naruto si nalepil vatu späť na oko.
„Tak dobre, všetci si sadnú na miesta, ktoré sú očíslované presne ako na papieri, ktorý ste dostali, keď ste sa zapísali. Prvá časť testu za chvíľu začne,“ povedal muž, ktorý sa z ničoho nič objavil v miestnosti.
Tvár mal poriadne zjazvenú. Asi mal za sebou veľa súbojov.
.
.
.
Sedeli sme v miestnosti. Nebol som s bratmi, separovali nás. Bol to nepríjemný pocit sedieť medzi ľuďmi, ktorých som nepoznal.
Ao sedel tri rady predo mnou, Shiro až päť radov. Dokonca aj dievčatá boli ďaleko. Separácia tých, čo sú spolu v tíme je najlepšia možnosť, ako zistiť, ako každý dokáže uvažovať sám.
„Pripravte si ceruzky, prvá časť Chunninskych skúšok sa začína práve.....teraz.“