Nový vek Konohy (I.) 033-034: Part 1.: Kankurova zrada Part 2.: Gaarov pád
Anamo sa chvela od hlavy po päty. Nechápala Kankurov príchod v čiernom plášti s krvou. Démonka, ktorá stála kúsok od Anamo sa stále smiala a škrabala sa svojimi dlhými pazúrmi. Kankuro stál niekoľko metrov od Anamo s kamennou tvárou.
„Démonka, odíď.“ Povedal Kankuro skleslo. Démonka sa prestala smiať. Nepríjemne sa zamračila na Kankura, ktorý jej pohľad ignoroval.
„Ale, Kankuro ja som si myslela, že ju porazíme a pôjdeme za Kazekagem.“
„Zmena plánu. Ty choď. Ja sa o Anamo postarám. Potrebujeme získať ďalších obyvateľov Piesočnej na našu stranu.“
„Ako myslíš, Kankuro.“ Povedala démonka urazene a odletela od nich.
Anamo neverila vlastným ušiam a očiam čo sa práve robí.
„Kan...Kankuro? Čo to má znamenať?“ Z horko ťažka rozprávala. Kankuro sa na ňu zadíval skleslým pohľadom.
„Prepáč, Anamo. Ale teraz nie je správna chvíľa na vysvetľovanie.“
„KECY! Okamžite mi povedz... PREČO!“
„Nemôžem, Anamo. Aj tak by si to nepochopila a Gaara už vôbec nie.“
„Ako si mohol zradiť vlastného brata?!“ Anamo z očí tiekli slabé slzy.
„Anamo, ja viem čo si myslíš, ale nie je to tak ako to vyzerá.“ Anamo zovrela päste. Okolo nej sa začala tvoriť hustá chakra.
„Anamo, ja proti tebe bojovať nebudem.“
„Ty nie. Ale... Ale ja neviem...“ Anamo tiekli slzy po tvári.
„Anamo, prosím...“ Anamo jeho prosby ignorovala...
„Keď mi nechceš povedať prečo si nás zradil, tak to z teba vymlátim!“ Kankurovi sa zaleskli oči a ešte smutnejším hlasom dodal.
„Ako myslíš, Anamo. Ale ja s tebou bojovať nebudem.“ Anamo pokrčila čelo a pripravila sa na útok. Kankuro nemal inú možnosť, než sa brániť.
„Bábkové umenie: Sanshouo.“ Kankuro vyvolal bábku, ktorá vyzerala ako nejaký jašter, ktorý sa podobal na krokodíla a na chrbte mal obrovský štít. Kankuro bol pripravený na Anamin útok.
PUK! V kancelárovej pracovni sa objavil démon, ktorý mal na chrbte Gaaru.
„Pane, tu vám nesiem bývalého Kazekageho.“
„Ďakujem ti. Teraz choď a skontaktuj všetkých Krvavých. Pomaly vyrazíme do Konohy.“
„Áno, pane.“ Démon zložil Gaaru na koberec a zmizol. Bola hlboká noc. V miestnosti svietila malá lampička, ktorá dostatočne osvetľovala miestnosť. Kancelár podišiel ku Gaarovi. Z pod plášťa vytiahol malú skúmavku s ihlou.
„Najradšej by som ťa zabil, Gaaro. Ale mám svoje rozkazy, tak si iba vezmem tvoju chakru.“ Kancelár pomaly prikladal skúmavku ku Gaarovej ruke.
V okamihu, keď sa ihla dotkla Gaarovej pokožky, kancelára trafil ohromne ťažký piesok. Kancelár odletel cez stenu do druhej miestnosti. Gaara sa rýchlo postavil na nohy a pomaly kráčal do miestnosti, kde ležal kancelár.
„Gaaro.“ Ozval sa kancelár prekvapene. Videl, ako v Garových očiach tlie nenávisť. To ho veľmi tešilo.
„Kancelár, máš mi čo vysvetľovať.“ Kancelár sa na Gaaru usmial.
„Nemal si byť omráčený po tom ohni?“
„Ty myslíš od toho démona? Ten oheň mi nikdy do tela neprešiel.“
„Ako?... Piesočné brnenie?“
„Nie obyčajné... Ale železné piesočné brnenie. A teraz mi povieš, čo chcem vedieť.“ Kancelár sa rozosmial.
„Ty si naozaj myslíš, že ti niečo poviem? To by som bol úplný hlupák.“
„Kde je Temari, kancelár! A povedz to skôr než ťa zabijem.“ Kancelár sa bleskovo postavil a kopol Gaaru do spevneného brucha. Keď Gaara letel do ďalšej miestnosti a narazil do okna. Kancelár rýchlo zložil pečate.
„Ohnivý štýl: Ohnivá guľa.“ PUF! Kancelár vytvoril ohnivú guľu, ktorá okamžite trafila Gaaru do hrude. Gaara vyletel z okna a padal až kým sa kancelárovi nestratil z dohľadu.
„Veterný štýl: Veterná kosa!“ Skríkla Anamo až sa jej hlas zlomil. Pred ňou sa vytvoril akýsi hustý vietor, ktorý okamžite zaútočil na Kankura, ktorý ho odrazil svojou bábkou. Vietor sa pár krát otočil a zaútočil znovu, ale cez Sanshouou štít neprenikol.
„Vzdaj to, Anamo. Ja s tebou nechcem bojovať.“
„Tak mi povedz pravdu!“
„Aj tak by si ju nepochopila.“ Anamo sa rozzúrila. Chakra začala prúdiť z jej tela a okolo nej začala vytvárať akýsi plášť. Kankuro pozorne sledoval Anamo, ktorá sa začala pomaly, ale isto meniť. Nechty sa jej zmenili na pazúry a jej tvar sa zmenila na mačacie črty. Vyzerala ako malá divoká šelma.
„Anamo! Ty si Jinchuuriki?“ Anamo znechutene pozrela na Kankura. Prudko vyskočila do vzduchu. Na malý okamih splynula s mesačným svetlom...
Kankuro okamžite pred ňu postavil svoju bábku. Anamo natiahla svoje pazúry na Kanura a... SEK! SEK!
Ľavou rukou trafila Kankurovu bábku, ktorá sa roztrieskala na malé časti a pravou rukou sekla Kankura po tvári, ktorý sa kotúľal a odletel niekoľko metrov. Potom so šialeným výrazom na tvári utekala za Kanurom a jej plášť z chakry sa neustále zhusťoval.
„Ako si sa mohol stať Kazekagem, keď som ťa vyhodil von oknom a umrel si na svojej milovanej...“ PRÁSK! TRESK!
Na kancelára sa zo všetkých strán vyrútil piesok, ktorý ho začal dusiť.
„Kráľovský pohreb.“ Povedal Gaara tichším hlasom, ktorý sa vznášal na malo piesočnom obláčiku. Piesok, ktorý drvil kancelárove telo zrazu stuhol a vibroval. Všetko čo sa pod pieskom nachádzalo chrupčalo. Gaara sledoval hromadu piesku, ktorá práve ustala. Zdvihol svoju ruku k piesku, ktorý sa začal zhmotňovať a vracať do jeho rakvičky na chrbte. Nežný vánok vetra mu povieval jeho červenkasté vlasy.
„Takto si to chcel, kancelár? Chcel si umrieť takouto smrťou?“
„Nie...“ Ozval sa kancelár za Gaarom. Gaara sa prudko otočil a odskočil, ale už bolo neskoro. Ohnivý drak Gaaru schmatol a vyhodil ho do vzduchu. Gaara rýchlo padol na strechu hlavnej budovy Piesočnej. Bolo počuť nepríjemné puknutie kosti.
Gaara si držal pravé rameno. Medzitým kancelár pristál so svojim drakom na streche, ktorý sa rozplynul.
„Takto si to chcel, Gaaro? Chcel si umrieť na streche svojej milovanej Piesočnej?“ Gaara nevládal rozprávať. Bolesť v jeho ramene sa stupňovala. Kancelár prudko chytil Gaarovu ľavú ruku a silno ju udrel do strechy budovy. Potom kancelár stúpal Gaarovi po jeho zlomenom ramene. Gaara stonal od bolesti, ktorá bola neznesiteľná.
„Kašlem na rozkazy, Gaaro. S veľkým potešením ťa zabijem a poviem, že to bola nešťastná nehoda.“ Kancelár z pod svojho plášťa vytiahol dlhú ostrú katanu a namieril ňou na Gaarove srdce.
„Zabijem ťa tak ako som zabil Temari.“ V tom okamihu to Gaaru zasiahlo ako blesk. Cítil sa, akoby mu práve niečo požieralo srdce. Cítil, že niečo z jeho srdca ubudlo a už sa to nikdy nevráti. Gaarovi sa rozšírili očné zreničky a jeho telo sa rozochvelo.
„NIEEE!“ Gaarova rakvička sa rozpadla. Na streche sa vytvorilo ohromné množstvo piesku, ktorý kancelára schytil a hádzal ním o strechu budovy, ktorá praskala. Rýchlosť toho útoku bola až tak silná, že kancelár sa nestihol nijako ubrániť. Nakoniec piesok kancelára odhodil do ulíc Piesočnej. Jeho telo sa stratilo v tme, ktorá bola stále veľká. Gaara opatrne vstal. Neustále si držal rameno z ktorého mu krvácala krv. Z oblečenia mu bola vidieť kosť, ktorá prerazila kožu vďaka kancelárovmu mučeniu.
PRASK! Z nenazdajky Gaaru trafila ohnivá guľa, ale Gaarov piesok ho zachytil na okraji budovy. Kancelár bol opäť na streche, ale krvácalo mu čelo a obe ruky.
„To si nemal robiť, Gaaro. Nevieš s kým si práve začínaš.“
„To platí aj pre teba! Možno ťa nezabijem, ale určite ťa porazím aj s jednou rukou.“ Kancelár sa rozosmial ako nejaký psychopat. Gaara sa naňho usmial hoci bolesť, ktorú cítil bola príšerná. Bol nadšený, že bude môcť bojovať za slobodu Piesočnej a neprestane bojovať, kým nezvíťazí alebo kým neumrie.
Koniec 33. časti
Piesok sa okolo Gaary neustále otáčal. Bol pripravený nech by kancelár použil čokoľvek. Kancelár Gaaru len pozoroval. Študoval Gaarove pohyby.
„Ako sa cítiš, Gaaro. Už o pár minút ťa zabijem.“ Z Gaarovej ruky stále tiekla krv.
„Ty si stále myslíš, že to bude také jednoduché? Hoci mám len jednu ruku, ale tá mi na tvoj krk bude stačiť.“ Kancelár sa na Gaaru rozbehol. V pravej ruke zvieral katanu. Gaarov piesok sa dal do pohybu. Snažil sa kancelára obkolesiť zo všetkých strán, ale kancelár vytvoril obal chakry a piesok sa ho nemohol dotknúť. Gaara používal rôzne manévre a útoky ale kancelár sa stále pomaly blížil.
„Ja ta šetriť nebudem, Gaaro. Ukáž mi, čo dokáže Kazekage! Ohnivý štýl: Zvolanie ohnivého draka!“ Celou budovou prešiel akýsi tlak. Gaara spadol na zem a jeho piesok sa rozsypal. Budova začala pukať a rozpadávať sa. Ponad oblohu náhle vyletel drak v plameňoch, ktorý na okolité budovy chrlil oheň. Obyvatelia Piesočnej sa rozutekali do všetkých strán. Kancelár namieril rukami na draka a niečo zašepkal. Drak sa vzniesol nad Piesočnou. Na oblohe sa začal deliť až vznikli štyria draci. Každý sa vybral k inej svetovej strane pri Piesočnej. Gaara so znepokojením pozeral na drakov a na kancelára. Kancelár sa k nemu otočil a zoširoka sa usmial.
„Nemám čas s tebou teraz bojovať. Preto ti dávam možnosť výberu.“ Gaara nepríjemne a so žiaľom v duši pozeral na kancelára a s odporom ho počúval. Kývol hlavou na kancelára aby pokračoval.
„Tvoja prvá možnosť. Bojuj so mnou a moji draci použijú unikátne techniky na zničenie celej Piesočnej do posledného obyvateľa. Alebo druhá možnosť. Odlož svoj piesok a skloň sa predo mnou. Ja svojich drakov odvolám a odídem z Piesočnej. V každom prípade získam to čo chcem.“
„A čo také získaš pri oboch prípadoch?“
„Tvoju a Shukakuho chakru. Bez toho aby si musel umrieť. Dobre si to premysli, Gaaro. Čo je pre teba dôležitejšie? Pomsta tvojej sestry alebo záchrana celej Piesočnej?“ Gaara neodpovedal. Rozhliadal sa okolo seba. Hlavou sa mu šírili možné varianty ako sa z tejto situácie dostať. V duši cítil nepríjemné muky ale nie od bolesti v ramene, ale od možnej straty svojho života v Piesočnej.
„Tak ako sa rozhodneš, Gaaro?“ Gaara sa nadýchol a bol pripravený kancelárovi odpovedať.
„Ja ťa zmlátim až kým nebudeš ledva dýchať, Kankuro!“ Anamo sa rozbehla za Kankurom, ktorý ležal niekoľko metrov na zemi z ktorej pomaly vstával. Na hlave mal tržné rany. Plášť mal po celom hrudníku roztrhaný. Anamo pevne zovrela svoje mačacie pazúry a prudko vyskočila nad Kankura.
„Tomuto sa nevyhneš!“ Kankuro sa trochu usmial.
„Karasu, Kuroari! Tajná čierna technika: Spútanie diabla.“ Piesok okolo Kankura sa zatriasol. Z pod piesku vyskočili štyri mohutné reťaze, ktoré schytili Anamine končatiny a zaborili sa hlboko do piesku.
„Ty, zbabelec!“ Skríkla Anamo. Chakra v jej okolí a na jej tele začala miznúť. Kankuro podišiel k Anamo čo najbližšie a so súcitom sa pozeral na jej spútané telo.
„Ja som sem neprišiel s tebou bojovať. Ty si asi neuvedomuješ, že som ťa pred tou démonkou zachránil?“
„Neklam mi! Ja nie som slabá ani zbabelá ako ty! Pridal si sa k nepriateľovi a zradil si vlastného brata! Prečo Kankuro?! Prečo?!“
„Prečo som to urobil... Čo myslíš?“
„Ja neviem! Povedz mi to!“ Kankuro sa pozrel na mesiac, ktorý bol v splne. Rozmýšľal, či ma Anamo povedať pravdu.
„Najskôr ti položím jednu otázku. A na tvojej odpovedi bude záležať či ti poviem celú pravdu.“
„Sem s ňou!“
„Anamo, čo vieš o Akatsuki, Krvavých, Uchihovi Madarovi a o zabudnutých démonoch?“ Anamo na Kankuro vyvalila svoje červené oči od plaču. Nechápala čo sa jej Kankuro pýta.
„Ja? O týchto veciach neviem nič. Ale veď Akatsuki a Uchiha Madara boli zničení! Čo to na mňa skúšaš, Kankuro?! A kto sú Krvaví a zabudnutí démoni?!“
„Mysli si čo chceš. Ako ti mám povedať pravdu, keď ty nič o týchto okolnostiach nevieš?“
„To stále nemení na veci, že si nás zradil! A povoľ tieto reťaze, nech ťa môžem zabiť za tvoju zradu!“
„Tie reťaze povolím, Anamo. To sa neboj.“ Anamo napla celú svoju silu aby sa z reťazí uvoľnila ale márne. Kankuro sa unavene pozrel na Anamyn pokus vyslobodiť sa.
„To ma až tak nenávidíš, Anamo?“
„Viac než si myslíš, Kankuro. Vybral si sa zlou cestou a zničil si nám celý život. Nech pôjdeš kamkoľvek ja ťa budem prenasledovať. Stal si sa mojou korisťou, ktorú ulovím aj na samom konci sveta!“
„Tak keď to berieš takto... Dostaneš možnosť so mnou bojovať, ale nie dnes. Nie si pripravená ma poraziť...“
„Ale som! Len ma pusti!“
„No vidíš. Ako ma chceš poraziť, keď sa nevieš uvoľniť ani z mojej techniky? Ale už to je v podstate jedno. Ja odchádzam. Verím, že sa stretneme znovu Anamo, ale ty už budeš isté súvislosti chápať. Nehľadaj ma skôr, kým neovládneš svojho démona a kým nezískaš absolútnu kontrolu nad svojimi živlami a technikami.“ Kankuro sa otočil a pomaly spravil niekoľko krokov. Anamo sa snažila z reťazí uvoľniť... Kankuro sa k nej otočil.
„Anamo... Prosím ťa... Skôr než odídem, mám na teba jednu prosbu." Anamo sa prestala snažiť uvoľniť a neveriacky sledovala Kankurove ústa.
„Prosím, vydaj sa k hlavnej budove a zachráň Gaaru. Ak ty nezakročíš, tak ho zabije.“ Kankuro zmizol a reťaze, ktoré zvierali Anamo zmizli tiež. Stála celá rozochvená na mieste. Po chvíli sa otriasla a opäť vytvorila krídla a letela do Piesočnej. Jej telo zaplavil hnev a bála sa Gaarovi povedať pravdu o jeho bratovi... Cítila, že Gaara má veľké problémy.
„Tak ako si sa rozhodol, Gaaro?“ Súril kancelár na Gaaru. Gaara si vzdychol.
„Volím... Inú možnosť...“
„Akú?“
„Zničím tvojich drakov behom pár sekúnd a teba pošlem do pekla!“ Kancelár si vzdychol a arogantne pozrel na Gaaru, ktorý zdvihol svoju ľavú ruku, s ktorou formoval piesok v celej Piesočnej.
„Ja viem o čo sa snažíš, Gaaro. Aká škoda, že si môj návrh neprial. Ohnivý štýl: Ohnivá guľa.“ Na Gaaru sa vyrútila ohromne horúca ohnivá guľa, ktorú zneškodnil svojim pieskom...
Kchhhh!!!......
Kvap... Kvap...
Kancelár sa rozosmial. Svoje ruky mal od krvi. Kancelárova katana bola zabodnutá do Gaarovho hrudníka takmer v strede. Gaara sa zvalil na zem a odkašliaval krv. Kancelár stál pri ňom a smial sa zo všetkých síl. Z pod plášťa vytiahol skúmavku s ihlou. Zaboril ju do Gaarovej ľavej ruky a odsával z nej chakru. Chakru potom rozdelil do dvoch. Jedna Gaarova a jedna Shukakuova.
„Konečne! Veľký Kazekage Gaara z Piesočnej uzrie svoj pád! Nie len, že neochránil svojich najbližších ale aj obetoval Piesočnú! Najslabšieho Kazekageho som nikdy v živote nevidel! Nezaslúžiš si titul Kazekage! Si len úbohý živý organizmus, ktorý si zaslúži umrieť a nič viac! Ty si nikdy nemal dostať Shukakuho!“
„GAARA!!!“ Skríkla Anamo zo všetkých síl. Z očí jej tiekli slzy a telo sa jej rozochvelo. Pristála k nemu a zovierala ho v náručí. Kancelár odstúpil a stále sa smial. Dokonca ešte viac. Nastal Gaarov pád...
Koniec 33.-34. časti
- Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.
