Nový vek Konohy (I.) 024: Cesty sa rozchádzajú

Anamo pobalila posledné veci. Z očí sa jej vyronili drobné slzy. Cez okno prišla do miestnosti Niky, ktorá mala na krajíčku očí tiež slzy.
„Nechcem odísť, Niky. Tu som sa cítila príjemne. Tu som zabudla na starosti. Toto bol môj druhý domov.“
„Ja viem, Anamo. Ja sa tu cítim tiež dobre. Ale čo ma bolí viac je, že nemôžem ísť s vami. Ty, Gaara, Temari aj Kankuro idete do Piesočnej, aby ste vysvetlil veľký omyl, ktorý niekto na vás vymyslel.“
„Rada by som vedela, kto to bol Niky. Najradšej by som ho prizabila. Roztrhol nám naše krátke šťastie. Prečo práve tu sa naše cesty musia rozísť.“ Niky tuho objala Anamo. Slzy jej kvapkali na Anamine vlasy.
„Je to zlé, Anamo. Neviem kto to bol, ale prisahám ti, že keď to zistím, tak ho zabijem. Aj keby to bol niekto z Piesočnej.“
„Ďakujem ti, Niky. Budem na teba myslieť, kým neprídeš do Piesočnej.“

Chvíľu išli spolu k hlavnej budove, kde sa Niky vybrala nájsť nejaké stopy o kancelárovi. Anamo pomaly kráčala a zaklopala na Tsunadine dvere.
„Vstúpte.“ Povedala Tsunade. Do pracovne vošla Anamo. Gaara ju išiel objať. Tsunade sa tvárila, že to nevidela.
„Takže. Gaaro, máme informácie, že v Oblačnej bol niekto z Akatsuki, ale už tam nie sú.“
„A kam išli?“
„To neviem. Pokúšame sa to zistiť, ale nedarí sa. Zakrývajú svoje stopy a sú opatrný. Aj tak máme starosti s Dažďovou a Piesočnou. Rozhodla som sa poslať Naruta s posilou do Piesočnej.“
„Za to ti ďakujem. Už som myslel, že tam nepôjdem kvôli...“
„Ako to myslíš? Mne si povedal, že do Piesočnej pôjdeme spolu.“ Ozvala sa Anamo rázne.
„To som ti povedal. V podstate si tam mala ísť len ty, Temari a Kankuro.“
„Tak prečo si mi nepovedal pravdu! A kam si chcel ísť!“
„Nepovedal som ti to, lebo som vedel, že by si bezo mňa neodišla a že budeš takto reagovať. Pôvodne som mal ísť do Oblačnej.“
„Ale to našťastie padlo. Takže ideme spolu do Piesočnej.“
„Tu máš teraz pravdu, Anamo. Tsunade, máš tie dokumenty o kancelárovi?“
Tsunade prikývla a podala Gaarovi zvitok, ktorý bol určený priamo pre radu.
„Neviem, prečo to robí, ale mal byť opatrnejší.“
„O čom to hovoríte?“ Spýtala sa Anamo, Tsunade.
„Podľa špehov z Piesočnej, za vnútornú rozbroj politiky môže kancelár. Lenže nemáme priame dôkazy a rada mu pevne dôveruje. Keby sme ho obvinili a zatkli, zosadili by ma a uväznili.“
„Takže to je Nikyna úloha? Má bojovať a zajať kancelára?“
„Áno.“ Povedala Tsunade s Gaarom. Anamo upustila tašky, ktoré mala so sebou a chcela vybehnúť z kancelárie. Gaara ju zachytil s jeho pieskom.
„Pusť ma! Musím...“
„Nie, Anamo... Niky si je vedomá rizika, ktoré podstupuje. Okrem toho je najsilnejšia kunoichi z Piesočnej. Ak sa všetko vyvinie dobre, bude Niky nová Kazekage.“
„Čo to rozprávaš? Veď ty si Kazekage!“ Anamo stisla svoje ruky.
„Už nie, Anamo. Zosadili ma bez môjho vedomia. Zrejme za to môže kancelár.“ Anamo ako keby sa zosypal celý svet. Informácie, ktoré sa dozvedela, sú príšerné. Z ťažká dýchala.
„Čo mi to tu rozprávaš...“
„Musela si poznať pravdu, Anamo. Verím, že budeš silná a pomôžeš mi zvrhnúť politiku v Piesočnej. V opačnom prípade nás čaká vojna.“ Anamo silno zovrela ruky. Hnev jej prúdil celým telom. Gaara Anamo pustil. Tá stála na mieste ako stĺp a silno zvíjala ruky. Zo strachu o svoju sestru sa jej vynorili slzy. V tom silno udrela päsťou do zeme. Gaara s Tsunade sa na ňu pozerali. Anamo pomaly vstala a dívala sa na oboch.
„V poriadku. Pomôžem ti Garo zvrhnúť vnútornú politiku v Piesočnej. Ukážem celej Piesočnej, čoho som schopná. Každý, kto nás zradil, okúsi môj hnev! Ale sľúbte mi jedno.“ Tsunade s Gaarom pozorne sledovali a počúvali Anamo.
„Až dostaneme Piesočnú opäť pod kontrolu, tak sa sem vrátime pomôcť Niky a ostatným.“ Gaara sa usmial. Tsunade k nej prišla a silno ju objala. Po nej ju objal Gaara, ktorý jej dal bozk a zašepkal.
„Som na teba hrdý. Len tak ďalej.“
„Som hrdá, že Piesočná má takých skvelých ninjov, ako si ty, Anamo. Vďaka ľuďom ako si ty, má tento svet novú nádej. Vaše skutky tvoria nový vek sveta. Žijeme v temnejších časoch, no stále máme nádej.“ Tsunade vyhŕkli slzy a Gaarovi tiež. Anamo plakala spolu s nimi. Rozlúčili sa s Tsunade a vyšli z hlavnej budovi, kde ich čakali už ostatný.

Piesočná:
Kancelár išiel po chodbe. Prudko otvoril dvere do zasadacej miestnosti, kde sa posadil na svoje miesto. Každý v miestnosti si ho premeriaval. Po chvíli sa ozval.
„Vítam vás všetkých na tomto zasadnutí. Som rád, že sme sa dali dokopy, aby sme vyriešili spory. Som rád, že bývalý Kazekage Gaara bol zosadený a na jeho miesto ste učinili mňa.“
„Vaše miesto je len polovičné a dočasné, kým nepríde Kazekage a nevysvetlí jeho správanie. Menovali sme vás Kazekagem, aby nás nechali ostatné národy na pokoji.“ Ozval sa niekto z rady. Kancelár sa pousmial.
„Samozrejme, že viem, aké mám postavenie. Ale vďaka mne sme stihli zareagovať a pochytať stratených ninjov. Viete dobre, že podľa správ to bol Gaara, kto zaútočil na Dažďovú po útoku Akatsuki. Ak svoje správanie v čas nevysvetlí, tak ho budeme musieť uväzniť.“
„To chápeme, Kazekage a súhlasíme s vami.“
„To som rád. Dúfam, že naša aliancia bude jednotná aj naďalej. Prepáčte, ale už musím ísť. To viete, povinnosti Kazekageho.“ Kancelár opustil miestnosť. Rada si šepkala celý jeho plán a postavenie. Jeden z rady si vzdychol. Slúžime falošnému Kazekagemu. Ak ho Gaara nezastaví, tak Piesočná padne.

Kancelár vošiel do svojej pracovne a zamkol dvere.
„Zvolanie.“ Pred kancelárom sa vytvoril Madarov klon.
„Všetko ide podľa plánu, Madara-sama. Piesočnú mám pevne v rukách.“
„Výborne. Nezabudni, že mi musíš odobrať trochu z Gaarovej chakry alebo ho zabiť.“
„To dobre viem, Madaro. Gaara je už na ceste aj s Temari, Kankurom a Anamo.“
„Výborne. Záleží mi len na Gaarovi. Ostatných pokojne pozabíjaj.“
„Urobím čo uznám za vhodné. A čo s Niky?“ Madaru otázka na Niky prekvapila.
„Jej chakra je neuveriteľná. Bude silnou podporou v Akatsuki. No nie ona priamo. Snaží sa ťa nájsť a zabiť. nechám na tebe ako uznáš za vhodné. Hlavne ju nezabi.“
„Rozumiem môj pane.“
„Potom ju priveď ku mne. Musíš to zvládnuť.“
„O tom nepochybujte. Nie som členom Akatsuki nadarmo.“
„To máš pravdu. Drž nám palce. Práve ideme do Železnej získať nového člena. Potom sa ozvem.“

Madarov klon zmizol a kancelár písal do nejakého zošita. Nevedel sa dočkať hostí, ktorý už pomaly ale isto prichádzajú. A keď prídu... Budú to ich posledné hodiny v Piesočnej...

Koniec 24. časti