Romakčný príbeh 19 Haruno Sakura

„Okamžite mi priveďte Sakuru!“ vystrčila Tsunade hlavu z dverí a nejaký chuunin po ňu okamžite šiel. Vošla späť do pracovne, kde spolu s Hinatou a Shizune čakali, kým dovedú Sakuru, aby zistili či to vôbec Sakura je, alebo je to len niekto, kto na ňu zobral jej podobu. A tiež potrebujú zistiť, kde je pravá Sakura, ak tá, čo ju držia, nie je ona.
Chuunin spolu s dvoma strážnikmi, ktorí predtým Sakuru odviedli, ju doviedli medzi sebou.
„Nechajte ju tu a počkajte pred dverami!“ rozkázala Tsunade, a keď odišli prezerala si Sakuru od hlavy po päty. Vyzerala presne ako Sakura. V ničom sa nelíšila. Absolútne v ničom.
„Odpovieš nám na niekoľko otázok,“ povedala Tsunade rázne.
„Hokage- sama,“ ozvala sa potichu Hinata, „ja by som asi mala odísť.“
„Nie, to nebude potrebné. Aj tak už všetko vieš, tak nemusíme nič tajiť.“
Hinata prikývla a pozrela sa na Sakuru. Mala zviazané ruky, no nemyslela si, že by sa bránila. Hlavu mala sklonenú a žmolila si ruky tak, ako to vzhľadom na povrazy bolo možné.
„Si Haruno Sakura?“ bola prvá otázka, ktorú jej Tsuande položila a hneď ju aj zaskočila. Sakura sa prestala hrať s rukami a trochu zdvihla hlavu.
Dlho sa pozerala na Tsunade, až si mysleli, že jej neodpovie, a potom pokrútila hlavou na znak negatívnej odpovede. Tsunade sa zamračila. Teraz sa môže začať obávať o svoju žiačku. Ale spadol jej aj kameň zo srdca. Ak toto nie je Sakura, a to dievča sa priznalo, že nie je, tým pádom je Sakurino meno očistené a nie je zradca.
„Kde je pravá Sakura?“
Dievča pokrčilo ramenami a ďalej hľadelo do zeme.
„Pýtam sa, kde je?!“ zvýšila hlas Tsunade až sa mykla nie len nepravá Sakura, ale aj Hinata stojaca vedľa Tsunade.
„Ja neviem,“ odpovedal takmer šeptom.
„Ako to, že nevieš?!“ rozčuľovala sa ďalej Tsunade.
„Tsunade- sama,“ ozvala sa Shizune a postúpila o niečo dopredu, „ak je to, čo povedal Inoichi pravda, tak to dievča naozaj nemá odkiaľ vedieť, kde je Sakura.“
„Hm,“ Tsunade začala rozmýšľať, „dobrý postreh, Shizune, ale potom sa od nej nič nedozvieme. To, že nie je Sakura javí len a len to, že pravá Sakura určite nebude v Konohe, pretože nikto by neboli taký hlúpi, že by nechal, aby sa tie dve, hoci aj náhodou, stretli. Väzniť ju tu tiež nie je rozumné. Čiže môže byť bohviekde a možno už ani nie je nažive. A to sme si mysleli, že len Naruto...“ hlas sa jej zlomil a sadla si na stoličku.
„Čo je prvé, čo si pamätáš?“ kládla otázku Shizune namiesto Tsunade.
„Z-záhrada. Veľká záhrada pri dome a..a taký čierno- biely holub...“
„Ten holub je všade!“ rozhorčila sa Tsuande a buchla päsťou do stola.
„Možno je on odpoveďou na naše otázky,“ povedala potichučky Hinata, akoby ona bola tá, čo ju vypočúvali.
„A to mám teraz dať rozkaz, aby nám priviedli všetky holuby z krajiny?!“
„Možno, keby sme ho nejako privolali,“ nadhodila Shizune.
„Ako sa dá spojiť s tým operencom?“ spýtala sa Tsunade dievčaťa v Sakurinej podobe, ktoré zaskočilo, že sa jej tak náhle niečo spýtali.
„Ja...ja neviem. Viem len, že tam bol a že potom odletel...“
„Tak to nám veľmi nepomohlo,“ komentovala Tsunade a vzdychla si.
„V liste bolo napísané, že keď ich zlikvidujú, pošlú správu a prebehne ďalšia zámena,“ premýšľala nahlas Hinata.
„Ja hlavne dúfam, že tím, ktorí sme poslali neprehrá,“ podotkla.
„To my, samozrejme, tiež, Hokage- sama,“ ozvala sa Shizune, „ale môže sa stať, že misia bude úspešná a že Sakure, teda jej, pošlú správu o tom, čo sa deje, aby ju varovali...a možno prebehne aj tá zámena.“
„To vôbec nie je zlá teória, Shizune,“ hodnotila Tsunade, „ale my si nemôžeme dovoliť čakať kým sa tu ten holub proste objaví...ak sa vôbec objaví a tí, čo sú za tým, sa na toto dievča nevykašlú.“
„A čo keby sme dali pozorovať okolie..keby sa tu ten holub predsa len objavil,“ navrhla Shizune.
„To ako mám dať hliadkam rozkaz, aby pozorovali oblohu či tu nebude lietať nejaký čierno- biely holub?! Vieš, ako bláznivo to znie?“
„Ale nič lepšie nateraz nemáme...“
„Dobre,“ snažila sa upokojiť Tsunade, „prejdeme na ďalšie otázky,“ otočila sa od Shizune ku dievčaťu s ružovými vlasmi, „kto si?“
„Neviem,“ zase rovnaká odpoveď.
Tsunade na ňu už chcela začať kričať, keď sa ozvala Hinata. „Musíš predsa vedieť, kto si.“
„Ja som ja. Neviem prečo som v tejto podobe. Jediné, čo viem je, že tu mám byť a nemám byť podozrivá. Mám robiť, čo mi povedia, do ničoho sa príliš nemiešať a pokiaľ sa bude dať, zistiť čo najviac informácií a potom ich podať...“
„Komu? Ako? Kde?“
„Neviem pre koho pracujem, vlastne ani neviem prečo to robím,“ trpko sa zasmiala a po líci jej stiekla jedna slza, „ako? Asi počas tej výmeny, ale to len hádam. Kde? Absolútne netuším...povedala som vám všetko, čo viem...“ a vzlykla.
„Takže sme úplne na nule,“ vzdychla si Tsunade.
„Možno nie, Tsunade- sama,“ ozvala sa Hinata a Tsunade k nej zdvihla hlavu. Hinata sa pozerala von oknom s byakuganom.

„Naruto,“ ozval sa Kakashi prísnym hlasom, „o čom to tu rozprávaš? Sakura je v Konohe. V bezpečí...“
„Keby bola Sakura v Konohe, tak by bola v bezpečí, ale nie je!“ rozhorčoval sa Naruto, akoby on videl niečo, po čom ostatní len slepo pátrajú.
„Čože?!“ šokovane sa spýtal Sasuke, „Ako to, že nie je v Konohe. Žeby ušla?“ s pozrel sa na Kakashiho, Temari a Kankura. Oni poslední odišli z Konohy, oni o tom budú isto vedieť viac.
„Vieme len toľko, že predtým, ako sme odišli, Tsuande dala Sakuru zavrieť, pretože je zradca,“ a potom zhíkla, lebo sa preriekla. No Naruto nevyzeral žeby ho to nejako šokovalo alebo prekvapilo. Nevyzeral pobúrene, že prečo si vôbec dovolili zavrieť člena jeho tímu za mreže. Vyzeral, akoby to mal očakávať, akoby to bolo úplne jasné a to ich znepokojovalo.
„Naruto, ak máme pomôcť Sakure, musíš nám povedať, čo sa deje,“ naliehal Kakashi a všetci boli v pozore, čo povie, no Kakashi ešte dodal, „a len čo prídeme do Konohy, pošlú špeciálnu jednotku pre Sakuru...“
„NIE!“ skríkol, „Nemôžeme sa teraz vrátiť do Konohy!“
„Ale prečo?“ spýtal sa ho Neji, „Všetkých nás tam vyliečia a ak to bude možné, zúčastníme sa tej misie aj my.“
„Nemôžeme sa vrátiť!“ trval na svojom.
Všetci si pomysleli to isté. Naruto sa pravdepodobne zbláznil.
„Povedz nám prečo, Naruto,“ ozvala sa k nemu milo Ino, akoby rozprávala s mentálne narušeným pacientom.
„Pretože by sme sa tým iba zdržali a Sakura by dovtedy mohla umrieť! A k tomu, robili by sme strašnú okľuku!“
„Naruto! Ty vieš, kde je Sakura- san?“ spýtal sa ho Lee pripravený, ako vždy, ísť hneď do akcie.
„Áno, viem,“ povedal a jeho tvár posmutnela, „a je tam len a len kvôli mne. Viete,“ obrátil tvár k nim, „mali by ste vedieť, že akákoľvek je Sakura v Konohe, nie je to ona!“
Na všetkých tvárach sa zračil šok.
Kakashi sa spamätal medzi prvými. „Je možné, že Tsunade – sama na to už prišla a niekoho tam už poslala,“ povedal s nádejou.
Naruto si odfrkol. „Tak to pochybujem!“
„Prečo?“ ihneď sa ho spýtal Shikamaru.
„Pretože...no to je na dlho! Musíme si pohnúť!“ súril ich a už sa otáčal na odchod, keď ho zastavil Kakashiho hlas.
„Lenže ak nám nepovieš, čo sa tu stalo, nikam nejdeme!“ povedal rozhodne a sadol si na najbližší kameň, preložil si nohu cez nohu a podoprel si bradu rukou, akoby boli na nejakom posedení a nie na misii.
„Takže ako kapitán tejto misie mi nedovolíte...“ začal Naruto, no Sasuke ho prerušil.
„Ja som kapitánom tejto misie,“ dal dôraz na prvé slovo, „a súhlasím s Kakashim. Nikam sa nejde, kým nám všetko nepovieš,“ povedal odhodlane a prekrížil si ruky na prsiach.
„Nechápete, že nemáme čas na to , aby sme sa tu takto rozprávali. Práve teraz môže Sakura zomierať a my...my sa tu budeme zhovárať?!“ Naruto zvyšoval hlas a rozhadzoval rukami.
Všetci mlčali. Čakali, kedy začne rozprávať. Vedeli, že ak Naruto hovorí pravdu, tak je Sakura vo vážnom ohrození a ak sa jej niečo stane tak to bude ich vina, ale nemôžu sa len tak za ním vrhnúť na záchrannú misiu. Nie po tom, čo zažili so Sakurou.
„Fajn!“ namrzene kapituloval a začal rozprávať, „Potom, čo sme s nimi prehrali,“ pri tej spomienke sa zatváril trpko, „uniesli mňa aj Sakuru. Namiesto nej použili ich človeka a ak ju odhalili až teraz niekedy tak to buď bol niekto veľmi šikovný, alebo ste boli úplne slepí. Proste, odo mňa chceli moju chakru, ani neviem načo, a Sakuru využívali ako prostriedok, aby ma k tomu donútili. Ani nás veľmi nestrážili. Spoliehali sa na to, že sme po tom boji slabí. Podarilo sa nám ujsť, avšak, nie ďaleko. Doháňali nás a nemali sme šancu, aby sme im ušli obaja. Sakura sa sama navrhla, že zostane a zdrží ich. Hovoril som jej, že to nie je dobrý nápad.“
„Sakura! Nerob hlúposti! Zvládneme to!“ dohováral jej Naruto počas behu.
Ona pokrútila hlavou. „Nie, teba potrebujú, ktovie načo. Nemôžeme riskovať, že ťa dostanú, Naruto,“ hovorila odhodlane.
„Lenže mňa potrebujú živého! Teba zabijú!“
„A ako si môžeš byť istý, že ťa po tom, čo ťa donútia urobiť, čo chcú, ťa nezabijú? Načo by ťa potom potrebovali? Ak vôbec prežiješ to, čo po tebe chcú!“ náhlivo mu hovorila Sakura a skoro sipela.
„Sakura...“
Začal, ale ona ho prerušila. „Naruto, ty máš oveľa väčšiu šancu vrátiť sa do Konohy a povedať im, kde sa nachádza ich úkryt! Rozumieš? Ja som na to príliš slabá! Preto ich ja zdržím a ty pôjdeš domov!“
„Ale Sakura....“ chcel ju ešte raz presvedčiť Naruto.
„Žiadne ale! Naruto, ja som sa už rozhodla,“ a prestala bežať, spomaľovala a napokon zastala medzi stromami, „bež!“
„Nie, nenechám ťa tu!“ odvetil tvrdohlavo Naruto a tiež zastal.
„Nerob hlúposti!“ napomenula ho ako malého chlapca, „Buď odídeš sám, alebo ťa odtiaľto odstrelím!“ vyhrážala sa.
„A tak som ju tam nechal a odišiel som. Chcel som sa hneď vrátiť do Konohy, ale najprv som nevedel nájsť východ a potom...potom ma vždy nejako zdržali tie potvory. Musel som sa im vyhýbať, nemohol som na seba upriamiť ich pozornosť, a sám som proti nim, nerád to priznávam, nemal šancu. Tak a to je to najdôležitejšie, čo teraz potrebujete vedieť.“
„Kde je ten úkryt,“ okamžite sa spýtal Kakashi a Naruto sa uškrnul.
„V strede tohto lesa je jeden obrovský strom. Najväčší aký som v živote videl. Tam sa zdržiavajú. O inom úkryte neviem.“
„Ideme?“ spýtal sa Kakashi Sasuke a ten po krátkom rozmýšľaní prikývol a Naruto zvýskol od radosti a už sa otáčal na odchod. Ostatní ho nasledovali, lebo zrejme jediný vedel, kadiaľ majú ísť. No po chvíli ich Sasuke zastavil.
„Moment, mali by sme sa najprv postarať o ranených!“
„Tak to je práca ako stvorená pre mňa!“ vyhlásila s úškrnom Ino a v ruke jej zablikala zelená chakra.“

„Výborná práca, Hinata,“ pochválila ju Tsunade. Pozerala sa na čierno- bieleho holuba, ktorý sa trepotal v klietke. Hinata ho videla byakuganom, lebo sama uznala za vhodné, aby aspoň takto pomohla a prečesala okolie. Následne nato ho chytili aj s odkazom pre falošnú Sakuru, na ktorom stálo, že vyslaný tím vyhral a že výmena musí prebehnúť okamžite.
„Tak a teraz čo?“ spýtala sa Hokage, lebo nevedela, ako má postupovať pri vypočúvaní vtáka.
„Skúsme ho štuchnúť,“ navrhla Shizune a Tsuande na ňu pozrela s kvapkou na čele. „tak asi nie,“ povedala potichu.
„Tsuande- sama,“ ozvala sa Hinata, lebo oslovená prestala sledovať klietku, ale mračila sa na Shizune, „ten vták sa...mení.“
„Mení?!“ spozornela.
Falošná Sakura bola tiež v miestnosti a pozerala na to s vyvalenými očami.
Klietka sa zaplnila dymom, zarachotila, pod náporom sily sa rozpadla, pričom kovové tyčky pri padaní na zem vydávali hlasité cing! Niečo ťažké dopadlo na zem a stráže, ktoré Tsuande zavolala kvôli nebezpečnému vtákovi spozorneli. Dym bol redší a redší až úplne zmizol a všetci zhíkli. Ten vták nebol vôbec vtákom. A to, čo sa pred nimi objavilo, všetkých ohromilo, dokonca aj dievča vydávajúce sa za Sakuru...