Uzumaki dvojičky - 49. Problémy so vzduchom

Itachi, Nagato aj Naoki sa vydala smerom viac k Trávnatej. Cesta bola čoraz jednotvárnejšia.
„Čo je tu len jedna chodba?"
Naoki ako by privolal čo naozaj nechcel. O pár metrov sa objavila križovatka chodieb. Keď sa pozreli doľava, tak zhruba o pätnásť metrov bola ďalšia. Keď sa pozreli doprava a pred seba, tak to isté.
„Rozdelíme sa?"
„To by bolo moc nebezpečné," odpovedal Itachi na Naokiho otázku.
„Ale takto prejdeme viac."
„Áno. Ale budeme aj zraniteľnejší. Navyše nevieš, čo tu nájdeme."
„Naoki, Itachi, obidvaja máte svojim spôsobom pravdu. Ale ja by som zvolil rozdelenie. Je to moc veľké a takto toho prejdeme viac."
„Naoki, skontroluj kde sa nachádzajú."
Naoki si sadol a začal sa dostávať do sage módu.
„Dvaja sú pod nami o osem poschodí. Ak by sme išli priamo dole, tak by boli od nás asi tri kilometre. Možno viac. Ďalší je asi na tom najsevernejšom možnom mieste o poschodie nižšie. Posledný je asi tridsať kilometrov na západ o tri poschodia nižšie."
„Takže sa rozdelíme. Ale ako sa stretneme?" pýtal sa Itachi.
„Naoki sa dokáže premiestňovať rýchlo."
Naoki dal pred seba ruku. Pohol ňou a na nej sa objavili dva listy.
„Ak budete v problémoch, pustite do nich chakru. Ja si vás nájdem."
„Dobre."
„Bolo by dobré, kebyže ešte pred večerom odtiaľto vypadneme a vrátime sa neskôr."
„Tak večer."
Naoki sa vybral doprava, Itachi rovno a Nagato doľava.

Naoki išiel po užšej chodbe ako doteraz. Tak isto bola aj príliš nízka. Musel mať mierne skrčené nohy v kolenách. Po chvíli sa zjavilo pri ňom schodisko. Ako sa pozeral dolu, tak pravdepodobne viedlo až na najnižšie poschodie.
„Tak kam až pôjdem?" premýšľal.
Naoki opatrne stúpil na prvý schod. Nemohol vedieť, či sa tu náhodou nenachádza nejaká pasca. Opatrne zišiel o poschodie nižšie. Nič sa nestalo.
„Tak ešte jedno poschodie."
Stúpil znova opatrne. Nič sa nedialo. Rozbehol sa po schodoch. Keď tu zrazu oproti nemu vystrelilo niekoľko kunaiov. Nebyť sage módu, tak by Naoki nebol medzi živými.
„To bolo šťastie," odfúkol si.
Zišiel teda po zvyšných schodoch a vydal sa chodbou do neznáma.

Itachi nebol zrovna tak úspešný, že by sa dostal o poschodie nižšie. Aspoň nie tak skoro. Podobne ako u Naokiho, tak aj tu sa chodba zúžila. Ale strop zostal rovnako vysoko. Pred Itachim sa objavili prekážky. Tyčky boli umiestnené horizontálne a vertikálne na chodbe. V strede, v oblasti členkov, kolien, viac napravo, či naľavo. Bolo ich veľa a Itachimu robil problém sa tadiaľ dostať.
Ako sa dostával k posledným, tak sa na tyčkách začala objavovať krv. A kúsky mäsa. Hnilého mäsa. Itachi na malý moment zastavil. Nevedel či sú tu pasce alebo nie. Jeho mangekyou sharingan naznačoval, že nie sú. Tak išiel ďalej. Krvi pribúdalo, ako aj mäsa. Keď sa z nich dostal, tak si musel pretrieť oči, či vidí dobre. Najbližších päť metrov boli steny krvavé. Všetko bolo zaschnuté, ale Itachi našiel aj čerstvú krv. Na zemi aj po stenách hnilo mäso. Asi uprostred miesta kde sa nachádzala krv, bola časť tela. Itachi usúdil, že to je asi rameno. Ale akoby niekto previedol rez popri hlave, cez kľúčnu kosť až k bradavkám a tam sa otočil a odsekol to aj s rukou. Itachi tak isto usúdil, že táto žena mala nad mieru veľké prsia. Itachi išiel ďalej. Išiel ďalej. Všade bola krv, hnilé mäso a smrad. Objavili sa prvé dvere.
Itachi jemne chytil kľučku. Chvíľku tam len tak stál, potom nabral odvahu sa tam dostať. Otvoril ich. Ihneď spravil tri kroky dozadu, lebo ten smrad sa nedal vydržať. Po chvíli sa tam vrátil. Krv bola všade. Na zemi bolo doslova more krvi. Miestnosť bola veľká asi päť krát päť. Oproti dverám bol pripútaný človek. Teda aspoň to čo z neho zostalo. Jeho koža bola šedá. Vlasy krvavé. Jednu ruku mal tento muž pripútanú reťazou o stenu. Druhú mal celú len po lakeť. Vyzeralo, že mu ju niečo zjedlo. Tak isto nohy. Spod pása trčali len stehenné kosti zlomené asi v polovici.

Zrazu sa pohol. Itachi odskočil na meter od neho. Oči boli čierne ako noc. Zjedenou rukou sa po ňom načahoval. Vydával divné zvuky. Vyzeral, že ho chce zjesť. Správal sa viac ako zviera než človek. Itachi pristúpil k nemu bližšie. Vytiahol katanu.
„Aká odporná vec!"
Prepichol tomu srdce. Ale ono to stále bažilo po jeho krvi a mäse. Itaci ho niekoľkokrát prepichol. No, ono to stále žilo. Dokonca aj keď mu odsekol hlavu. Nič. Špičku katany zapichol medzi oči a zatlačil. Konečne to umlčal.
„Hnusné!"
Itachi vyšiel z tejto miestnosti. O pár metrov sa nachádzali ďalšie dvere. Otvoril ich. Tam bolo týchto stvorení viac. Niektoré boli celé, niektoré nie, ale všetky boli pripútané. Hodil po nich kunaie. Niektorým do hlavy, iným do krku alebo srdca. Tým čo trafil hlavu, tak zomreli. Zvyšok musel doraziť sám. Vydal sa ďalej. Otvoril ďalšie dvere. Pohľad ho však šokoval. Boli tam tri tieto stvorenia. Niečo jedli. Okamžite po otvorení dverí sa na neho vrhli. Neboli rýchly. Itachi ich okamžite zneškodnil. Vošiel do tej miestnosti. Mal chuť vracať. Na zemi uvidel človeka, ktorý pravdepodobne pred chvíľou ešte žil, ako mu chýbajú orgány, časti tela. Oni ho jedli. Lenže v miestnosti bol ešte niekto ďalší. Dostal sa Itachimu za chrbát. Itachi ho ucítil, otočil sa a presekol mu hlavu. Niečo si však uvedomil, išlo mu to po krku. Chcelo ho to pohryznúť. Bolo to malé dievča. Asi osemročné. Itachi si ich poriadne prezrel. Všetci mali šedú kožu. Páchli. Vyzerali rovnako. Ich mäso bolo hnilé. Ale vyzeralo ako normálne. Všetci mali na tele známky pohryznutia. Itachi hneď vedel o čo ide. Je to nejaká choroba, ktorá ťa zmení v toto. Aby si ju dostal, musia ťa uhryznúť.

Nagato nachádzal tak isto dvere. Lenže v nich nič nebolo. Na rozdiel od Itachiho. Pokračoval teda ďalej. Narazil na dieru v zemi.
„Možno sa dostanem o poschodie nižšie," pomyslel si.
Všemožnými spôsobmi sa snažil dostať nižšie. Až sa nakoniec prepadol. Neplánoval to tak. Padol na zadok. V miestnosti bol neuveriteľný smrad. Zrazu sa ho niečo dotklo.
„Shinra Tensei."
Odletelo to preč. Nagato sa obzrel okolo seba. Natrafil na to isté čo Itachi. Len o tom nevedel nič. Boli celí šedí. Na zemi bola krv a hnilé mäso. Niektorí ho mali v ústach. Na zemi bolo aj niečo objedené. Pravdepodobne nejaké zviera. Tie stvorenia sa postavili a všetky sa rozbehli na neho. Boli ich moc. Miestnosť nebola moc veľká. Nagato začal bojovať. Ale bolo ich moc. A hoci uštedroval smrteľné zásahy svojimi čiernymi tyčami, tak ich bolo stále rovnako. Podarilo sa mu niektorého z nich zasiahnuť do hlavy. Padlo na zem.
„Shinra Tensei."
Všetkých ich to odhodilo a omlátilo o stenu. Oni sa však vždy zodvihli a útočili. Nagato na nich začal hádzať čierne tyče. Väčšinou sa dokázal trafiť. No nestačilo to. Zbadal dvere. Hodil tyčky na tie stvorenia, ktoré mu bránili sa tam dostať. Zabil ich. Dostal sa z miestnosti.
„Doton: Doryuu Heki."
Pred dvere postavil kamennú stenu. Oddýchol si. No nie nadlho. Ďalšie tieto stvorenia boli na chodbe. Nagato zabil dve a začal utekať. Po ceste ich stretával viac a viac. Zabíjal ich. Niektorých iba odstrčil. Pred ním sa objavila križovatka. Odbočil doprava. Lenže tam ich bolo niekoľko desiatok a blokovali cestu. Otočil sa. Z chodby, odkiaš odbočil vyšli traja. Nagato ich zabil. Keď sa tam pozrel, bolo ich tam aspoň dvadsať. Pokračoval rovno. Nenatrafil na nikoho. Ale natrafil na prekážku. Zhruba na úrovni hláv, hrude a pásu bola cez celú chodbu kamenná priečka s bodcami. Spodok bol zabetónovaný, medzi týmito priečkami sa dalo prejsť. Ale po pol metri tam boli dve zvislé priečky s bodcami a takto sa striedali priečky s bodcami každých tridsať až štyridsať centimetrov. Medzi nimi boli tyčky, ktoré obmedzovali pohyb ešte viac. Boli všelijako dané. Bolo takmer nemožné sa tadiaľ dostať. Nagato sa otočil. Blížili sa. Bolo ich veľa. Možno aj vyše sto.

Naoki prešiel na križovatke chodieb rovno a narazil na rovnakú prekážku. Zmenil svoje telo na listy a preletel cez to. Hneď ako zhmotnil svoje telo, tak sa vyzvracal. Smrad, krv, hnilé mäso, časti tela, ktoré niekto začal jesť, kosti s mäsom, telá so šedou pokožkou celé od krvi a s dierou v hlave. Bolo mu zle. Opäť vracal. Po krátkej chôdzi narazil na dieťa. Dievčatko.
„Ahoj maličká!"
Ona sa otočila. Šedá koža, krv okolo úst, divné zvuky vydávala. Vrhla sa na neho. Naoki jej spravil dieru do hrude, ale nepomohlo. Pohryzla ho. Lenže Naoki bol v sage móde. Jeho telo bolo odolnejšie, tak sa jej zuby nedostali ďalej. Akoby zahrýzla do kameňa. Lenže ona hrýzla ďalej. Naoki jej kladivom prerazil hlavu.
„Čo to má sakra byť?"
Postavil sa. Niečo započul. Podobný zvuk ako vydávalo to dievča. Otočil sa. Bolo tam asi dvadsať ďalších takýchto stvorení. Neobťažoval sa bojovať. Utekal. Oproti nemu sa ich zrazu zjavilo tridsať. Premenil sa na listy a uletel. V tú samú chvíľu ucítil, že Nagato a Itachi ho volajú. Obidvoch zachránil od najhoršieho. Boli v pasci. Teda Itachi nie. Jeho Susanoo ho chránilo, ale nemôže ho udržať večne. Bol na najvyššom poschodí. Dostali sa o tri poschodia nižšie. Tam to nevyzeralo inak. Dostali sa k schodisku a tam sa zložilo.
„Tu nás nedostanú," povedal Naoki.
Keď zrazu sa tu začal dusiť. Itachi aj Nagato. Z chodby vedúcej sprava vyšla nejaká osoba.
„To je ale milé prekvapenie."