Úlet: 6. Stretnutie na rozpadnutie

Ino sa z donútenia svojej matere, musela zúčastniť na dnešnom stretnutí rodičov a detí z Konohy.
Pre každého zdravého mladého jedinca bol tento deň tým najstrašnejším v celom týždni. Prečo?
a) Keď sa dozviete, kde sa to koná, pochopíte.
b) Rodičia preberajú všetky možné témy. Cez kvalitupotravín vobchode, hygienické potreby, kedy komu vypína teplá voda, drogy, spoľahlivosť ochrany (pričom sa minule Chouji dozvedel, že vznikol nechtiac) až po alkohol.
c) Preboha!!! Stretnutie rodičov a detí? Nočná mora. Predstavte si, že si posadáte za okrúhly stôl a začnete sa rozprávať v prítomnosti spolužiakov s ich rodičmi na vyššie uvedené témy. KATASTROFA!!!

Organizátorkou tohto stretnutia bola mama Ino. Kráčala po ulici, pohadzovala blond vlasmi a vypínala hruď.
„Raz po mne preberieš túto prácu, Ino.“ Pozrela na svoju dcéru.
„Radšej zomriem.“ Zamrmlala Ino. „Ty si neuvedomuješ, že je to absolútne trápne, otravné a stupídne?“ zvýšila hlas. „A pritom po včerajšej oslave aj veľmi nevhodné?“ pomyslela si.
„Neboj sa!“ chytila ju za ramená mama. „Je to preto, aby si našli deti, v tvojom veku naspäť cestu k svojim rodičom.“
„Radšej by som sa stratila.“ Pomyslela si Ino.
Mama ju pustila a kráčala ďalej. O chvíľu dorazili na miesto. Otvorili veľké drevené dvere a zacítili zápach stien, pokrytých dvadsaťcentimetrovou vrstvou plesne a všelijakých podobných, doposiaľ neobjavených zelených vecí. Uprostred miestnosti bolo päťdesiat stoličiek, pričom minimálne päťdesiat percent z nich bolo absolútne nepoužiteľných (tu chýba jedna noha, tu dve, tu tri, tu všetky, táto nemá operadlo, táto sedadlo, z tejto ostali už len klince a dvadsaťpäť stoličiek je fuč), ktoré vytvárali kruh.
„Máme nejaké občerstvenie?“
„V chladničke ostali nejaké chlebíčky z minulého týždňa.“ Zahlásila mama Sakury, ktorá práve vyšla spoza steny.
„Tie budú určite každému chutiť. Minule si ich pochvaľovali. Ino prines ich!“
Ino s nechuťou pristúpila ku chladničke, ktorá už bola jednou nohou na šrotovisku, a opatrne ju otvorila, pričom začula nepríjemný šuchot v spodnej časti.
„Radšej sa ani nepozerám čo to je.“ Pomyslela si. Opatrne vytiahla tanier s chlebíčkami a nakukla pod šunku. Zbledla a pribehla k mame. „Mami. Vravíš, že si ich minule pochvaľovali?“
Jej mama prikývla.
„Tak to dnes robiť nebudú.“ Odkryla jeden chlebík, pričom z neho vybehlo niekoľko tuctov malých zelených a slizkých chrobákov.
„Vravela som im, že majú dať menej masla.“ Povedala jej mama, prstom poodháňala chlebíčkových prisťahovalcov z obydlia, a položila tanier na skrinku pri stoličkách.
„Snáď im to nechceš podávať?!“ pozrela sa na mamu zhrozene Ino.
„Ale neboj sa Inuška moja. Kto bude chcieť, vezme si sám.“
„To-to-to nemyslíš vážne!!!“
„Prečo nie? Veď nie sú otrávené.“
Ino sa celá bledá zviezla na podlahu.
„Netvár sa, že ti je zle!“ kopla do nej mama nohou. „Vstávaj! Potrebujem pomôcť!“