Romakčný príbeh 18 Živý

Sasuke sa na to pozeral vyjavene a nevedel, čo má povedať alebo urobiť. Iba sa pozeral na osobu, ktorá dorazila na miesto boja s otvorenými ústami. Neveril vlastným očiam a ušiam. Naozaj sa to stalo? Naozaj je tu? A je to vôbec on? Predsa len, mohol dopadnúť tak ako Sakura.
No toto dal Sasuke hneď nabok a jeho telo zaplavil pocit šťastia, že jeho najlepší priateľ je v poriadku a hlavne nažive.
„Naruto,“ hlesol.
Menovaný sa k nemu otočil a uškrnul sa. „Sasuke, trvalo ti to dlhšie, ako by som si kedy myslel.“
Sasuke sa pri tejto Narutovej poznámke usmial. Nedokázal by sa naňho teraz hnevať ani mu nadávať, ani nič podobné. Dokázal sa len usmievať.
Aj ostatní boli šťastní prešťastní, že Naruto je medzi živými a na ich tvárach sa takisto vyčaril široký úsmev. Tak predsa len ich misia dopadla, aj napriek mizernému začiatku, úspešne.
„Mali by sme to tu dokončiť a ísť domov,“ povedal Kakashi a, aj keď to pod maskou neboli vidno, tak aspoň hádali, sa usmieval aj on.
„Nemôžem robiť nič iné, ako súhlasiť, Kakashi- sensei,“ a zapukotali jeho hánky, „ani neviete, ako veľmi som ich celý ten čas chcel nakopať do zadku!“ a už sa v jeho ruke formoval rasengan.
Sasuke sa ho chcel spýtať, ako tu mohol celé tie dni prežiť. Ako to, že nezomrel...a mnoho iných otázok, ale povedal si, že si to nechá na neskôr. Teraz sa opäť pustili do boja zo záplavou bielych Zetsuov, ktorí boli ešte stále omráčení z Narutovho príchodu. Naopak, oni boli jeho prítomnosťou posilnení a zrazu plní sily. V hlavách im znela len jedna myšlienka: prebojovať sa domov...

Tsuande vošla do miestnosti zahalenej šerom. V nej boli len dve stoličky, ktoré boli obsadené. Zavrela za sebou dvere a oprela sa o stenu.
„Zistili ste niečo?“ spýtala sa a nespúšťala oči z jednej z osôb. Odpovedala jej tá druhá, ktorej bola aj adresovaná otázka.
„Áno, a znepokojuje ma to.“
Zvraštila čelo a fialový znak na ňom sa mierne pokrčil. „Tak poďme na chvíľu na chodbu,“ kývla hlavou smerom k dverám, ku ktorým už aj mierila a poslednýkrát fľochla na druhú postavu v miestnosti, ktorá bola doteraz ticho. Tsunade začula niečo ako: „Je mi to ľúto.“ Pokrútila hlavou, lebo sa nazdávala, že to je len výplodom jej fantázie. S osobou, s ktorou viedla krátky rozhovor, vyšla von.
„Tak čo, Inoichi, čo si zistil?“ pýtala sa nedočkavo Tsunade.
„Je to naozaj zvláštne, Tsunade- sama, a ešte som sa s niečím takým nestretol, ale Sakura má spomienky len od včerajšej noci. Nič predtým. Len tma.“
„Ako to myslíte?! To akože nemá žiadne iné spomienky z dní predtým?“ zhrozila sa.
„Možno ich vymazali,“ hádal Inoichi a pokrčil ramenami.
Tsunade súhlasne prikývla. „Jedna z teórií,“ potom sa zamyslela, „Hinata spomínala, že Sakura šla včera večer za nejakým holubom na miesto, kde ich už nevidela. Možno tí, ktorí sú za tým, poslali holuba ako signál, aby za nimi prišla a tam jej dali pokyny a vymazali spomienky,“ filozofovala Tsunade.
„Holub?“ zaregistroval to slovo Inoichi, „Čierno- biely?“ spýtal sa.
Tsunade sa naňho najprv zamračila a potom prikývla. Nechápala, prečo ho tak zaujal ten okrídlenec. „Áno, tak to hovorila Hinata, prečo?“
„Pretože v jej spomienkach som ho videl. Bola to jej prvá spomienka. Vidí holuba, ako odlieta a ešte predtým jej dal tie dva listy, čo ste našli.“
„Žeby s tým mal niečo holub? Vták?!“ spýtala sa neveriacky. Toto by ju nenapadlo ani v tom najzvláštnejšom sne. To ako fakt?
„Netuším. Potom neboli jej spomienky ničím zvláštne. Spala, naraňajkovala sa s Hinatou a potom šli odprevadiť skupinku, čo šla na misiu. Tam som si len všimol, že je akási nervózna...“
„To už asi vedela, že idú na smrť...“ poznamenala sucho Tsunade.
„Prosím, nehovorte tak. Mám tam svoju dcéru a tiež synov svojich najlepších priateľov.“
„Prepáč, pokračuj.“
„Potom nerobila nič zvláštne. Keď ste po ňu poslali Shizune, čítala si knihu. A potom už viete, ako to prebiehalo ďalej.“
Tsunade zase raz prikývla.
„Ďakujem, Inoichi, môžeš ísť.“
„Čo bude so Sakurou?“ spýtal sa ešte pred odchodom. Predsa len, je to najlepšia kamarátka jeho dcéry. I keď potom , čo ich zradila, nie je isté či to jeho dcéra vôbec prežije.
„Dám ju do cely, kým sa to nevyrieši,“ prikývol a odišiel.
„Stráže!“ zakričala Tsuande a tí Sakuru odviedli do jej cely.

„Utekajú!“ kričal Naruto úplne bez seba, „Vyhrali sme! My- sme- vyhrali!“ radoval sa a skákal ako malé decko.
„Len bežte!“ pridala sa k nemu Tenten.
„Ts,“ odfrkla si Temari, „ste ako malí.“
„Chceš povedať, že teba výhra neteší?“ spýtal sa jej Shikamaru, „To by bolo vážne otravné.“
„Pre teba je všetko otravné, Pineapple, „schladila ho blondína zo Suny.
„Tak a teraz môžete ísť domov,“ povedal spokojne Kankuro a odkladal si svoje bábky.
„A ty čo? Budeš tu stanovať, že nejdeš s nami?“ spýtal sa ho provokatívne Naruto.
„Bol si v lese s tými príšerami niekoľko dní, pričom sme si mysleli, že si mŕtvy, a ty si sa vôbec nezmenil,“ povedal mu na to Kankuro.
„Úprimne? Pochybujem, že sa Naruto niekedy zmení,“ poznamenal akoby len tak mimochodom Sasuke a Naruto naňho urobil grimasu, no potom sa tváril akosi príliš vážne.
„Mysleli ste si, že som mŕtvy?“ spýtal sa ich. Až teraz si ho lepšie prezreli. Telo mal samý škrabanec, oblečenie dotrhané a čelenku kdesi stratil. Vyzeral mizerne.
„Áno,“ prikývol Sasuke, „Sakura tvrdila, že si mŕtvy a my sme jej to uverili.“
„Sakura,“ Naruto vypleštil oči a chytil sa za hlavu.
„Deje sa niečo, Naruto?“ opatrne sa ho spýtal Kakashi, lebo Naruto vyzeral ako na pokraji nervového zrútenia.
„Myslím, že si poriadne udrel hlavu,“ povedal potichu, aj tak ho každý počul, Kiba.
„Bože! Ako som mohol zabudnúť?!“ skríkol zrazu Naruto, čo nikto z nich nečakal.
„Preboha, Naruto! Čo sa, sakra, stalo?“ spýtal sa ho tentoraz Sasuke.
„Ide o Sakuru,“ prezradil im.
„Čo s ňou?“
„Musíme ju zachrániť!“

„Shizune, ukáž mi tie Sakurine lístočky,“ povedala Tsuande len čo vošla do svojej pracovne. A Shizune ju poslúchla. Tsunade si ich rýchlo prečítala a potom sa na veľmi dlhú chvíľu zamyslela.
„V oboch lístkoch sa spomína akási výmena,“ poznamenala Tsunade.
„Výmenu?“ spýtala sa Shizune. Aj ona si na niečo také spomínala, „Ale čo to asi tak môže znamenať?“
„To by som aj ja rada vedela,“ hlesla potichu.
Niekto zaklopal.
„Ďalej!“ zvolala Tsunade a vošla Hinata.
„Prepáčte, že otravujem,“ len čo vošla sa ospravedlňovala, „len som chcela vedieť či neviete niečo o misii, kde šli zachrániť Naruta.“
„Nemáme nové správy, Hinata,“ povedala Tsuande smutným tónom a Hinata zvesila hlavu, „ale som si istá, že to zvládnu. Poslali sme im ako posilu Temari, Kankura a aj Kakashiho,“ snažila sa ju upokojiť, i keď sama si nebola istá či to dobre dopadne.
„Hm, a nejaké nové správy ohľadom Sakury?“ spýtala sa a zahryzla si do pery, lebo pravdepodobne chcela až príliš. Tsunade bola chvíľu ticho, no potom jej odpovedala. Niekedy je dobré povedať to niekomu, kto nie je zainteresovaný a môže dokonca aj pomôcť. Aspoň nie zainteresovaný úplne. Povedala jej o tom, čo sa dozvedela od Inoichiho. Aj o tej výmene. Možno ju napadne niečo, čo oni oblúkom prehliadali.
„Možno...“začala Hinata, no zmĺkla, lebo sa jej to zdalo ako hlúpy nápad.
„Možno čo?“ spýtala sa jej Tsuande a sadla si za svoj stôl.
„Ja len, že...ma niečo napadlo. Niečo, čo by vysvetľovalo tú výmenu....azda...“
„Tak nám to povedz,“ vyzývala ju Shizune.
„Možno...možno sa Sakure nedarilo, ako chceli, a tak...“
„A tak čo?“
„A tak ju včera v noci jednoducho vymenili...hádam...“
Tsuande zhíkla. „Prečo nás to skôr nenapadlo, Shizune, prečo?!“ zvolala a potom sa zarazila, „Ale v tom prípade, ak je to, čo hovoríš, pravda, kde je pravá Sakura? Ak tá, čo sedí vo väzení nie je ona...“
Ako Shizune, tak aj Hinata na toto nemali odpoveď...

Pozerali sa na Naruta ako na blázna. On ešte nevedel, že Sakura je zradca a nemysleli si, že hovoriť mu to teraz, keď ho po niekoľkých dňoch konečne našli a on bol celý doudieraný a zrejme dostal, ako povedal Kiba, jednu alebo dve po hlave. Každý z nich sa rozhodol, že mu to povedia neskôr, napríklad v Konohe.
„Naruto,“ oslovil ho Sasuke, „Sakura je v bezpečí v Konohe,“ dohováral mu a ani slovkom mu nemienil spomenúť tú časť zo zradou. A to ešte nevedel, na čo asi prišli dievčatá v kancelárii Hokage.
„Nie, nie je!“ protestoval Naruto a divo gestikuloval.
„Videli sme ju na vlastné oči,“ pridal sa aj Kakashi, no Naruto si nedal povedať.
„Vravím vám, že Sakura je v nebezpečenstve! To viem zase ja!“ kričal a všetkých to ohromilo...