Nič sa nezmenilo

„Hinata-sama, váš otec vás volá.“ Ozve sa z chodbičky, len čo odoznie to dotieravé klopanie. Hinata si vzdychne a zoskočí z parapety.

„Už idem, Kameko-chan.“ Zavolá na dvere. Zasa ďalšia otravná slávnosť. Ďalší feudálny pán z ďalšej bezvýznamnej dediny oslavuje svoje sté narodeniny. Hinata znechutene pretočí oči a zamieri k zrkadlu. Chytí kefu a začne si prečesávať svoje dlhé vlasy.

„Keby tam aspoň bol niekto z mojich priateľov,“ vzdychne si. „Kiba, Shino, alebo aspoň Neji. Škoda, že Neji má misiu. Aj Naruto.“ Pomyslí si a ruka jej zostane visieť vo vzduchu. „Raz sa to musí podariť.“ Odhodlane jej zaiskrí v očiach.

„Zase myslíš na Naruta?“ ozve sa dievčenský chichot od dverí.

„Hanabi!“ zdesene zvolá dievča pri zrkadle.

„Ale no ták, veď to všetci vedia. Ako na neho hľadíš a ako vždy omdlieš, keď ho vidíš.“ zachichoce sa druhé dievča a hodí sa na posteľ.

„Tichšie, niekto ťa začuje.“ zašepká Hinata a mierne zčervenie. Podíde k dverám a zavrie ich. Jej sestra ich, ako zvyčajne, nechala otvorené.

„Prečo nie si oblečená?“ spýta sa Hanabi a opäť podíde k zrkadlu. Pák krát prejde kefou po vlasoch a odloží ju. S výsledkom je spokojná. Pred zrkadlom stojí mladá žena s dlhými modrými vlasmi oblečená v nádhernom kimone. Jednom, z jej sviatočných. Biele, ako jej oči so zlatými vtáčikmi hrajúcimi sa na konároch Sakury.

„No?“ otočí sa na sestru a nakrčí čelo. „Zase budeme na teba čakať. A otec bude zase nervózny,“ strasie ju. Ešte si živo pamätá ako dopadla, keď prišla na tréning neskoro.

„Ja dnes nejdem, mám večer misiu.“ zamyslene sa usmeje Hanabi, ktorá sa hrá so sestriným vankúšom.

„Čo? Misiu?“ zdesene zvolá Hinata. Teraz tam nebude nikto, s kým by si mohla „pokecať“. „Počkaj, že ty máš misiu so Shinichim?“ zachichoce sa Hinata s dlaňou na ústach na Hanabinom výraze. „Myslela si si, že o ňom neviem?“

„Niekto si to vie zariadiť.“ pokrčí ramenami Hanabi a podíde k dverám. „Uži si to.“ rukou naznačí trasúcu sa ruku s pohárom. Hinata sa zatvári kyslo, ale to už Hanbi nevidí, pretože odišla.

Hinata si dlho vzdychne a potom sa vyberie na mučenie. Na dvore už stojí pristavená rikša a pred ňou stojí Hiashi ako boh pomsty.

„Kde si tak dlho? Je nevhodné, aby sme prišli neskoro.“ Prezrie si Hinatu od hlavy po päty a pokynie jej, že môže nastúpiť do rikše. „A nezabúdaj na správanie.“ zamračí sa na ňu, keď si prisadne. Hinata sa nadýchla, že niečo odvrkne, ale v tom sa rikša pohla. Keď zbadala otcov výraz, rozmyslela si to a radšej sa pozrela von k rikše. Predsa len nechce, aby bol dnešný večer ešte horší.

„... A tam bolo ale ninjov. Ja som použil shunshin no jutsu a premiestnil som sa pred ňu. –Neboj sa. – vravím jej a viete čo mi povedala? Že vraj neotravuj starý. A čo som ja starý? Ale poviem vám, takú ranu, ako som vtedy dostal, by nespôsobila ani Tsunade.“ z okolia sa ozval hurónsky smiech. Hinata znechutene prevrátila oči a odišla z hlúčika baviacich sa veteránov.

Ako prechádzala okolo nejakého zo stolov, naskočili jej zimomriavky. Jeden starý dedo sa na ňu opĺzlo usmieval a robil na ňu grimasy. A ku všetkému ešte aj slintal. Hinata prešla nevšímavo okolo a zamierila k stolu s nápojmi. Naliala si víno a otočila sa. Všade samí starí dedkovia a babičky. Prečo ju vlastne otec berie na takého slávnosti? Že by ju chcel vydať? Hinate sa zatriasla ruka a takmer vyliala obsah pohára. Ale to snáď nie. Za starého dedka nie. Alebo že by áno? So strachom v očiach sa pozrela na svojho otca. Stál neďaleko a veselo sa bavil so starším párom.

Vtedy všetci akosi stíchli a začali si potichu šepkať. Hinata sa postavila na špičky, aby aspoň niečo videla. Pri vchode do luxusného sídla niekto stál. Dvaja muži. Hostiteľ sa postavil a išiel ich privítať. „Ichiro-san, neveril som, že vás ešte uvidím.“ uklonil sa takmer až po zem. Hinata sa uškrnula. Ako rýchlo sa môže všetko zvrtnúť.

Vtom jej oči padli na druhého z mužov. Pevne uchopila pohár, pretože sa jej ruky začali triasť. „N-Naruto-kun.“ zašepkala a úplne znervóznela. Očami behala kade – tade, len aby sa nemusela pozrieť na neho. Zatiaľ sa vrava opäť rozprúdila, aj keď dav zvedavo, miestami aj s úctou pozeral na muža po Narutovej ľavici. Naruto sa zatiaľ ostražito rozhliadal.

V tej chvíli sa ich oči stretli. Nech Hinata robila čo mohla, Naruto ju hypnotizoval. Žena znervóznela ešte viac, keď zbadala na Narutovej tvári úsmev, keď ju spoznal. Zakýval jej. Hinata sčervenela tak, že mohla konkurovať vínu, čo držala v ruke. Naruto niečo pošepkal mužovi a keď ten pokýval hlavou, zamieril rovno k Hinate.
Hinate sa roztriasli kolená a pocítila ten nádherný pocit v bruchu. Stádo motýľov, alebo nahých žien, ako by sa vyjadril zvrhlý Jiraiya. Potom sa to ale zmenilo. Nervozita. Neschopnosť myslieť. Panika.
Zase. Pomyslela si Hinata predtým, než omdlela. Nič sa nezmenilo. Možno nabudúce. Naruto-kun. To posledné, čo počula, boli výkriky ľudí a pocit niečoho mokrého na svojich šatách. Ale to bolo v poriadku. Pretože sa nič nezmenilo...