Nový vek Konohy (I.) 025: Cesta do Piesočnej a Dažďovej

V Konohe nastal hustý dážď. Vonku nebolo ani jediného obyvateľa, až na ninjov, ktorý sa chystali odísť. Pred hlavnou bránou stáli Gaara, Anamo, Temari, Kankuro, Sakura, Sai, Yamato, Shizune a Tsunade.
„Ďakujem za všetko, Tsunade. Prídeme čo najskôr. Dúfam, že nevadí, že som u vás nechal svojich ninjov. Bude to pre nich bezpečnejšie.“
„Samozrejme, že to nevadí, Gaaro. Ale aj tak buďte opatrný. Ak je za všetkým kancelár, bez boja sa neobídeš. V tvojom dobru dúfam, že tvoj špeh má skreslené informácie.“
„Tsunade, prosím dajte pozor na moju sestru.“
„Samozrejme, Anamo.“ Všetci sa objali a rozlúčili.
„Tím Kazekage práve vyráža!“ Gaara, Anamo, Temari a Kankuro sa vydali do hustého lesa.
„Myslíte, že budú v poriadku?“
„Samozrejme, Shizune! O tom nepochybuj.“
„Takže, tím Yamato! Vašou úlohou je sa dostať do Dažďovej a zistiť, čo sa tam za posledné týždne stalo. Dávajte si pozor na povstalcov, ktorý sa prezívajú fanatici. S nimi sa do reči ani nepustíte. Budete nútený bojovať, keďže Konohu nemajú v láske.“
„O všetkom vieme Tsunade. A nebojte sa. My sa vrátime.“ Povedal Yamato presvedčivo.
„Takže, tím Yamato, práve vyráža!“ Tím Yamato sa vybral do hustých lesov neďaleko mesta Tsuchi.
„Pani Tsunade... Prečo ste neposlali tím Kakashi do Piesočnej?“
„Gaara si to neželal. Nechcel, aby sa Naruto pozeral na utrenie ešte väčšie, než práve je. Vie veľmi dobre, čo ho v Piesočnej čaká. Dúfam, že sa v istých veciach mýlil.“ Shizune sa tvárila nechápavo, ale už sa nič nepýtala. Pomaly so Shizune sa vybrali späť do pracovne.

V Piesočnej:
„Kancelár. Všetci vás čakajú na nádvorí.“
„Dobre. Už idem.“ Kancelár pomaly vyšiel na nádvorie. Všade okolo boli zoskupený obyvatelia Piesočnej.
„Ako všetci dobre viete, tak v Piesočnej nastali zmeny. Váš bývalý Kazekage vás zradil a rozpútal rozbroje vo svete. Ja som prišiel Piesočnú zachrániť. Som váš dočasný Kazekage. Obávame sa, že Gaara a jeho tím idú do Piesočnej, aby opäť získali moc. Z tohto dôvodu som v Piesočnej rozostavil hliadky.“
Kancelár ukázal na Krvavých.
„Máme povolenie Gaaru a jeho ninjov zajať a vypočuť dôvody ich konaní.“ Z bezpečnosti o Piesočnú a najmä o vás všetkých bol sprísnený režim. Ak nejaké body režimu nepochopíte, opýtajte sa rady alebo strážcov. To je zatiaľ všetko. Môžete ísť.“ Davy ľudí sa rozišli. Rada sa vrátila na svoje miesta a kancelár vošiel do svojej pracovne. Všade okolo hliadkovali Krvaví.
„Konečne to začne. Odpusťte mi pane, ale Gaaru nenechám nažive.“ Povedal si kancelár...

V lesoch:
„Anamo. Si v poriadku?“
„Áno. Ďakujem, Temari.“
„Neklam mi. Vidím, že sa trápiš.“
„Trápi ma mnoho vecí. Mám veľký strach o svoju sestru. Obávam sa, čo nás v Piesočnej čaká.“
„Nemusíš sa báť, Anamo. Som tu ja, Gaara a Kankuro. Okrem toho si silná kunoichi. Mnohé som ťa naučila a ovládaš úžasné veterní techniky.“
„To máš pravdu, Temari. Ďakujem ti.“ Hoci sa Anamo cítila o niečo lepšie, stále sa nemohla zbaviť pocitu, že niečo stráca. Po chvíli prišli do malej putiky. Na chvíľu sa usadili a dali si trochu jedla a pitia. Anamo stála bokom od putiky a pozerala sa na oblohu. Pofukoval chladnejší vietor. Pri náraze o ľudské telo zaštípal. Anamo si držala ruky pri sebe. Cítila obrovskú skľúčenosť. Po chvíli sa opäť vydali na cestu. Anamo sa držala blízko Gaary, aby aspoň na malú chvíľu zahnala zlé myšlienky. Hoci bola v Gaarovej blízkosti, zlé myšlienky boli ešte väčšie.
„Gaara...“ Gaara sa otočil k Anamo.
„Prisahaj mi, že v Piesočnej nespravíš niečo, čo by mi ublížilo.“
„Anamo... Nič ti nemôžem sľúbiť. Sám neviem, ako sa okolnosti vyvinú. Ale ak budem musieť obetovať svoj život pre záchranu Piesočnej, tak to urobím.“ Anamo bola pri Gaarovi. Pozorne si vypočula Gaarov výrok.
„Ak umrieš ty, tak umriem s tebou.“ Povedala si Anamo v duchu. Celý čas sa pokúšala prísť na iné myšlienky, ale nedalo sa. Ešte k tomu aj Gaara... Do pekla už so všetkým...

Za mestom Tsuchi:
„Ako ďaleko je vlastne Dažďová.“ Spýtal sa Sai.
„Necelé tri dní. Záleží, ako rýchlo pôjdeme a či nebudeme mať v ceste prekážky.“ V tom Sai otvoril svoj atrament a na zvitok nakreslil obrovského vtáka.
„A čo letecky?“
„Myslím, že za necelý deň.“ Povedal Yamato a spolu so Sakurou vysadli na vtáka. Vták sa pomaly zdvihol k nebesiam a už letel do ďalekej krajiny. Míňali jedno malé mesto za druhým.
"Čo myslíte, že sa stalo v Dažďovej okrem nepokojov?“
„Myslím, že tam boli Akatsuki a nechali nejaký odkaz. Ako iste vieš Sakuro, tak Akatsuki zničili pevnosť. Predpokladám, že budeme musieť pochytať pár ninjov.“
„To by bolo najmenej.“
„Veď práve. Nemyslím, že to končí odchytom. Budeme sa musieť mať na pozore. Len dúfam, že tí fanatici neuctievajú niekoho z Akatsuki.“ Nakoniec dodal Yamato a pokračovali ďalej...

V Konohe:
Niky prechádzala uličkami. Pred ňou utekal ninja v bielom plášti.
„Stoj!“ Skríkla Niky. Ninja v plášti stále utekal. Niky sa ho snažila niekoľko krát chytiť, ale bol celkom rýchly. Nakoniec ho zahnala do slepej uličky. Pomaly prišla k ninjovi a strhla mu plášť. V tej chvíli ninja vyskočil a pobozkal ju na ústa. Niky odstúpila a zatvárila sa preľaknuto. Pred ňou stál Kakashi.
„Výborne, Niky. Chytila si ma.“ Niky sa usmiala a ešte slabulinko pobozkala aj ona jeho.
„Ale, skús chytiť toho pravého, Niky.“ Nikyne bola ohromená, keď Kakashi pred ňou zmizol a po streche nad ňou utekal pravý. Po dlhej naháňačke, sa Niky podarilo Kakashiho chytiť a za odmenu išli spolu na večeru. Romantický večer pri sviečkach sa zavŕšil u Kakashiho bytu, kde Niky s ním strávila celú noc až do rána. Tesne pred spánkom, vyčerpaním a... Si Niky spomenula na gaaru, Temari, Kankura a Anamo. Nedokázala sa ovládnuť a z ničoho nič jej vyhŕkla slzička. Mala pocit, že celá výprava skončí katastrofou...

Koniec 25. časti
Koniec I. celku: Tiene v Konohe a v Piesočnej