Uzumaki dvojičky - 59. Pravda
Onedlho plamene ustali. Z Naokiho tela zostal len popol. Všetci sa na to neveriacky pozerali. Z popola následne začal vyliezať živý Naoki. Madara tomu nedokázal veriť. Že by aj jeho postihlo to isté, čo to dievča? Nemožné! Hlavný znakom je, že máš spálenú polovicu tela. On ju nemá. Tak ako?
Pred pár dňami
Starý muž sledoval Naokiho ako trénuje. Niekto sa k nemu priblížil. Bol to obrovský vták. Naokiho summon.
„Po boji s Madarom sa rýchlo zotavil."
„To áno."
„Lenže on nie je nesmrteľný."
„Na čo tým narážaš?"
„Nauč ho to!"
„Je to tvoja schopnosť. Navyše človek to nedokáže. Pokiaľ ťa do neho nezapečatíme alebo neovládneš jeho telo, tak to nedokáže."
„Ty vieš, že je tu aj iná cesta."
Starý muž neodpovedal.
„Chakru som mu už dal. Ak ju zmieša so sage chakrou, tak bude vedieť ako vstať z popola. Nauč ho pečate. Nauč ho to."
„Bude však potrebovať aj niečo iné."
„Čo?"
Starému mužovi sa v rukách objavila jeho palica. Vták to okamžite pochopil.
„A vedomosti."
Madara sa tým nemohol zapodievať. Mal niečo iné na práci. Dôležitejšie. Vystrelil čiernu guľu na neho. Naoki vytvoril hradbu zo snehu. Čierna guľa sa na nej zastavila.
„Čože?"
„Ako povedal," povedal Naoki.
Pred Naokim sa zjavili vtáčie perá. Presne ako má jeho summon. "Vystrelil" ich na Madaru. Čiernu guľu premenil na štít. Perá sa však zabodli do neho. Niektoré dokonca ním takmer prešli. Menšia či väčšia časť trčali zo štítu z Madarovej strany. Madara sa toho zľakol. Malo to byť nezničiteľné. Nemalo by to mať žiadne vplyv na neho. Používa techniky na báze Onmyoudonu.
Naoki sa obrátil smerom k Nagatovi a ostatným.
„Kto ovláda sage mód za mnou. Je to jediný spôsob ako ho zraniť. Ostatní nás budú kryť."
„Ako si na to prišiel?" opýtal sa Itachi.
„Neprišiel. Bolo mi to povedané."
„Mokuton: Sashiki no Jutsu."
Drevené bodce vystrelili ešte rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Vďaka tomu, že Madara sa stal Juubiho jinchuuriki, tak nabrali nielen na rýchlosti, ale aj sile. Naoki však stál ako soľný stĺp. Nehýbal sa. Nechal, aby bodce do neho narazili a rozpadli sa. Neublížilo mu to. Nemalo ako.
„Čože?" divili sa všetci naokolo.
Okolo Naokiho sa začal víriť prach. Následne zvrchu začali padať listy. Vietor ich zobral a lietali okolo Naokiho. Naokiho zrazu nebolo. Madara sa obzeral okolo seba. Nikde Naokiho nevidel. Zrazu ucítil chakra priamo pod ním. Lenže nikto tam nebol. Zrazu ucítil niečo na chrbte. Obzrel sa za seba. Naoki držal v ruke nejakú červenú guľu. Tá sa mu zarážala do chrbta. Vybuchla. Juubiho sila ho zachránila od najhoršieho.
„Rasengan."
Lenže útoky neprestávali. Pridala sa aj Natsumi. Rasenganom ho trafila do hrude. Musela však rýchlo od neho odskočiť. Čierna hmota, ktorá ho chránila, by ju zasiahla a to nechcela. Madara sa však nedal. Vystrelil dve gule tesne za sebou. Tá druhá bola menšia a skrývala sa za tou druhou. Natsumi ju nevidela. Preto len tú prvú premiestnila preč Hiraishinom. Pred druhou sa nestihla vyhnúť. Trafilo ju do pravej ruky. Od lakťa nižšie mala tú ruku amputovanú. Od lakťa po rameno zase spálenú na popol, ale držalo. Natsumi sa však toho po zásahu inštinktívne chytila a zvyšok ruky sa jej rozpadol. Ležala na zemi v neuveriteľných bolestiach.
Naoki k nej priskočil ako prvý. Jeho pravá ruka vzplanula. Od špičiek prstov až po zápästie horela. Chytil Natsumi za obhoreté rameno. To začalo horieť. Postupne sa plameň začal šíriť. Ale nie na telo. Smerom preč. Vytváral ruku. Keď ju vytvoril, tak oheň zmizol. Natsumi mala naspäť svoju ruku.
„Nemožné. Neuveriteľné," asi také bolo ohlasy miestneho osadenstva.
Naoki pomohol Natsumi na nohy.
„Ďakujem."
„Čo by som nespravil pre..." Naoki sa tu zastavil.
„Čo by si nespravil pre koho?"
„Ale to nič."
Madara zrazu pochopil, že Naoki už pozná o svojej rodine pravdu. Chcel toho nejako využiť. Začať psychologickú vojnu, ale nejako ho nenapadalo ako toho využiť. Naoki však začal.
„No čo Madara. Kedy vyjdeš s pravdou na povrch?"
„Čo tým myslíš?"
„Kyuubiho útok na Konohu. Povedz nám pravdu. Kto zaútočil? Kto uniesol Hokageho dieťa."
Minato a Kakashimu už bolo jasné o čom hovorí. Iba Natsumi to nechápala.
„O čom hovorí? Ja som predsa tu!" myslela si.
Minato s Kakashim sa pozreli na Nagata s Itachim.
„Kedy ste nám chceli povedať pravdu?"
„V správny čas. Nevedeli sme, že už to vie."
„Čo vám bránilo spraviť to?"
„Madara a potom Tobi. Keď sme sa od nich odlúčili, tak...Bolo by to nebezpečné. Chcel by ísť naspäť do Konohy a tam by bol vo väčšom nebezpečenstve."
„Druhýkrát by som nedovolil, aby ho uniesli."
„Nebezpečenstva zo strany obyvateľov. Nemuseli by ho prijať."
„No tak Madara..."
Madaru zrazu pichlo v boku. Pozrel sa tam. Mal tam zapichnutý jeden z listov zo stromu, ktoré poletovali okolo. Druhý sa mu ihneď na to zapichol zozadu do ľavého stehna.
„Bol som to ja. Ja som uniesol Hokageho syna. A áno, si to ty Naoki. Alebo skôr nie. Odkedy som zomrel si sa až moc zmenil."
„Máš pravdu."
Natsumi bola šokovaná. Ten, kto stojí vedľa nej, je jej brat. Ani v najdivokejších snoch by ju to nenapadlo. Iste, mal Kyuubiho, ale to si vysvetľovala inak.
„Meno Naoki bola mi dané určite ako krycie," hovoril Naoki a popri tom sa otáčal na Minata.
Minato to rýchlo pochopil.
„Naruto."
„Odteraz sa volám Uzumaki Naruto!"
Už som sa bál že si Naokiho naozaj zabil diel bol perfektný a teším sa na ďaľší