Naruto Uzumaki Namikaze no Yokou 15

Cítil som sa hrozne. So zranenou nohou som sa nemohol rýchlo pohybovať. To mi tiež kazilo polnočné zabávanie pána. S takou nohou som nemohol urobiť ani jeden krok, nieto ešte Tanec ohňa, ktorý je z pomedzi všetkých najnáročnejší. Chcel som pánovi tancovať, ale nemohol som. Aj ja sám som si uvedomoval, aké je to nebezpečné zranenie. Ale, chcel som mu spraviť radosť.
Pozrel som sa do izby, kde som prenocoval spolu s Uchihom. Ten tvrdo spal. Ale hádzal sa z boku na bok. Muselo sa mu zdať niečo zlé. Rozhodne.
Opatrne som sa postavil. Ešte raz som sa pozrel na Uchihu, či naozaj spí a vyliezol som von oknom. Pomaly som zliezol zo strechy a vydal sa k najbližším stromom.
Keď som bol dostatočne ďaleko, zastal som. Rozhliadol som sa okolo seba a vyzliekol sa. Z mikiny som vytiahol jeden zvitok. Otvoril som ho. Bolo v ňom jutsu, vďaka ktorému som v tom zvitku mohol prenášať veci všetkých možných veľkostí a tvarov. Spravil som pečať zajaca a strčil ruku do zvitku. Chladil ako voda. Chvíľu som sa v ňom prehrabával a potom som vytiahol biely balík. Zvinul som zvitok a strčil ho späť do mikiny. Rozbalil som balík a vytiahol z neho červenú hakamu. Obliekol som sa. Začal som robiť pečate. Z môjho tela začal stúpať chakrový opar, z ktorého sa vytvárali postavy. Len hlavy a hrude.
„Môžeš mi prosím povedať, čo chceš robiť?“ ozvalo sa tesne pri mojom uchu.
Trhol som sa. Ten hlas patril Kyuubimu.
„To ti to tancovanie naozaj tak chýba, aby si kvôli nemu prišiel o nohu?“ pokračoval. „Aj ty sám vieš, aké je to teraz nebezpečné. Ja si nechcem vyčítať, keby si o tú nohu naozaj prišiel.“
Otočil som sa k hlasu. Bol tam. V celej svojej kráse. Či skôr polovičnej. No chýbali mu ďalšie štyri chvosty.
„Ja naozaj nechcem, aby si prišiel o nohu,“ povedal.
„Tak čo mám teda robiť, Kyuubi-sama? Tá noha sa bude liečiť aj niekoľko mesiacov a toľko času ja nemám. Ten ninja ma vyzval na súboj. Takú šancu nedostanem každý týždeň,“ vysypal som zo seba.
„Naruto, vieš, ako a prečo sa ti hoja rany tak rýchlo?“ spýtal som sa.
„Vy ma liečite, ale ako, to neviem,“ povedal som so zvesenou hlavou.
„Vieš, čo je zelená chakra?“
„Chakra, ktorú dokážu ovládať len ninja medici. Ale aj tak...“
„Teraz dávaj pozor,“ povedal a zodvihol pravú labu.
Okolo jeho laby začala prúdiť červená chakra. Vyzerala ako vždy, ale o malú chvíľu som si všimol rozdiel. Kyuubiho chakra bola na okrajoch zelená. Naozaj zelená.
„K-k-kyuubi-sama, m-m-mô-m...“ zakoktal som sa.
„Áno, môžeš sa to naučiť. Len to nejaký ten čas trvá. Budeš musieť mať veľkú trpezlivosť, pretože tejto druh lekárskej chakry sa učí naozaj dlho. Mne to trvalo dva a trišvrte roka, kým som sa túto chakru naučil ovládať dokonale. Ale keď budeš mať mňa ako učiteľa, naučíš sa to o trochu rýchlejšie,“ povedal Kyuubi.

Po tom, čo som Narutovi povedal, že ho tú chakru naučím ovládať, jeho oči sa dvojnásobne zväčšili a ústa sa mu roztiahli od ucha k uchu.
„Kyuubi-sama!!!“ vykríkol plný šťastia. „Kedy môžme začať? Kedy? Kedy?“
„Začneme vtedy, keď ja uznám za vhodné,“ skľudnil som ho. „Teraz mi ukáž tú nohu.“
Naruto si rozviazal uzol na obväze a odmotal ho. Rana bola síce veľká, ale nie nevyliečiteľná. Položil som labu na jeho zranenie. Naruto sykol od bolesti.
„Naruto, potrebujem, aby si sa odreagoval. Začni niečo robiť. A nepýtaj sa čo. Hlavne sa odreaguj,“ povedal som mu.
Naruto na mňa pozeral so strachom v očiach, ale odhodlane prikývol. Zatvoril oči. Pootvoril ústa a oprel jazyk o predné zuby. Nosom sa nadýchol a začal spievať. Spieval tie isté piesne ako spievali jeho postavy z chakry.
Prsunul som pozornosť na jeho zranenie. Na ruke sa mi znova rozžiarila lekárska chakra. Sústredil som sa na jedno jediné miesto. Na jeho ranu. Na jeho kosť. Zrazu som pocítil ako sa kosť zažína zacelovať. Pomaly, ale iste. Začul som v Narutovom hlase zakolísanie. Aj keď som mu to liečil, jeho to bolelo. Keď kosť rastie, bolí to tiež. Toto je ale iné. Kosť rastie pomocou mojej lekárskej chakry. A to by ho nemalo bolieť. Raz, keď Naruto zmlátil nejakého chalana za nejakú hovadinu, všetky rany, ktoré od toho chalana dostal a liečila ich moja chakra, prosil ma nech s liečením prestanem, že ho to veľmi štípe a páli.
Kašlal som na jeho sykoty. Zvýšil som hladinu chakry. Tentoraz som cítil ako sa kosť zacelila úplne. To malo aj svoju cenu. Naruto začal plakať. Spieval a plakal.
„Ešte chvíľu vydrž. Už to bude,“ upokojoval som ho.
Dal som sa liečenia svalového tkaniva. Tu som chakru trochu znížil, ale nie natoľko, aby to výrazne spomalilo liečenie. Za minútu som pocítil uzatváranie rany pod mojou labou. Zodvihol som ju. Tá veľká a nebezpečná rana, bola teraz len malá čiarka a tá tiež mizla.
„Dobre. Naruto, zvládol si to,“ potľapkal som ho po hlave.
Naruto otvoril oči. Pozrel sa na nohu. Jeho pohľad ma pobavil. Neveril, že noha bola ako predtým.
„Ďakujem, Kyuubi-sama. Ďakujem, ďakujem, ďakujem!“ vrhol sa mi okolo krku. „Au!!!“
„Pozor. Ešte s nohou veľmi nehýb. Inak by si tu trpel nadarmo. Budeš musieť ešte taký deň predstierať, že na tú nohu nemôžeš stúpiť. Dohodnuté?“ spýtal som sa ho.
„Hai!!!“ prikývol s úsmevom.
„Inak máme návštevu“ povedal som a otočil som sa na Hatake Kakashiho.

Objavil ma. Deväťchvostý líščí démon. Nemohol som uveriť vlastným očiam. Stál tam a vedľa neho sedel Naruto. Pozerali na mňa. Videl som všetko, čo sa do tejto chvíle stalo. To ako sa Naruto rozprával s tým démonom. Nazýval ho Kyuubi-sama. Odkedy? Prečo? Z akého dôvodu? Navyše tie jazvy. Kto mu ich spravil? Žeby on sám alebo démon? Matka, otec a Kurama. Kto, do pekla, je Kurama? Toľko otázok, žiadna odpoveď. Potreboval by som vedieť, odkeby Naruto spolupracuje s démonom. Mal by som dať Hokagemu vedieť, že čelíme časovanej bombe. Ale v momentálnej situácii som nemohol nič robiť.
„Naruto, čo takto nášho hosťa privítať,“ povedal démon.
„Samozrejme, Kyuubi-sama,“ uchechtol sa Naruto.
Pomalým krokom sa ku mne približoval. V ruke mal kunai. Začal som cúvať. No po krátkom čase som sa chrbtom oprel o strom. Bol som v pasci. Mohol som ujsť tým, že vyskočím do korún stromov, ale bol som zhypnotizovaný Narutovými očami. Jeho oči ma uväzňovali, znemožňovali mi útek. Boli hlboké, plné pocitov. Nenávisti, hnevu, lásky, šťastia a strachu.
Musel som to premôcť. Musel som premôcť tú silu jeho očí. Zatvoril som oči a vytiahol som kunai. Keď som oči opäť otvoril, Narutova tvár bola ani nie pol metra pred mojou tvárou.
Jeho oči boli obrovské, na perách mal škodoradostný úškrn. Jednou rukou sa držal kmeňa stromu, druhou zvieral kunai priložený k môjmu krku. Nohami bol opretý o ten istý strom, o ktorý sa držal rukou. Musel mať veľkú silu, že sa tam udržal.
„Ha-ta-ke-sen-sei,“ vyhláskoval. „ Je od vás milé, že ste sa zastavili v túto krásnu nočnú hodinu.“
„N-naruto, čo sa to s tebou stalo? Čo ti ten démon spravil?“
„Démon?! Vy ste nazval môjho pána démonom? Čo vy o ňom vôbec viete? Nič! ste len vojak, ktorý čaká na to, kým ho budú potrebovať. Ste len hnusný.....“
„Dobre, dobre, Naruto. Netreba nášho hosťa okamžite vystrašiť. Teraz pekne zlez z toho stromu a daj mi ten kunai. Ok, dobrý chlapec,“ s kľudom povedal Kyuubi.
Naruto zliezol zo stromu a so slovami „Idem sa prezliecť,“ nechal mňa a Kyuubiho osamote.
„Tak, čo teraz, Hatake? Čo ťa na Narutovi najviac prekvapilo?“ spýtal sa ma.
„O-on spieval.“
„Áno, spieval. A čo má byť?“
„A tie postavy. To bolo čo?“
„Chakra,“ jedno slovo. Tak veľa a zároveň tak málo.
„Čo to znamená? Ako to, že chakra. Pokiaľ viem, chakra sa nedá formovať,“ namietol som.
„Je to možné. Teda, ja to dokážem,“ povedal Naruto. „Navyše, my dvaja, ja a môj pán, nemôžme riskovať, že nás prezradíš. Preto dobrú noc a zbohom Narutove tajomstvo,“ povedal Naruto.
Spravil rukou nejaký pohyb. S „Kai,“ sa všetko rozbilo ako sklo a zaspal som.

Zobudil som sa ráno o pol siedmej. Bolela ma hlava. Vstal som z postele, obliekol sa a išiel za Tazunom.
Ten sedel pri jedálenskom stole a pozeral do nákresov mosta.
„Dobré ráno,“ pozdravil som.
„Dobré, dobré,“ odpovedal Tazuna.
„Ako sa darí s plánmi mostu?“ spýtal som sa.
„Ujde to,“ zamumlal Tazuna. „Inak, čo budete dnes robiť s tými svojimi študentmi?“
„Rozmýšlal som, že ich dnes naučím nejakú užitočnú techniku,“ povedal som.
„Tak veľa šťastia,“ týmto sa so mnou Tazuna prestal rozprávať.

Po raňajkách som svoj tím zobral do lesa. Našiel som tri vysoké stromy a tam som zastavil.
„Dobre, dnes vás naučím chodiť po strome za pomoci chakry.“
„A Naruto?“ spýtala sa Sakura.
Menovaný len podišiel k jednému stromu a pozrel do koruny. Potom pustil barle.
„Naruto, zblázil si sa?“ zreval som.
Začal poskakovať. Poskakoval na pravej nohe. Zrazu sa mocne odrazil a vyskočil do neuveriteľnej výšky. Rukami sa chytil o najbližší konár a vyšvihol sa ešte vyššie. Potom nám výhľad zakryli konáre stormov. Počul som šuchot lístia. Zrazu škrekot jastraba a hneď nato ticho.
Potom niečo jemne dopadlo na zem. Bolo to veľké, oranžovo hnedé, s modrými očami a v pysku to malo jastraba.
Nebol to nikto iný ako Katon, čiže Naruto v Henge no jutsu.
„Katon?“ prekvapene zvolala Sakura a rozbehla sa k nemu. „Ja som vedela, že nie si Naruto. Ty zlatý psíček.“
Už ho chcela pomazliť, keď Naruto od nej odbehol.
„Si opitá alebo čo?“ spýtal sa znechutene.
„Naruto?“ skamenela Sakura.
„A kto iný, ty reklama na šampóny,“ štekol Naruto.
„Ja a reklama na šampóny? Ako to myslíš?“ nechápala.
„Tak ako hovorím. Kunoichi sa má starať o to, aby bola na niečo v tíme a nie o to, ako vyzerá. Si rovnako škaredá ako Yamanaka a aj ako tá s tými dvoma drdolmi. Dnešné kunoichi sú na dve veci. Na prd a na ho**o,“ a odpľul si.
Sakura akoby zmrzla. Triasla sa. Zovrela ruky do pästí.
„Narutooooo!!!!!!!!!!“ zrevala a rozbehla sa za ním.
Ten tam len tak nestál a pustil sa do úteku. Bežal po troch nohách. Ľavú mal zdvihnutú. No aj tak bol dosť rýchly. Pred rozzúrenou Sakurou si držal veľký dištanc.
„Kur*a! Moja noha!” zreval Naruto.
Zranenú nohu mal vyššie než predtým.
„D*bnutý kameň! D*bnutá Sakura!” nadával.
„Stalo sa ti niečo?“ starostlivo sa spýtala Sakura.
„Ó, áno. Stalo!“ zvolal, premiestnil sa za ňu, zablatenými rukami jej prešiel po vlasoch a so smiechom zmizol v dyme.
„NARUTOOOOOOOOOOOOOOOOOO!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!“ zrevala Sakura tak nahlas, že vtáky vyleteli z korún stromov.