manga_preview
Boruto TBV 07

1/2 Akuma - II

V miestnosti sa ozvali tiché kroky. Mladý muž, skoro chlapec, pristúpil k nízkemu mahagónovému stolíku a opatrne naň položil kus porcelánu. Para, stúpajúca z horúcej šálky čaju, sa divoko zvlnila a muž uprel zrak na mĺkvu postavu stojacu pri okne.
Hiashi stál hrdo vystretý, ruky schované v širokých rukávoch. Denné svetlo sa odrážalo od jeho tváre, no jeho zrak tápal v tme.
,,Cítite sa už lepšie?“ opýtal sa Tadao, Hiashiho verný spoločník.
Hiashi mlčal.
Tadao stisol pery, načo si všimol žltkastý kus papiera položený kúsok od šálky.
,,Pane, vaša dcéra vám tu nechala odkaz,“ povedal hľadiac na prvé riadky. Tadao mal na viac než čítať cudzie listy, no tie slová mu drzo udreli do očí.
,,Viem.“
Odvrátil tvár od listu. Nech ho jeho obsah zaujímal ako veľmi chcel, nemal právo čítať ďalej.
,,Hiashi-sama, Konohou sa už šíria reči. Ľudia sú pobúrení. Je potrebné čo najrýchlejšie konať.“
,,Všetko je už zariadené.“
,,Vo všetkej úcte, pane, nemyslím si, že potrestanie toho chlapca niečo vyrieši. Skôr to veci zhorší. A slečna Hinata-“
Hiashi k nemu otočil tvár. Tadaove slová sa mu na okamih zasekli v hrdle.
,,Podľa všetkého vašej dcére neublížil. Nie tak, ako sa hovorí. Hiashi-sama, ja viem, že ani vy tomu neveríte.“
,,Skutočne?“ prehovoril chladným hlasom. ,,Tadao, vidíš mi ty snáď do hlavy?“
Tadao na sucho preglgol. ,,Poznám vás, pane. Naruto-„“ Hiashi nepatrne zúžil oči, „-nie je bez viny, no pokiaľ vaša dcéra nepovie-“
„Moja dcéra nerozpráva,“ zahrmel Hiashi. „Tadao, asi by som ti mal pripomenúť, že pokým si členom tohto klanu, budeš akceptovať všetky jeho rozhodnutia. Moje rozhodnutia.“
Bolo to tu opäť. Hiashi naňho opäť vytiahol starú známu kartu. Ja som kráľ, ja som boh. Kto si ty? Ty si ten, čo bude poslúchať.
Hiashi však často zabúdal na dôvod, prečo sa stal Tadao jeho obľúbencom. V klane vládol striktný poriadok, všetci jeho členovia boli voči Hiashimu maximálne lojálny, no Tadao bol niečo viac. Bol takmer ako jeho priateľ – a hlavne sa nebál vysloviť svoje myšlienky nahlas, nech to už ostatných poburovalo alebo nie.
,,Čo vám napísala?“
Hiashi sa zamračil. ,,Prekračuješ hranice svojej kompetentnosti,“ povedal varovným tónom.
,,Obvinila ho?“ pokračoval Tadao skúšajúc Hiashiho trpezlivosť. A pri všetkom i svoje šťastie. ,,Viem, že slečna nerozpráva, no je zjavné, že písať ešte stále dokáže. Ak sa nevyjadrila proti tomu chlapcovi...“
,,Moja dcéra je zmätená,“ odvrkol Hiashi. ,,Tadao, vezmi ten odkaz a spáľ ho.“
,,Pane,“ povzdychol si Tadao, ,,toto predsa nikam nepovedie. Skôr či neskôr budete musieť urobiť ten krok. Spojiť vašu dcéru a otca jej dieťaťa.“
,,Všetko ešte môže byť inak,“ povedal Hiashi takmer potichu.
,,Čo tým myslíte?“ Tadao sa zhrozene postavil. ,,Chcete tým povedať, že by Hinata-sama mohla o dieťa prísť?“
,,Prvé mesiace sú rizikové,“ prehodil Hiashi, akoby sa nejednalo o jeho dcéru. Akoby nešlo o jeho vnúča. A akoby to nešťastie v hĺbke duše očakával...
Tadao mlčal. Nespoznával ho. Skutočne ho posledné udalosti tak zasiahli? Naozaj ho to tak zranilo? A čo vlastne krvácalo? Jeho srdce, alebo jeho hrdosť?
Z myšlienok ich vytrhlo až náhle klopanie na dvere.
,,Hiashi-sama,“ ozvalo sa mladé dievča, ,,máte návštevu. Čaká na vás v prijímacej miestnosti.“
Hiashi prikývol a pozrel na Tadaa. Ten mu opätoval jeho mĺkvy pohľad a následne sa odobral preč.
Hiashi prešiel cez chodbu a vystrel ruku odsúvajúc tenkú stenu vstupných dverí. Tvár osoby, ktorá ho očakávala na druhej strane miestnosti, ho nijako neprekvapila.
,,Godaime-sama, už som vás očakával.“
Tsunade si potichu odfrkla. ,,Samozrejme, Hiashi. Veď akoby aj nie, po tom, ako si sa nedostavil na moje predvolanie. Tituly bokom, Hiashi. Načo zdvorilosti, keď je zjavné, že mojou autoritou Hokage pohŕdaš?“
,,Tsunade, mýliš sa,“ suverénne zodvihol bradu. ,,Nedostavil som sa, lebo som bol zaneprázdnený. Ospravedlňujem sa za to, že som ťa o tom nenechal vopred oboznámiť. Chyba je na mojej strane.“
,,Stačilo by aj dodatočne,“ odvrkla Tsunade, ešte stále nahnevaná. ,,Nemusela som chodiť až sem za tebou, že nie?“
Zahryzla si do líca. Nechala sa uniesť. Neprišla sa s ním hádať, bola tam predsa kvôli Narutovi. Ak mu naozaj chcela pomôcť, musela svoju temperamentnú povahu udržať na uzde.
Zhlboka sa nadýchla a privrela oči.
,,Pozri, Hiashi-“
,,Viem, prečo si prišla,“ prerušil ju Hiashi. Robieval to až príliš často a len málokto vedel, čo v skutočnosti sa skrýva za touto jeho zlou vlastnosťou. Len zopár ľudí si uvedomovalo, že je to len jeden zo spôsobov, ako zatlačiť svojich oponentov pod seba. Ako sa nad nich vyvýšiť. Ako prejaviť svoju superioritu. On bol pánom slova - on rozprával a iní počúvali.
Tak to nie. Tsunade bola príliš hrdá, príliš panovačná na to, aby sa nechala takto urážať.
Naruto, ozval sa hlas v jej hlave. Robíš to pre Naruta.
Skutočne povedala, že je Hiashi rozumný muž? Nie, to nemohla byť ona.
,,Naozaj? Nuž tak hovor, prečo som tu?“ vyzvala ho Tsunade.
,,Uzumaki zaplatí za to, čo urobil mojej dcére, a to je moje posledné slovo.“
Uuh, jeho posledné slovo, tak to už aby sme radšej všetci nadosmrti mlčali.
„Predpokladám, že tá neodkladná misia v Kamennej je tvoja práca.“
Hiashi neurobil nič, aby túto jej domnienku vyvrátil.
„Skutočne, Hiashi? To je to jediné, na čo sa zmôžeš? Pošleš otca svojho vnúčaťa na nebezpečnú, život ohrozujúcu misiu čo najďalej od domova?“
Hiashi urobil dlhý, sebavedomý krok k pootvorenému oknu.
,,Povedz, čo vlastne Naruto urobil?“
Hiashi mlčal. Na Tsunadinej tvári sa zračil triumfálny úškrn.
,,Ako som si myslela. Je ľahké človeka obviniť, no zdôvodniť toto obvinenie, to už nie je také jednoduché, že nie? Hlavne keď jediní svedkovia zaryto mlčia.“
Pobrala sa smerom k východu. Keď už stála vo dverách, naposledy sa otočila.
,,Budem nútená našim klientom s ľútosťou oznámiť, že náš mladý hrdina sa musí postarať o inú neodkladnú záležitosť.“
Hiashi tuho zovrel päste.

Zodvihla dlaň a priložila si ju ku krku. Potichu zahmkala cítiac slabé vibrácie vychádzajúce z jej hlasiviek. Žiadny zvuk, ktorý vydala, sa však nezmenil v slová. Zistila, že ani osamote nie je schopná prehovoriť.
A prečo by aj mala? Veď to bola ona sama, koho najviac sklamala.
Sklopila zrak a položila hlavu na vankúš. Našiel otec jej odkaz? Určite áno. Prečítal si ho? Možno nie ihneď, no nenechal by ho len tak ležať na stolíku. Prijal jej slová? Pravdepodobne nie. Jej otec bol príliš tvrdohlavý. Ktovie, možno nikdy neuverí, že jej Naruto nijako neublížil. Nie len tak, bez dôkazu, bez logického vysvetlenia. Jej slovo Hiashimu nikdy nestačilo.
Priznaj sa, vravelo jej svedomie.
Nie, nie, oto-sama by ma znenávidel, znenávidel by ma... ešte viac.
Nemohla to urobiť. Nebola na to pripravená. Svedomie ju mučilo dňom i nocou, mátali ju zlé sny, prenasledovali kruté reči, ktoré mnohokrát vôbec neútočili na ňu, no vedela, že to najhoršie by prišlo, až keby sa priznala.
Naruto sa síce priznal, no nikdy nevzal vinu na seba, vravel krutý hlas v jej hlave. Tú si naňho zhodila ty.
Ale veď ona sa snažila, snažila sa otca presvedčiť. Naruto nebol zlý, vôbec nebol zlý, nemohol za to.
Nikdy si ale nepovedala, že ty však áno.
Nebola pripravená. Možno ani nikdy nebude. Ktovie, nechcela hľadieť tak ďaleko do budúcnosti. Tá bola tak hmlistá, plná nástrah a bolestí. Nechcela myslieť na to, čo bude zajtra. Chcela jediné.
Naruto-kun, prosím, odpusť mi, odpusť, som slabá, prosím...
Prečo nedokázala umlčať aj svoje myšlienky? Takto nič, čo robila, nemalo zmysel.
Napila sa pohára vody, čo jej predtým priniesli, a zavrela oči. Spánok však nestihol prísť včas.
V diaľke začula hluk. Znelo to ako tupý úder o plech. Potom niečí ťažký dych a funenie.
Uprela zrak na svoje pootvorené okno. Zbadala niečiu ruku, ako sa chytá parapety. Hánky na prstoch zbeleli, ako náhle sa nečakaný návštevník vydvihol na úroveň jej očí.
,,Hin?“ Psie vrčanie. ,,Pokoj, Akamaru, nič sa nedeje, ja len – Hinata!“
Konečne sa prehupol dnu a nesmelo sa postavil pred jej posteľ.
,,Nevedel som, že si si šla ľahnúť,“ spustil Kiba rozpačito, ,,Prepáč, asi som cestou sem zhodil pár vecí.“
Hinata pozrela na okno a potom späť na Kibu.
,,Takže je to pravda,“ povedal so zlomeným výrazom na tvári. ,,Nerozprávaš.“
Hinata smutne sklopila zrak.
Kiba zarmútene skrčil obočie a uhol pohľadom kamsi k jej šatníku. Nachvíľu medzi nimi zavládlo ticho. Obojstranné ticho.
Čo všetko mohol mať. Aký šťastný mohol byť. Aká šťastná mohla byť ona, keby len nebolo Naruta...
Opäť sa mu stiahlo hrdlo. Tep zrýchlil, sliny v ústach nepríjemne zhorkli. Naruto. Tie časy obdivu a priateľstva boli preč.
,,Hin, čo ti urobil?“ pýtal sa strohým tónom, hryzúc si spodnú peru. Jeho pohľad zostával na druhej strane miestnosti.
Ticho. Donútilo ho to pozrieť späť. Vyzerala taká... zlomená. Výraz na jej tvári živil jeho nenávisť.
Zaťal sánku. Akamaru varovne zaštekal.
Kiba na krátky okamih pozrel von. Ktosi sa blížil. Musel čo najskôr vypadnúť.
,,Hinata, prosím,“ kľakol k jej posteli a vzal jej tvár do dlaní. ,,Prečo? Prečo on?“
Ten pohľad. Ten ľútostivý pohľad si mohla nechať. Nechcel ho.
Dovádzalo ho to do šialenstva. Tá nevedomosť. Čo presne sa medzi mini stalo? Prečo sa to stalo? Prečo sa musel svet točiť iným smerom, než chcel on?
Neskoro, zaznelo mu v hlave. Chlapče, prišiel si neskoro.
Nie, odvrkol hlasu. Čo bolo, bolo, čo sa nestalo... sa ešte môže stať. Prišiel som práve včas.
Akamaru opäť zaštekal – tento krát o čosi náhlivejšie.
Kiba sa bez ďalšieho slova otočil a vyskočil von – práve včas.
,,Hinata-sama, večera je hotová,“ oznámila mladá slúžka len krátko predtým, ako jej popod oknom prebehlo niekoľko mužov volajúcich: „Utekal tamto!“
Hinata prikývla a slúžka ju následne opäť nechala osamote. Spomienka na Kibovu tvár jej opäť hnala slzy do očí. Povedala si však, že už viac plakať nebude. Alebo sa o to aspoň pokúsi.
Pomaly sa postavila a pristúpila k dverám, keď vtom ju zasiahla ostrá bolesť v podbrušku. Hinata sa prudko prehla. Snažila sa niečoho chytiť, nájsť nejakú oporu, no všetko, čoho sa dotkla, zhodila na zem.
Tvár jej zmaľovala bolesť. Pokúsila sa kričať, privolať pomoc, no zradil ju hlas a hneď nato jej svet zastrela tma.

,,Dattebayo!“ Naruto neveril, že to niekedy povie, no dohnali ho k tomu. ,,Pozeraj sa mi do očí!“
Saia hnev v Narutovom hlase nijako nepoburoval. Aj naďalej pokračoval v hypnotizovaní jeho intímnych partií.
,,Sai!“
,,Zaujímavé,“ zhodnotil Sai a vzhliadol. Naruto pred ním stál s rukami prekríženými a tvárou červenou ako paprika.
,,Skončil si?“
Sai prikývol. Naruto bol síce naštvaný, no nemohol poprieť, že ho Saiov prístup k celej veci zvláštnym spôsobom neupokojoval.
„Kedy sa to narodí?“
„Uhm, počkaj – čo?“ zarazil sa Naruto. Vyjavene zabodol pohľad do zeme a ponoril sa do svojich myšlienok. Nevedel to. Nevedel nič o tehotenstve, nevedel nič o bábätkách, pre prvého Hokage, veď on nevedel skoro nič ani o sexe! To málo, čo vedel, mu nepomohlo zabrániť nepríjemným komplikáciám, ktoré po tom môžu nastať. Popravde, ani prax mu na znalostiach veľa nepridala, a to hlavne pre alkohol, ktorý mu zriedil polovicu spomienok.
Cítil sa trápne. Tak strašne trápne. A prečo mu Sai zase zízal na...
,,Naruto!“
Obaja sa otočili za hlasom. Naruta potešilo, keď zbadal Sakurinu tvár, no pocit radosti pominul hneď, čo si uvedomil, že na podobné pocity už nemá právo.
A ešte k tomu tu bol Sakurin vystrašený výraz tváre.
,,Sakura-chan?“ Naruto urobil krok vpred.
Sakura zastavila kúsok od neho a oprela sa do kolien.
,,Naruto, niečo sa stalo,“ vravela Sakura zadychčane. ,,Hinata... je v nemocnici. Našli ju bezvládne ležať na zemi...“
Naruto na ňu iba neveriacky hľadel. Pocítil, ako mu meravejú končatiny a spomaľuje tep.
,,Zdá sa – Naruto, počkaj!“ schmatla ho za lakeť a stiahla späť. ,,Nemôžeš tam ísť! Je pri nej Hiashi.“
Stisol pery. Zlý sen.
Oh áno.
,,Ale je v poriadku, že?“ Narutov hlas bol odrazu tenký, tenší než zvyčajne. ,,Sakura-chan?“
Sakura mlčala. Dívala sa na neho tak zvláštne, skoro až súcitne.
,,Sakura!“ skríkol Naruto a schmatol ju za ramená.
,,Ja-ja neviem!“ bránila sa Sakura. ,,Prepáč, tak veľa toho zase neviem.“
Načo prišla, načo potom prišla?!
Zrýchlil sa mu dych. Bola to jeho vina? Pustil ju a o krok ustúpil. Mohla si niečo urobiť?
Je pri nej Hiashi, zaznelo mu v hlave.
„To je mi jedno!“ zvolal do vetra a rozbehol sa smerom k nemocnici, Sakura v jeho pätách.
Sai vzhliadol do koruny stromu – jedna z vetiev sa prudko rozkývala.
Vietor však v ten deň nefúkal.

Vbehol dovnútra. Zastavil najbližšiu medičku a spustil: ,,Hinata Hyuuga, kde leží? Dattebayo, -ttebayo, tak kde je?“
Žena šokovane vypúlila oči a zakoktala: ,,T-tretie poschodie, izba číslo š-štyridsaťdva.“
Hyuuga. O tom, že bola v nemocnici, už vedela snáď celá Konoha. Zvesti sa šírili naozaj rýchlo, hlavne pokiaľ šlo o člena tak významného klanu. A nie vždy to bolo v záujme jeho hlavy.
Naruto priam vyletel po schodisku až na dané poschodie, nechávajúc jedného klona vo vstupnej hale. Robil to len nerád, no musel sa Sakury striasť. Nechcel, aby ho zastavila.
Zbadal niekoho z klanu. Prešiel po chodbe a zabočil doprava. Naruto sa ho rozhodol sledovať. Muž ho doviedol až k chodbe, kde bola Hinatina izba. Stáli pred ňou ďalší dvaja muži.
Naruto sa prudko zvrtol a schoval sa za roh. Hiashi. Vyšiel z Hinatinej izby spolu s dvoma medikmi. Jeden odkráčal preč, no ten druhý začal rozprávať.
Teraz alebo nikdy. Naruto musel vedieť, čo sa stalo.
„Henge!“
Opatrne vykročil smerom k Hiashimu. Kráčal pomaly, no nie príliš.
„Je veľmi vyčerpaná. Nechápeme, čo presne sa stalo. Bude lepšie, ak tu ešte zostane.“
Niečo v Narutovom vnútri sa tejto správe nepotešilo.
Hiashi len stroho prikývol. Našťastie si votrelca nikto príliš nevšímal – aj tamojšie „stráže“ viac zaujímali medikove slová – tak ešte viac spomalil, aby toho zachytil o čosi viac, poprípade nahliadol do Hinatinej izby.
„Dieťa vyzerá byť v poriadku,“ povedal medik s úsmevom na tvári. Naruto síce videl len Hiashiho chrbát, no po tom, ako mužov úsmev rýchlo klesol, usúdil, že Hiashi jeho úprimnú radosť nezdieľal.
„Uhm, hovorili ste, že k počatiu došlo približne pred týždňom?“
Naruto zastavil. Na chodbe sa zjavil Kiba. Dýchal len veľmi sťažka a na tvári sa mu leskol pot. Chvíľu váhal, či sa má Hiashimu prihovoriť – bol predsa uprostred rozhovoru a Kiba ho netúžil nijako rozčúliť (hlavne nie po tom, čo urobil s Narutom) – no on predsa musel vedieť, či je Hinata v poriadku.
Hiashiho pohľad mu dal pomyselnú zelenú a Kiba nesmelo vykročil vpred.
,,Hiashi-sama,“ uklonil sa, ,,j-ja, v mene tímu... V mojom mene... Prosím, je Hinata v poriadku?“
Chvíľu bolo ticho. Potom ho Hiashi jedným strohým áno zbavil najkrutejších obáv.
Kiba si sprudka vydýchol a pošúchal si krk. Zopárkrát prešlapol z jednej nohy na druhú a potom uprel zrak späť na Hiashiho.
„Mohol by som ju vidieť?“ opýtal sa, načo však náhle sklopil zrak a ustúpil, akoby svoju otázku nikdy nebol vyslovil.
Kiba náhle spozornel. Mierne nadvihol bradu a zavetril. Jeho oči následne spočinuli na Narutovej hlave.
Hnev. V jeho očiach blčala rovnaká zášť ako v ten deň v Hiashiho.
Naruto by odprisahal, že začul vrčanie.
Bolo mu jasné, že ho Kiba odhalil. Jeho obavy však rýchlo spláchli medikove nasledujúce slová:
„Tak to je zvláštne. Skutočne zvláštne. Podľa všetkého je vaša dcéra na začiatku druhého mesiaca.“
Druhý mesiac.
„Ako to myslíte, druhého mesiaca?“
Druhý mesiac.
„Nuž, ako to myslím... K oplodneniu muselo dôjsť omnoho skôr než pred pár dňami.“
Druhý mesiac.
Narutovi viac nič nedávalo zmysel.

Poznámky: 

Sama sa bojím, čo bude pokračovať... Shocked
Pôvodne som to chcela seknúť niekde tam, kde Hin skolabovala...
Každopádne to v ďalšom diely pôjde z kopca (aspoň by teda malo).

4.88889
Průměr: 4.9 (9 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Killunia Akatatsu
Vložil Killunia Akatatsu, St, 2013-02-20 22:21 | Ninja už: 5343 dní, Příspěvků: 132 | Autor je: Recepční v lázních

O.o No... zatím to vypadá hodně zajímavě...

A budu se asi opakovat, ale chudák Kiba... Sad

No,každopádně se už těším na další díl... Smiling Smiling


Obrázek uživatele MementoMori
Vložil MementoMori, Čt, 2013-02-21 17:21 | Ninja už: 4902 dní, Příspěvků: 195 | Autor je: Prostý občan

Smiling posnažím sa ho dokončiť čo najskôr - väčšina už napísaná je, takže by tu mal byť už v pondelok.

Zoznam mojich FF

Dávajte pozor na to, čomu veríte, lebo pravda môže byť len jedna.

Obrázek uživatele Camelia
Vložil Camelia, St, 2013-02-20 07:25 | Ninja už: 4686 dní, Příspěvků: 1469 | Autor je: Pěstitel rýže

Wau, tak to bylo nečekané! Jak jsem jen mohla tenhle díl odložit na přístě! Shocked

Ach ten sentiment...

Obrázek uživatele MementoMori
Vložil MementoMori, Čt, 2013-02-21 17:15 | Ninja už: 4902 dní, Příspěvků: 195 | Autor je: Prostý občan

Laughing out loud Som rada, že som ťa prekvapila (to bude asi tým, že si nečítala /celú/ prvú verziu, čo je v podstate len dobre).

Zoznam mojich FF

Dávajte pozor na to, čomu veríte, lebo pravda môže byť len jedna.

Obrázek uživatele Eli-chan
Vložil Eli-chan, Út, 2013-02-19 19:46 | Ninja už: 5753 dní, Příspěvků: 443 | Autor je: Recepční v lázních

Cože, cože, nějak se to komplikuje!! Laughing out loud
je to nádhera! Hrozně se těším na pokračování Smiling

Člověk ani nestačí mrknout a najednou dospěje. A s věkem přichází zkušenosti, ale i mnohem složitější mise. Proto po mnoha letech tak vřele uvítám návrat domů, do Konohy. Kde i z budoucího právníka může být skvělý shinobi nebo alespoň kritik vašich povídek.

Naruto, děkuji Ti za vše. Z lásky

Obrázek uživatele MementoMori
Vložil MementoMori, Út, 2013-02-19 21:09 | Ninja už: 4902 dní, Příspěvků: 195 | Autor je: Prostý občan

:3 ďakujem, posnažím sa napísať čo najskôr.

Zoznam mojich FF

Dávajte pozor na to, čomu veríte, lebo pravda môže byť len jedna.