Úlet: 5. Babráci!

Tak ako v rodine Nara, aj v rodine Inuzuka to vrelo. Tento krát však kvôli inej veci.
„Ako prosíííím????!!!!!“ kričala Inuzuka Tsume na svojho syna. „Ty si ho nejako stratil???!!!“
„Mami, prosím, nepanikár!“ Ukľudňoval ju Kiba.
„Nepanikár??!!!“ sčervenela. „Nepanikár??!!! Ako mám nepanikáriť??!!!“
„Veď...“
„Čo veď???!!!“ schytila Tsume syna za bundu. „Vidíš tie čiary na svojich lícach?! Videl si v zrkadle svoje oči?! Ty si Inuzuka!!!! A stratil si svojho psa!! Tak mi láskavo vysvetli ako nemám panikáriť!!!!!“
„Veď psy si nájdu vždy cestu domov nie?!“
„V tom ten problém nie je Kiba.“ Pustila ho a otočila sa. „Tvoj pes, je tvojou chýbajúcou polovičkou. Ak stratíš psa, stratíš časť seba. Nemyslím si, že ti to Akamaru niekedy odpustí.“
„Akamaru je priateľ.“
„A ty si ho stratil!!!“ rozzúrila sa Tsume. Očervenela a div, že nechytila infarkt. „Kiba, ty si jeden nezodpovedný, ignorantský a sebecký...“
„Ahojte rodinka.“ Vošla do domu Hana.
„Dúfam, že si nič nestratila, ani nič nevyviedla Hana. Lebo by si ma fakt naštvala.“ Vykričala sa na ňu Tsume.
„Niee.“ Pokrútila hlavou Hana, pričom sa podozrivo začervenala.
„Tak to vybaľ!“ sadla si na stoličku Tsume.
„No tak, včera som bola so svojou priateľkou nakupovať. Mali nádherné veci a ja som nejako zabudla, že sa mi nejako tie moje psy rozutekali.“ Zahryzla si do pery.
Kiba len nemo stál. V miestnosti zavládlo ticho. Tsume visela očami na svojej dcére.
Odrazu spustila: „Čožeee!!!! Vy ste taký babráci!! Najmä ty Hana. Pochopím, keď Kiba stratí jedného psa, ale ty si stratila troch???!!!! Si najväčšie nemehlo pod slnkom Hana. Ty a tvoj brat, to je tá najhoršia kombinácia aká exituje. Niekedy silne pochybujem o tom, že ste moje deti.“
„Ale mami.“ Snažila sa ju prehovoriť Hana. „Psy si predsa vždy nájdu cestu domov, nie?!“
„Aaaaaa!!!! Si presne taká istá ako tvoj nepodarený brat!!!“ vrieskala Tsume. „ Jednoducho sa na vás nedá spoľahnúť. Teraz sa mi budú na ulici všetci vysmievať za to, že moje dve dementné deti stratili svojich ninkenov. Tie gény ste zdedili jednoznačne po svojom otcovi.“
Kiba sa nervózne rozhliadal po okolí s nádejou, že nájde východiskový bod. V tom si niečo všimol.
„Mami...“
„Neskáč mi do reči Kiba! Ešte som nedorozprávala. Jednoducho ste nezodpovední a ak sa Akamaru a ostatní nenájdu, verte že už v živote nedostanete žiadneho ninkena, ani keby ste za mnou chodili kolenačky.“
„Mami...“
„Prečo práve ja?! Nemám slov. Majiteľ, ktorý stratí svojho psa, nie je hoden mena Inuzuka.“
„Mami?!“
„Čo je?!“ zvrieskla na Kibu Tsume, pripravená na smrť zmlátiť svojho potomka.
„Kde je Kuromaru?!“
Tsume sa rozhliadla po dome. Otvorené priestranstvá jej umožňovali vidieť všetko.
„Kuromaru?! Kde si?!“ kričala Hana.
No nik sa neozval.
„Mami?!Čo sa s ním stalo?“ spýtal sa Kiba.
„No... Bola som na misii a cestou domov som sa trocha zakecala s Kurenai v čajovni. Kuromaru sa šiel prebehnúť a tak sa mi na chvíľku stratil z dohľadu. No a potom sa mi už akosi stratil úplne.“ Začala si ohrýzať nechty Tsume.
„Čože???!!!“ skričali Kiba a Hana naraz.