Uzumaki dvojičky - 38. Kyuubi v ohrození

Naokimu trvalo hodnú chvíľu, kým nedokončil kliky, ktoré dostal za trest.
„Kedy ma naučíš niečo užitočné?"
„A čo sme doteraz robili?"
„Neuveriteľné blbosti a nepotrebné veci."
„Stavím sa s tebou, že máš lepšiu fyzickú kondíciu. Tak isto lepšie vnímaš svojho súpera. Vieš, ako zistiť o ňom čo najviac informácii."
„Ale to sú drobnosti. V boji moc nepoužiteľné."
„Je to v boji použiteľné. Ani nevieš, ako sa ti zíde, keď vieš aké tvoj protivník ovláda elementy."
„No, dobre, ale..."
„A čo by si chcel vedieť?"
„Ako sa tak dokážete premiestňovať?"
„Ťažko nadobudnuté schopnosti."
„Zišlo by sa to."
„Najskôr vyskúšame niečo iné."
„Čo?"
Starý muž buchol palicou o zem. Les pokryl lúku, na ktorej boli. Lúka zostala len na malom kúsku, na ktorom boli len oni dvaja.
„Teraz prilož dva prsty na zem."
Naoki ho poslúchal.
„Pusti do zeme chakru a zisti koľko je ninjov v lese. Ale sú tam aj preľudy. Ninjovia, čo sú vlastne len premenené stromy, ktoré ťa majú zmiasť. Rozlíš ich od skutočných."
„Na čo mi bude toto?"
„Toto sú maličkosti, ktoré vytvoria jeden veľký celok, ktorý ťa spraví silným."

Naoki sa začal sústrediť. Pustil chakru do zeme. Lenže tá sa v nej len stratila.
„Nič."
„Čože?"
„Proste nič."
„Nie je to také jednoduché, ako sa zdá."
„Je to jednoduché, len tam nikto nie je."
„Zle si to spravil. Pustil si chakru, ale tá sa len prepadla hlboko do zeme. Keď ju pustíš do zeme, musíš medzi ňou a tebou vytvoriť chakrovú niť, pomocou ktorej budeš chakrou zo začiatku manipulovať. Pomocou nej dáš chakre príkaz, aby sa rozšírila do strán a preskúmala okolie."
„Aha. Ešte raz."
Naoki sa o to pokúsil. Ale nevyšlo to. Nedokázal chakru usmerniť všetkými smermi.
„Bude to ťažšie, ako som čakal."

Yasuo celý deň niesol Natsumi na ramene. Bez zastávky na obed, odpočinok, či telesnú potrebu. Zastavili sa až večer.
„Zajtra by sme tam mali doraziť."
„Kam?" pýtala sa Natsumi.
„Na tvoju smrť."
„Aha."
„Nevyzeráš moc smutne na to, že vieš, že zomrieš."
„Ja nezomriem."
„Máš pravdu. Hneď nezomrieš. Po svojej matky si podelila správne gény. Ninjovia z Uzumaki klanu nezomrú hneď po vytiahnutí, ale do jedného dňa si mŕtva."
„Mňa však prídu zachrániť."
„Ak nie sú mŕtvy."
Ako blesk z jasného neba sa pred nimi zjavil Tobi.
„Výborná práca."
„Prečo si pre mňa neprišiel skôr."
„Veď vieš...Nemáme Gedou Mazou, tak som potreboval niečo, kam by sme mohli uschovať Kyuubiho."
„A čo Sasori a Deidara?"
„Boli zmetení z povrchu zemského."
„Čože?"
„Sú mŕtvi."
„Neviem či mi ich má byť ľúto. Na jednu stranu ma mrzí, že nás je menej. No, na druhú stranu som rád, že ich už nestretnem. Lebo ich hádky ma vytáčali do nepríčetna."
„Ale držal si sa."
„Musel som."
„Každopádne tvoja misia je na konci."
Tobi ich chytil a v sekunde sa dostali do ich najbližšieho úkrytu. Tam už boli všetci ďalší členovia. Avšak iba ako astrálne projekcie. Boli zoradení v kruhu. Tobi položil Natsumi do stredu. Uderil ju do spánku a Natsumi dostal do bezvedomia. Privolal nejakú veľkú nádobu.
„Môžeme začať."

Skupinka prenasledovateľov bežala celý deň. Kakashi bežal ako prvý zo začiatku, ale postupne spomaľoval. Nebol ešte v pohode. Pakkun ho však uisťoval, že stále sťahujú ich náskok a sú bližšie a bližšie.
„Čo?" Pakkun sa divil.
„Čo sa deje?"
„Stratil som ich."
„ČO?"
„No, proste som ich cítil, ale zrazu zmizli. Nemôžem zachytiť ich pach."
„To je ako možné?"
„Ten chlap sa objavil na Hore Myouboku a zmizol z nej ako by používal teleportáciu. Asi to nie je nič nemožné," hovoril Jiraiya.
„Ale prečo to nepoužil skôr?"
„Asi nemohol."
„Počkať!" kričal Pakkun.
„Cítim ich."
„Tak to je dobre."
„Ale sú ďalej. Asi ďalší deň cesty. A stoja!"
„Že by..."
„Kuchiyose no Jutsu."
Jiraiya privolal Gamabuntu.
„Pakkun ťa bude viesť. Pravdepodobne začali vyťahovať Kyuubiho z Natsumi."
„Čo?"
„Tvojimi veľkými skokmi tam bude skôr."
„Tak sa ale držte."

„Dvadsať."
„Nie."
„Nie!"
Naoki začal robiť kliky. Za každý neúspešný pokus ich musel robiť.
„Dvanásť."
„No, konečne."
„Sedemnásť."
„Opäť správne. Nemusíš to ďalej robiť."
Slnko pomaly zapadalo a Naokiho štvrtý tréningový deň sa blížil ku koncu.
„Ako sa teda premiestňujete?"
„Sú dva spôsoby ako to spraviť."
„A to sú?"
„Prvý je moje tajomstvo. Ale naučím ťa druhý. Vlastne to nie je nič ťažké."
Naoki ho asi prvýkrát dôkladne počúval.
„Určite vieš používať Henge."
„Áno."
„Premeníš sa na niečo, napríklad listy. Pomocou Fuutonu potom premiestniš listy kam chceš."
„To je všetko?"
„Áno."
Naoki použil Henge. Premenil sa na jeden veľký list a to bolo všetko.
„Ako vidím, tak Fuuton asi moc neovládaš. A Henge si použil zle. Nesmieš sa premeniť ako celok, ale každú časť tela, každý orgán ako jednotlivú časť."
„Henge."
Naokimu sa to podarilo. Ale to bolo opäť všetko.
„Ale aj tak to nemá zmysel. Nespravím to ako vy. Vaše telo sa postupne mení, zatiaľ čo ja to spravím naraz a nemá to taký efekt."
„Na to prídeš časom. Musíš sa postupne premieňať."
Starý muž mu to predviedol.
„Najskôr premeníš kožu, potom mäso, kosti a tak ďalej."
„Radšej kebyže ma naučíte používať Fuuton."
„Už musíme ísť."
„Ja nechcem."
„Ako chceš."
Trénovali ešte dlho do noci. Mohla byť tak hodina po polnoci, keď skončili.