Uzumaki dvojičky - 37. Hľadanie raňajok

Od rozhovoru s Kyuubim nemohol Naoki poriadne spať. Každú chvíľu sa budil. Aj ráno vstal príliš skoro. Ešte pred úsvitom. Posadil sa na svoju posteľ a porozhliadol sa okolo. Starý muž spal tentoraz v kresle. Vstal z postele a pomalým krokom sa k nemu blížil. Jemne sa ho snažil zobudiť, ale okamžite s tým prestal. Spomenul si ako ho zobudil. Chcel mu to vrátiť. Vo vedľajšej miestnosti tiekol zo steny malý pramienok vody. Starý muž to používal ako vodovod. Naoki v ňom nabral vedro vody, ktoré našiel opodiaľ. Tichým krokom sa k nemu priblížil a šplechol všetku vodu na neho. Lišiacky sa pri tom usmieval.
„O čo si sa pokúšal chlapče?"
Naokimu prebehol mráz po chrbte, keď počul ten hlas. Otočil sa. Na jeho posteli ležal starý muž. Pozrel sa na kreslo a čo nevidel, hromadu mokrého lístia.
„Ako?"
Zo stropu dopadlo dvakrát toľko vody ako minule.
„Áááááááá!" Naoki kričal ako o život.
„Je čas trénovať," povedal s radosťou starý muž.
Okamžite ich preniesol na lúku.
„Ale ja som neraňajkoval!" kričal na neho Naoki.
„Tak máš desať minút na to, aby si v okolitom lese pozbieral čo najviac lesných plodov."
Naoki nenachádzal na to slová.
„Za každý jedovatý kus, ktorý donesieš, máš sto klikov. Za každú minútu oneskorenia taktiež. Ber to aj ako tréning."

Naoki jeho posledné slová ani nevnímal. Rozbehol sa do lesa ako o život. Poháňal ho hlad. Mal však väčší problém. Bol celý mokrý a vonku nebolo moc teplo.
„Zaujímavé, ako sa na tomto mieste menia podmienky," pomyslel si.
Keď sem prišiel bolo teplo, že sa pokojne dalo spať vonku. Tentoraz by si na to netrúfol. Najbližší strom mal našťastie veľmi veľké listy. Naoki ich odtrhol a obalil sa nimi. Niečo ho však zarazilo. Taký strom ešte nevidel. Pod ním sa však nachádzalo množstvo hríbov.
„Lenže ktoré sú jedovaté, a ktoré nie?" rozmýšľal.
Nikdy v živote takéto niečo nevidel. Popravde si nespomínal, že okrem knižiek, videl nejaký hríb. Odtrhnúť či neodtrhnúť. To bola to, o čo tu bežalo. Bolo tu minimálne tri druhy. Ďalší druh bol aj na strome, ale ten si všimol až neskôr. Naoki zobral z každého po tri kusy a bežal. Nemal čas.
Asi po dvadsiatich sekundách si všimol ďalší zdroj potravy. Jahody. Ale boli modré. Naoki načiahol ruku, ale hneď ju odtiahol. Takto sa to chvíľu opakovalo. Jeho problém bol rýchlo vyriešený. Na jahody niečo skočilo. Jediné čo videl boli nejaké nohy na jahodách a potom čepeľ katany pred jeho hlavou. Pohotovo sa prehol a vytvoril most. Ihneď sa odrazil nohami a po pri tom to niečo trafil. Postavil sa na nohy a uvidel od hlavy až po päty zahaleného ninju.
„Suiton: Mizu Rappa."
Naoki uskočil do strany. Počas letu hodil shurikeny. Na toho ninju, ale aj za seba. Za ním sa nachádzal ďalší ninja a trafil ho do hlavy. Ninju, ktorý na neho zaútočil, netrafil. Uvidel ho nad sebou s katanou pripravenou na preseknutie jeho hlavy na dve polovice. Naoki aktivoval mangekyou sharingan. Ninja pustil katanu z rúk a padal voľným pádom na zem. Dopadol na predom nastavené Naokiho koleno. Naoki ho chytil a hodil za seba. Dopadol na ďalšieho ninju, ktorý sa chystal na neho zaútočiť.
Naoki sa poobzeral okolo seba.
„To je myslím všetko."

„Týmto som stratil čas."
Naoki začal utekať ešte rýchlejšie. Tentoraz našiel nejaké maliny. Zobral ich koľko to len šlo. Takto behal ďalej. Čo našiel, to zobral. Keď mal toho prebytok, tak vytvoril klon. Sadol mu na chrbát.
„Utekaj!"
Naoki sa začal preberať jedlom, ktoré nazbieral. Sem tam niečo povyhadzoval. Hlavne veci, ktoré vedel, že sú jedovaté. U jednej veci si však nebol istý. Bol to nejaký kríženec jahody, maliny a bohviečoho ešte. Malo to fialovú farbu, spodok bol oranžový až hnedý. Zle to vyzeralo, ale dobre voňalo.
Zatiaľ čo sa rozhodoval, tak ho napadli ďalší ninjovia. Bez problémov sa ich zbavil, ale stratil niečo z toho čo nazbieral. Ale tá divná vec mu zostala. Nakoniec ju vyhodil.
Starý muž ho už netrpezlivo čakal. Niečo pojedal. Bol to ten kríženec, čo dobre voňal, ale zle vyzeral. Očividne bol dobrý. Keď Naoki k nemu prišiel, tak zostal zamrznutý.
„Čo sa deje?"
„Ja som to vyhodil," a ukazoval na to, čo jedol.
„Veď to je to najzdravšie na tomto mieste. Obsahuje všetky vitamíny, bielkoviny, minerály, železo. Proste snáď všetko."
Naoki položil na zem všetko, čo doniesol. Hríby, ovocie a sem tam aj niečo neznáme.
„Nepovedali ste mi, že tam budú ninjovia."
„Musíš byť pripravený na všetko. Predstav si, že budeš sa sústrediť na vykonávanie potreby a niekto ťa napadne."
Naoki sa snažil jeho slová brať k srdcu, ale nie vždy si to aj tak zobral.
„Tak to bude dvetisíc sedemsto klikov."
„Čo?
„Päťsto za meškanie a zvyšok za jedovaté jedlo."
Starý muž jedovaté jedlo zobral a spálil ho.
„Najskôr sa ale najedz."

Ráno sa Kakashi zobúdzal ako prvý. Hoci bol najviac zničený z neustáleho používania chidori, ktoré zaklincoval mangekyou sharinganom. Aj sa tak cítil. Bol zoslabnutý. Svojim pokusom o sadnutie zobudil Jiraiyu, ktorý spal pri ňom. Zjavne bol námesačný, lebo jeho spacák bol asi o päť metrov ďalej ako on a medzi ním bola Tsunade.
„Nemôžeš spať?" opýtal sa ho.
„Už som vyspatý. Ale ako vidím, vy ste dobre spali."
„Ani nie."
„Ako sme na tom?"
„Dobre. Čkáme len na teba."
„To nie je povzbudzujúce."
„Ale aj oni sa zastavili."
„Aspoň, že tak."
„Takto nás však predbehne ďalší tím, ktorý vyslal Minato."
„Mali by sme ísť."
„A môžeš?"
Kakashi sa snažil pohnúť, ale išlo to ťažko.
„Daj mi tak hodinu."
„Ako povieš."
Jiraiya sa vrátil do svojho spacáka a spal. Ihneď ako doň vošiel.

Podobné problémy ako Kakashi mal aj Yasuo. Ten sa však mohol hýbať, ale pomaly. Vyspal sa však dobre a pokojne. Natsumi mal spútané niekoľkými rôznymi technikami, ako aj niekoľkými kilami železa a ocele. Opatrne vstal a krívajúc podišiel k tlejúcim uhlíkom. Vytiahol posledný kus mäsa, ktorý pochádzal z uloveného králika. Onedlho bol opečený. Snažil sa ho rozdeliť na dve rovnaké polovice, ale nešlo. "Menšiu" polovicu dal Natsumi, ktorú medzitým zobudil. Obidvaja ho bez slova zjedli. Povolil spútanie Natsumi, aby mohla aspoň hlavou otočiť. Prehodil si ju cez rameno a vydal sa na cestu.
„Ideme nadzvukovou rýchlosťou," Natsumi si neodpustila poznámku na jeho rýchlosť.
„Ak si si nevšimla, tak nie som úplne v poriadku."
„Kedy tam prídeme?"
„Kam?"
„Koľko ešte budem žiť."
„Pokiaľ nás nedobehnú tak...Asi štyri až päť dní. Jeden až dva dni bude trvať pokiaľ neprídeme k úkrytu. Tri dni vytiahnutie bijuu z teba."
„To je blbé."
„Ako pre koho."
„Čo z toho máš?"
Yasuo neodpovedal.
„Ako si sa dostal k Akatsuki?"
„Typická ženská. Nezavrie hubu ani keď ide na istú smrť."
„Tak ako si sa k nim dostal?"
„To ti nemusím hovoriť."
„Odkiaľ vlastne si?"
„To ti tiež nemusím hovoriť."
„A čo mi môžeš povedať?"
„My by sme ani spolu hovoriť nemali. Maly by si byť neustále v bezvedomí."
„Prečo v ňom nie som?"
„Nie som taký zlý ako ostatní."
„Tak prečo si s nimi?"
Yasuo k nej už nehovoril. Radšej mlčal. Svojim byakuganom ovládal dokonale svoju chakru, tak toho využil. Svoju chakru zhustil a vložil si ju do uší, aby ju nepočul a mohol ju lepšie ignorovať.