Nový vek Konohy (I.) 002: Príprava skúšok
„Pozóóór, z cesty!"
Cez uličku utekal Konohmaru, ako mu len sily stačili. V tvári bol šťastný a plný radosti. Utekal k hlavnej budove Konohy. Prechádzal chodbami a poschodiami. Dobehol až ku dverám do Tsunadinej pracovne. Chvíľu stál aby sa vydýchal. Práve keď chcel zaklopať, z pracovne sa ozvali pohoršené hlasy.
„Ako to myslíte nová vedúca posila v mojom tíme?! Ja som so svojím pracovníkmi a asistentmi spokojná! Rozhodne odmietam posilu v mojom tíme práve teraz pred skúškami!"
„Tsunade! Je to potrebné! Sama nemôžeš zvládnuť túto novú výzvu! Všetci sme boli nútený spraviť rozhodnutia! Okrem toho, v skúškach nastali mnohé zmeny! Nevieme, aký to má význam, ale je to už dané. Tu máš listiny so zmenami."
Chvíľu bolo ticho. Tsunade si pozorne čítala list. Pri nej stála Shizune so Sakurou. V tvárach mali značné znepokojenie.
„Takéto zmeny?! Nikdy nebolo podmienkou udávať celú správu o prospechu na akadémii. Ninja mohol ísť na skúšky, aj keď v akadémii prepadával. Znalosti v akadémii sa len odrazia pri skúškach. Nemôžeme súdiť podľa známok. A ešte aj toto?! Skúšky v tímoch?! Vždy to bolo jeden na jedného. Chápem, že týmto sa zvýši tímová spolupráca, ale mnohý sa nepoznajú a nevedia vlastnosti a štýl boja iných. Ak by jeden svojou technikou zrušil tu druhú, celý tím by mohol prehrať."
Tsunade chvíľu študovala zmeny skúšok, akoby hľadala nejaký omyl.
„Je to dané ostatnými Kagmi. Na skúšky dorazí Kazekage aj so svojimi ninjami. Skúšky budú prebiehať v koloseu. Nová posila dorazí už čoskoro. Prosím, prijmi ju ako ostatným a nehľadaj v ňom nepriateľa. Chce ti pomôcť. Ani ty nezvládneš nové zmeny. Ja užnemám čo dodať Tsunade. Ak chceš vedieť viac o zmenách v skúškach, opýtaj sa novej posily, ktorá je už k vám na ceste."
Tsunade stisla papier pevno, aby sa ovládla. Neznámi posol zatiaľ vyšiel z pracovne. Dvere sa otvorili a v nich stál Konohamaru. Všetky tri sa naňho pozreli. Tsunade kývla na Sakuru. Sakura pochopila, že má vziať Konohamara preč, keďže nemala dobrú náladu. Sakura vzala Konohamara preč. Keď sa Shizune porozhliadla po chodbe a zistila, že tam nikto nie je, zavrela dvere a opatrne prehovorila na Tsunade.
„Nemyslím si, že tieto zmeny sú užitočné, pani Tsunade."
„To ani ja, Shizune. Niečo tu nesedí. Nikdy sme nerobili takéto razantné zmeny v pravidlách. Nechápem, prečo mám prijať novú posilu vo svojom tíme. Niečo sa mi na tom všetkom nepáči."
„Aspoň, buďme radi, že Akatsuki boli porazený a vo svete sa to už upokojilo."
„To by som nepovedala Shizune... Podľa mojich špehov sa v Dažďovej rozpútali malé nepokoje. Všetci hovoria o novom náboženstve. Podľa istých správ začali niekoho uctievať."
„Sú to len nepriame správy, pani. Nemusí to byť nič vážne."
„Dúfam, že máš pravdu, Shizune. Nechcela by som, aby sa Dažďová dostala pod vplyv fanatikov. Už toho bolo dosť, ešte za čias Peina a Madari. Koniec rečí, Shizune! Musíme sa postarať o prípravu skúšok a o príchod dvoch osôb. Hoci tú jednu by som najradšej vynechala." Po chvíli sa Shizune vybrala s Tsunade do nižších poschodí, kde začali pracovať.
„Sakuro, nevieš náhodou nič nové o Narutovi? Už sú to štyri mesiace čo odišiel trénovať."
„Žiaľ nie, Konohamaru. Ale verím, že sa čoskoro vráti. Nezabudni, že odišiel s Kakashim a so Sasukem. Verím, že sa vrátia silnejší než kedykoľvek predtým. Som si istá, že sa už nevedia dočkať, až prídu domov." Obaja sa na seba usmiali a pokračovali do malej reštaurácia, kde sa pokojne najedli a porozprávali o novinkách, ktoré sa im za posledný čas stali.
„Takže aj ty ideš na skúšky, Konohamaru?"
„Áno. Konečne sa stanem Chuunin a Naruto ma naučí nové techniky.“
Obaja sa najedli a spolu prešli Konohu. Príjemný vánok vetra im fúkal do tvárí. Na oblohe sa objavili prvé hviezdy. Slnko už pomaly zapadalo a sfarbilo oblohu do prekrásnych farieb.
Danzov tajný úkryt:
„Konečne som ťa našiel, Sai! Takto ma zradiť?!"
„Viete najlepšie, že to bola potrebné. Vždy som bol vami zaslepený, ale konečne som otvoril oči pred krutou pravdou. Snažíte sa viesť Anbu Root, aby ste opäť získali Konohu do svojich rúk ako Hokage! Len vďaka rade ste naším vodcom! Keby to bolo na Tsunade..."
„Keby to bolo na Tsunade, tak už Komoha nie je! Je slabá, neopatrná a príliš arogantná! Keby som len zostal Hokage! Tak by dnes Konoha vládla svetu! Mala by najväčšiu moc zo všetkých piatich krajín a zem Ohňa by prosperovala! Ale nie! Všetci boli proti Akatsuki a takto to dopadlo?! Madara nám ponúkol lepší svet! Svet bez vojny a nenávisti! A najmä bez Jinchuurikov! Keby tak vytvoril Juubiho!!! Už ma to všetko privádza do šialenstva!!! Moja jediná nádej je “on“. Verím, že bude so mnou súhlasiť. Ešte nie je koniec, Sai! Je čas, aby Tsunade trpela! Je načase, aby padla na kolená! Ukážem jej, akú veľkú mám silu! Nech pochopí, že mňa nedostala ani nedostane! Ja jej ešte ukážem moc Hokageho! Nič nekončí, Sai! Je čas na krvavú pomstu, kde ja Tsunade dostanem! A ona konečne UMRIE!" Po týchto slovách Danzo odviedol Saia, kde dostal zakázanú pečať, aby si nič nepamätal.
Neďaleko Konohy:
„Spolieham sa na teba, že splníš všetko, o čo som ťa požiadal. Musíš byť nenápadný a hlavne rýchli. Ja medzitým musím niekoho oslobodiť. Všetko naplánuj tak, aby o nás Konoha vedela."
„Samozrejme. Veď aj preto ma tam posielate. Konoha si myslí, že je niečo viac než iné krajiny. Tak jej ukážeme, aká je slabá, keď sa dostane do vojny s Piesočnou.“
„To znie dobre. Až príliš dobre. Nezabudni, že keď príde Naruto, musíš prerušiť skúšky. Nesmú sa udiať. Ja už budem musieť ísť. Čas je drahý a kopec vecí v plánoch.“
„Samozrejme. Budem vám pravidelne dávať informácie, čo sa v Konohe a vo svete deje.“ Po tomto rozhovore sa dvaja muži rozišli. Jeden mieril do Konohy a druhý zmizol v oblaku dymu.
Koniec 2. časti.
- Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.
lepšie než skvelý prvý diel len trocha gramatických chýb ;)
When life gives you a hundred reasons to cry, show life that you have a thousand reasons to smile.
In the end, it's not going to matter how many breaths you took, but how many moments took your breath away
"I always knew looking back on the tears would make me laugh, but I never knew looking back on the laughs would make me cry."
"When one door closes, another opens; but we often look so long and so regretfully upon the closed door that we do not see the one that has opened for us."
zlepšuje se to
zatial to je celkom dobre