Deň detí v Konohe a nečakaná udalosť

Prípravy na deň detí sa začali už tri dni dopredu. Bolo treba upratať ihrisko, namontovať nové húpačky a preliezky a taktiež nachystať program, ktorým Tsunade poverila tým 7. Najskôr sa Naruto chytal za hlavu, že on nedokáže nič vymyslieť, ale keď sa pozrel na Sakuru a Kakashiho, ako usilovne píšu svoje nápady, pripojil sa aj on.
‚Hmm... čo vymyslieť?!‘ Dumal nad prázdnym papierom hodiny a hodiny. Nazrel do papiera ružovovlásky, no jeho hlavu usmernila na pôvodné miesto Sakurina päsť.
„Narutooooo,“ v očiach jej blčali plamene, „keď nič nevieš, nezavadzaj tu a choď von!“ Vtom mu skrsol v hlave báječný nápad. Opýta sa malých drobcov, čo by rady robili.
„Ďakujem, Sakura-chan,“ prekvapenú jeho reakciou ju pobozkal na líce a radšej sa odtiaľ pratal. Nemal chuť mať vyrazených zopár zubov.

Prechádzal sa len chvíľku a potom sa zastavil na ninja akadémii pozdraviť Iruku-senseia. Ten bol rád, že sa Naruto objavil. Potreboval si totiž ísť vybaviť dôležité veci a nemal zaňho kto zastúpiť.
„Bude to len hodinka. Sľubujem,“ už aj sa pratal preč. Zamrznutá tvár Naruta vyjadrovala jeho momentálne rozpoloženie. Sám s toľkými deťmi... Prváci... chytil sa za hlavu. No, ale keď je už tu...
„Som Uzumaki Naruto. Snáď ma poznáte,“ predstavil sa.
„Iste, ty si ten, čo nás všetkých zachránil pred zlým ninjom,“ ozval sa malý chlapček.
„Áno. To bola pre mňa samozrejmosť. A teraz by ste mohli vy pomôcť mne, inak ma Tsunade-baa-chan zabije, -ttebayo,“ predstavil sa v jej kancelárii hovoriac, že nevymyslel na deň detí vôbec nič. Hlasno preglgol.
„Ooo, niee!“ Zakričali zborovo.
„Povedzte mi, čo by ste chceli robiť na deň detí. Máte rady hádzanie shurikenov do stromov?“
„Ja by som sa chcela naučiť chodiť na vode,“ povedalo zlatovlasé dievčatko.
„Chcela by som spievať...“
Vypočul si veľa návrhov a horlivo si ich zapisoval. Potom sa ho vypytovali oni. Aké je to byť jinchuurikim? Chceli vedieť aj to, či sa so svojim bijuu skamarátil. Zarozprávali sa až tak, že keď prišiel Iruka, nechceli ho pustiť a ani on nechcel ísť preč. Doteraz mal na malé deti príšernú mienku. No teraz zistil, že tieto malé bytosti v sebe ukrývajú čaro, od ktorého sa nevedel odtrhnúť.

Sakura len vyvaľovala oči, keď videla tri plne zapísané papiere. Ona mala ledva jednu stranu. Deň pred akciou to všetci odovzdali Piatej Hokage. Samozrejme, najviac chvály zožal, ako inak, Naruto. Nad Kakashiho papierom zhrozene krútila hlavou.
„Pozeranie cenzurovaného filmu Icha-Icha? Preboha, Kakashi, veď sú to deti!“
„A navyše by z toho nič nemali. Z celého filmu by videli akurát úvodné a záverečné titulky. Tam nemajú čo cenzurovať.“ Pripojila sa Sakura.
„Sakura-chan, nehovor, že ho videla,“ naklonil k nej blondiak hlavu.
„Jasné, že nie! Shannaro!“ Navrela jej žila na čele.
„V knihe ‚Ako klamať‘ je takáto reakcia opísaná ako príklad,“ Sai sa usmieval.
„Sakura, upokoj sa. Tento nápad som aj tak zamietla.“ Postavila sa Tsunade, „ostatné beriem. A teraz šup, choďte sa pripraviť.“ Týmito slovami ich poslala von.

Nastal deň D. Kakashiho tým už od skorého rána dokončoval posledné úpravy. Ich stanovište bolo na novom ihrisku. Plagáty na ‚Skvelý deň pre vaše deti‘ boli nalepené v celej Konohe. Nikto ich nemohol prehliadnuť. O ôsmej ráno prišli prví drobci s rodičmi.
Na výber mali z rôznych aktivít. Naruto ich učil hádzať shurikenmi a kunaimi, hneď vedľa mal Kakashi na starosti prekážkovú dráhu, ktorá spočívala v porazení nepriateľa (látkový vak naplnený sladkosťami v tvare veľkého žraloka), prejsť vo vreci niekoľko metrov a potom preskákať na veľkej lopte do cieľa. Sai bol v maľovacom kútiku a oživoval kresby detí svojim jutsu. Mali z toho obrovskú radosť. Sakura bola v oddelení karaoke. Boli tam najmä dievčatá a musela uznať, že niektoré majú obrovský talent. Vypomáhala aj Hinata. Učila deti, všetky deti, čo prišli bez ohľadu na to, či chodili na akadémiu alebo ešte nie, základné bojové postoje. Choji sa dal prehovoriť a tak bola z neho napokon detská trampolína. Mal však podmienku a tak ho iné deti museli stále kŕmiť. Zabávali sa pritom tak veľmi, že sa predbiehali, kto mu do úst narve viac ryže.

Detský smiech a radosť sa ozývala celou Konohou. Počul ju aj Tobi prechádzajúci popri mohutnej bráne. Pripomenulo mu to jeho detstvo. Až do toho osudného dňa, keď takmer zomrel. Zovrelo mu srdce. Keď nemohol mať on nádherné detstvo plné radosti, nebude ho mať nikto.
‚Výborne. Tí, čo by ma dokázali poraziť, sú na smrť vyčerpaní,‘ usúdil, keď sa infiltroval na stanovište cez Henge no Jutsu a tváril sa ako ocko čiernovlasého chlapčeka. Aj tak chcel vždy Konohu zničiť. A vytvoriť iný svet. Lepší. Teraz má jedinečnú príležitosť. Jinchuuriki Kyuubiho tu pokojne postáva a usmieva sa. Vyzerá však unavene a strhane. Kakashi tiež. Ale on preňho nie je súperom. Keby chcel, zabil by ho jediným mávnutím ruky. Po hodine zisťovania situácie – bolo už poobede, sa rozhodol priviesť svoj plán na svetlo sveta. Premenil sa naspäť. Všetci nachvíľu stíchli. Maličkých uvrhol do genjutsu.
„Tobi!“ Zreval Naruto a prihnal sa k nemu ako fúria. Nebolo pochýb, že to bol on. Tak mocnú chakru sa nedá pomýliť si s niekým iným. Sai naňho poslal všetky detské obrázky, no tie boli ako otravný hmyz. Tobi sa rozhodol, že nechá pri vedomí iba jinchuurikiho. Ostatní upadli do Tsukuyomi.
„Prečo si tu?“ Kričal blondiak, „tie deti za nič nemôžu!“
„Prišiel som si vziať, čo mi patrí, tvojho Kyuubiho. A ostatné sú moje osobné dôvody.“
Naruto prešiel do na Kuramovu chakru a zaútočil ako prvý. On však útok s prehľadom odrazil. Naruto sa načiahol na strom, kde boli pozapichované stovky kunaiov a spustil na Tobiho spŕšku, ktorej sa musel uhýbať a tak mal čas niečo poriadne vymyslieť.
Ako rýchlo sa boj začal, tak aj skončil. Chudák Naruto ani nestihol vytvoriť rasengan. Tobi jednoducho zmizol. Náš plavovlasý hrdina ničomu nechápal. Porozhliadal sa okolo seba. Počas boja sa presunuli na cintorín. Rovno za ním bol hrob akejsi Rin Nohara.
„Čo sa stalo?“ Prebúdzali sa obyvatelia Konohy, „kde je?!“ Pýtal sa Sai a Kakashi.
„Zmizol. Zo sekundy na sekundu. Proste sa vyparil,“ vysvetľoval blondiak.

Vykoľajený Tobi sa ukryl hlboko vo svojej jaskyni. Takmer zničil hrob Rin... Svojej milovanej Rin... Povzdychol si a tvár s maskou si spustil na skrčené kolená. V Konohe už nikdy nechce bojovať. Tá situácia by sa mohla zopakovať. No a čo, že si teraz všetci myslia, že je zbabelec, ktorý len tak utečie uprostred boja...

Konoha sa vrátila do starých koľají. I keď nie tak úplne, predsa len, táto udalosť ju poznačila a všetci si dávali väčší pozor ako predtým. Znovu sa ulicami ozývali detské hlasy a ich smiech. Ešte len mala prísť hlavná časť programu. Vyhodnotenie najlepších spevákov a vrhačov kunaiov... Naši hrdinovia mali pred sebou ešte dlhý deň a v noci vyčerpane padli do postele a spali celý ďalší deň.