Uzumaki dvojičky - 39. Odchod z inej dimenzie

Gamabunta skákal celú noc. Okrem totálneho vyčerpania to malo aj iný následok. Dostali k miestu, kde ťahali Kyuubiho z Natsumi.
Gamabunta zanechával v lese po sebe stopy. Na mieste kde dopadol, už bola len púšť.
„Môžeš ísť," povedal Jiraiya.
Gamabunta počúvol jeho rozkaz.
Za nimi sa týčil les. Popri lese tiekla rieka. Oni sa nachádzali v priestore za ňou. Pred nimi bola menšia hora. Vysoká asi päťdesiat metrov. Vrch bol úplne zarovnaný a rástla na ňom tráva. Kebyže na druhej strane nie je les, ale toto, tak by boli v kaňone. Steny tejto hory boli rovné. Na jednom mieste však do nej bola spravená ohromná diera. Pravdepodobne vchod. Ale bol tu jeden problém. Bol zatarasený veľkým balvanom.
„Senpou: Chou Oodama Rasengan."
Jiraiya sa ho pokúsil zničiť rasenganom. Ale ani jedna prasklina sa neobjavila na balvane. Vo vnútri boli však cítiť otrasy.
„Sú tu!"
„Nejako moc rýchlo."
„Pokračujeme. Nedostanú sa sem."
Jiraiyu výbuch odhodil pár metrov dozadu.
„Niečo ich chráni."

Niečo ich však aj vyrušilo. Všetci sa otočili.
„Asuma?"
„Ako ste sa sem dostali tak rýchlo?"
„Nie ste jediní, kto dokáže privolávať veľké zvieratá, Jiraiya-sama."
„Aha."
„Váš Gamabunta nechával až priveľké stopy."
„Celú vestu od Listovej ste išli..."
„Gorila."
„Až po Dažďovú. Potom sme ucítili menší otras. Tak sme sa vybrali tým smerom a uvideli to, čo sme videli. To nás dostalo až sem."
Asuma sa na chvíľu odmlčal.
„Aká je situácia."
Kakashi sa otočil k nemu chrbtom.
„Za týmto balvanom," ukázal naň prstom, „Je Natsumi. Pravdepodobne už z nej vyťahujú Kyuubiho."
„Hmm."
„Navyše ten balvan je nejak chránený."

Naoki sa toto ráno neponáhľal z postele. Vo svojej posteli pokojne ležal s úsmevom na tvári a chrápal. Zrazu sa však posadil. Pomaly otváral svoje zatvorené oči. Obzrel sa vedľa svojej postele. Starý muž tam nebol. Pravou rukou vykročil z postele. Chôdzou po špičkách sa snažil, aby si ho starý muž nevšimol. Plánoval odplatu za pár istých vecí. Dostal sa do kuchyne. Tam nebol tam. Všimol si však jednej veci. Provizórne umývadlo, vytekajúci pramienok vody zo steny, nie je také ako vyzerá. Všimol, že za tým je ešte je nejaká miestnosť. Ale ako sa tam dostať? Naoki si všimol medzeru, ktorá obklopovala miesto odkiaľ voda vytekala. Určite to nie je stena. Naoki s vypätím všetkých síl odtiahol balvan, ktorý ukrýval vchod do chodby, ktorá odtiaľto vedľa niekam, a z ktorého vytekal spomínaný pramienok vody. Vkročil do chodby. Bola úzka niečo vyše metra a vysoká dvoch. A taktiež strašne dlhá. Na konci chodby bola veľká miestnosť. Dvadsať krát dvadsať krát desať metrov. Z chodby do nej viedli schody. Takáto chodba, vchod sem a schody boli aj na opačnej strane. V strede miestnosti bol kameň vysoký asi meter. Vrch toho kameňa bol rovný a mal kruhový tvar. V strede toho kruhu bola sklenená guľa. Niečo sa v nej mihalo, ale Naoki to dobre nevidel. Možno aj preto, že okolo toho kruhu stál starý muž a neznáma bytosť. Naokimu sa zdala povedomá. Starý muž čiastočne zakrýval pohľad na guľu.
„Už len dva dni a znovu príde za tebou. Čo spravíš?"
„To čo minule."
„Mal by si ho prijať. Vieš, čo raz niekto povedal. Je to on. Dostal sa sem sám a bez pomoci."
„To áno. Ale musíme sa najskôr zamerať na dianie vo svete."
„Áno. Dostali druhú časť Kyuubiho ukrytú v Hokageho dcére. To je zlé."
„Ale znamená to, že chlapec je v bezpečí. Do Juubiho nebudú potrebovať chlapcovho Kyuubiho."
„To áno. Ale je tu ešte Uchiha Madara. Ak sa tento druhý Kyuubi dostane k nemu..."
„Je silný aj bez Kyuubiho a s ním bude ťažko zastaviteľný. Ale ty to dokážeš."
„Ja som už len starý človek, ktorý dožíva. Neviem, či vôbec moji summoni žijú. Nemám toľko chakry ako kedysi. Moja sila je oslabená."
„Prečo ho to nenaučíš?"
„Na takú silu nie je pripravený. Ovládnuť len časť tejto sily nie je problém. To dokáže každý, keď má viac chakry ako obyčajne."
„Plánoval si to?"
„Ak by tu zostal dlhšie ako týždeň...a bolo by to nutné."
„Keď sa nechceš postaviť Madarovi ty, tak by to mal vedieť. Tak ako celú pravdu o jeho narodení."
„Madara je už nad moje sily."
Starý muž pohladil sklenenú guľu. V nej sa zjavila Natsumi obalená niečim modrým a oranžová Kyuubiho chakra odchádza z jej tela. Muž pohladil guľu ešte raz. Pohľad na Natsumi sa trochu oddialil, tak bolo vidieť, kto tam všetko je. Ale zameral sa na roh miestnosti. Do toho najtmavšieho miesta. Stál tam. Uchiha Madara v plnej svojej kráse.
„Dobre odtiaľ vidíš, chlapče?"
Naokiho zaskočilo, že o ňom vie. Zišiel dole po schodoch.
„Koľko si toho počul?" opýtala sa neznáma bytosť.
Naoki videl len tieň. Teda tá bytosť vyzerala ako tieň, ale živý. Vedel však, že je to ten, kvôli ktorému sem prišiel.
„Všetko," odpovedal za neho starý muž.
„Ako to, že žije?"
„Mal si to aj ty. Priamo v tele."
Naoki teraz nechápal. Čo tým myslel?
„Kryštály!"
„Správne."
„Ale to znamená..."
„Len tie kryštály."
„Legenda teda nie je pravdivá. Aspoň nie úplne."
„Kto vie?"
„Musím tam ísť."
„Nie! Je to príliš nebezpečné!" povedal zvýšením hlasom starý muž.
Takéhoto ho ešte Naoki nevidel.
„Nechaj ho ísť."
Naoki nevedel kto to je, ale vedel, že sa mu páči.
„Ďalšiu láskavosť mu už nespravím."
Naoki nechápal, akú láskavosť myslel. Hádam nie tréning.
„Obleč sa."
Naoki behom zamieril na miesto kde spal. Zobral si svoje veci. Červené tričko s krátkymi rukávmi a dlhé modré nohavice prekryl čiernym plášťom s červenými oblakmi. Hlavu si pokryl šatkou. Bolo vidieť iba oči.
„A čo pravda o mojom narodení?"
Starý muž buchol palicou o zem a Naoki sa premenil na hromadu lístia.

Osem ninjov z Listovej stálo pred vchodom na miesto, kde je Natsumi. Každou sekundou bola bližšie k smrti. Nevedeli však, že to potrvá ešte pár dní. Všetci ucítili chlad a zvyšujúci sa vietor. Začali tu poletovať listy. Kakashimu a Jiraiyovi však niečo nesedelo. Takéto listy nemal žiadny strom v okolí. Obidvaja hodili po jednom kunaii. Lenže listy len škrabli. Asi meter od balvanu začali sa listy zhromaždovať. Vytvárali akúsi postavu. Naoki sa tam objavil v plnej svojej kráse. Jeho plášť bol na dvoch miestach roztrhnutý. Nie však nejak moc. Boli to také malé ranky. Kakashi s Jiraiyom zastavili zbytok skupiny. Tí už mali pripravené kunaie, shurikeny a svoje techniky, aby zaútočili.
„Kebyže k nim patrí, tak by tu nebol," hovoril Kakashi.
Naoki si ich nevšímal. Všímal si len tak balvan. Opatrne sa ho dotkol.
„Toto som niekde videl. je mi to povedomé."
Prsty pravej ruky mu behali po balvane. Ľavú ruku vystrel. Trvalo pár sekúnd kým mu priletelo kladivo na pomoc. V pamäti sa mu vynorili dve spomienky. Takmer totožné. V obidvoch bol Uchiha, ale vždy iný.
V prvej spomienke mal asi štyri, možno päť rokov. Vtedy Uchiha Madara ešte žil. Zobral ho niekde na sever. Bola zima a kopa snehu. V nejakom ľadovci mali úkryt a ukazoval mu ako je ten úkryt chránený. Aká je tam bariéra.
Druhá spomienka sa odohrávala tesne pred chuuninskou skúškou. S Itachim vtedy zašli do nejakého úkrytu ďaleko na juhu. Hovoril, že ho nikdy nepoužili. Tam mu vysvetľoval ako funguje obrana úkrytu, akou bariérou je chránený a ako ju zničiť. Akoby Itachi vedel, že Akatsuki sa rozpadne a bude to potrebovať. Na prelomenie tejto bariéry existujú len dva spôsoby. Keďže nedokáže spraviť jutsu, ktorým bola vytvorená bariéra, tak ju ani potom nevie prelomiť. Tak si vybral druhú možnosť. Ľavú ruku pozdvihol nad hlavu. Blesk udrel do kladiva a držal sa v ňom. Potom udrel druhý, tretí, štvrtý a nakoniec piaty. Z energie, ktorú kladivo získalo z bleskov, vytvorilo malá guličku bleskového náboja. Naoki ju chytil do pravej ruky. Nasledoval úder kladivom do balvana. Pravou rukou na miesto zásahu uložil bleskovú guličku a udrel. Nastala okamžitá explózia.