Uzumaki dvojičky - 50. Živí mŕtvi

Naoki, Itachi aj Nagato nemohli popadnúť dych. Spoza rohu sa na nich usmieval jeden muž.
„Kde sa tu nabral on," premýšľali všetci traja.
„Myslím, že vás..."
Okolo Naokiho prúdila chakra, ktorá neskôr vybuchla. Znova sa nadýchol. Jedno nadýchnutie mu stačilo, aby vyrazil proti svojmu súperovi. Priložil mu kunai ku krku pokiaľ sa ešte spamätával z toho výbuchu.
„Môžeš pustiť ten kunai. Neprišiel som sem bojovať."
„Tak prečo si tu, Danzou?"
„To je jednoduché. Prišiel som pre informácie. A mám ich vás ako dosť."
„Prečo by sme ti mali veriť?"
„Tam dole je to oveľa horšie. Navyše to mám úplne preskúmané. Lenže nás, ani vás nie je toľko, aby sme to dokázali všetko zničiť."
„To nám ako navrhuješ spojenectvo?"
„Na mne to nie je. Môžem však dohodnúť stretnutie s Madarom."
„Akú máme záruku, že to nie je pasca?"
„Môžeme sa stretnúť u vás, v Dažďovej. Ak na tom trváte."
„Zajtra presne na obed," povedal Nagato.
Danzou zmizol ako duch.
„Nie je to moc odvážne im veriť?" opýtal sa Itachi.
„Zajtra ráno idete do Listovej."
„Rozumiem."
„Ale ja nie," hovoril Naoki.
„Pochopíš."

Na druhé ráno trénovala Natsumi so svojim tímom a svojím otcom poblíž Listovej. Zaoberali sa taijutsu a bojom proti sharinganu. Sasuke bojoval so Sakurou. Natsumi s Kakashim. Ich úlohou bolo bojovať bez toho, aby sa pozreli súperovi do očí a nedostali sa tak do genjutsu. Minato ich sledoval zdiaľky opretý o strom. Z druhej strany stromu bol opretý Itachi. Kakashi ho vycítil, ale pokračoval v tréningu.
„Čo tu chceš, Itachi?" povedal Minato tak, aby ho nebolo počuť smerom k ostatným.
„Musíme sa porozprávať."
„A o čom?"
„Akatsuki, Gyoutenkin, nepomenovaná skupina, do ktorej patrí ten, čo uniesol tvoju dcéru a s Madarom je len preto, aby získal o ňom informácie. O ich armáde, možno aj o tvojom synovi."
„Prečo by som ti mal veriť?"
„Nemusíš. Ale keď ideme do spojenectva s Madarom, tak prečo nie aj s vami. Vieme, že nás potom zradí. Ale ak sa pripravíme, a vy nám pomôžete, tak sa ho môžeme zbaviť."
„Kedy?"
„Teraz?"
Minato vykročil smerom ku Kakashimu.
„To stačí!" zakričal na nich.
„Spravte si na dnes."
„Ale..."
„Niečo mi do toho vošlo," povedal Minato a usmial sa.
Následne žmurkol na Kakashiho a dal znamenie Itachimu.

Minato prišiel domov. Kakashi ho nasledoval.
„Si doma nejako skoro," Kushina vyšla z kuchyne.
„Hlavne sa upokoj, nechaj to tak a ver mi."
„Čože?"
Za Minatom a Kakashim sa zjavili Itachi s Naokim.
„Pozor!"
Kushina sa už chcela na nich vrhnúť, ale Minato ju chytil.
„Čo som ti hovoril."
„Ale oni..."
„Oni s tým nemajú nič spoločné."
„Ale..."
„Pokoj. Mohla by si nás nechať?"
„Iste."
Všetci štyria sa premiestnili do Minatovej pracovne. Minato sa posadil za svoj stôl. Kakashi si pritiahol stoličku a sadol si vedľa Minata. Itachi s Naokim ho napodobnili, ale sadli si oproti nim.
„Počúvam!"

Nagato čakal v najvyššej budove v Dažďovej, na najvyššom poschodí na návštevu. Na balkóne sa zrazu zjavili Madara a Danzou.
„Itachi a Naoki?"
„Mimo dediny. Zbierajú informácie, zhromažďujú armádu. v dnešnej dobe sa nikomu nedá veriť."
„Nebuď odvážny. Čo sa týka sily, tak ty a Konan ste na tom zle."
„Nemysli si, že ak nás napadneš, tak odtiaľto vyjdeš celý. Radšej povedz, čo chceme vedieť."
„Tak dobre."
Madara s Danzom vošli do miestnosti. Danzou začal hovoriť: „Aký veľký úkryt je vám asi nemusím hovoriť, či?"
Nagato pokýval negatívne hlavou.
„Lenže, že je štvorcového tvaru ste nevedeli."
Nagato opäť pokrútil hlavou na znak, že nie.
„V strede každej strany tohto štvorca je schodiska, ako aj v strede úkrytu. Vedie až úplne dole. Na povrch sa dá dostať v rohoch. Po obvode vedie chodba a v rohoch sú dve miestnosti, kde sa zdržiavajú. Tie čudné stvorenia sú po celom úkryte. Iba na vrchnom sú iba v časti. Je to také väzenie. V strede nad schodiskom je vchod na núdzový únik."
„Povedz mi niečo o nich."
„Sú to ľudia. Mŕtvi. Konkrétne živí mŕtvi. Oni ich niečim nakazia a premenia sa. Zabiješ ich ranou do hlavy. Postupne hnijú, teda možno o tridsať-štyridsať rokov by zhnili a ani by sme o nich nevedeli. Lenže to nejde. Môžeme sa tam pohybovať ako chceme. Nechajú nás tak. Ale keď zaútočíme na nich, tak nás napadnú. To môže byť naša výhoda."
„Čiže oni o nás vtedy vedeli."
„Áno. Ale vráťme sa späť k téme. Čím pôjdete nižšie, je to horšie. Tí hore len chodia a hryzú, čím vás nakazia. Onedlho zomriete a do hodiny sa premeníte. Môže to byť sekunda, ale aj tá hodina. Pozor aj na škrabance. Aj tak ťa môžu nakaziť."
Danzou si dal na malý moment pauzu.
„Hovoril si, že čím nižšie, tým horšie."
„Áno. Na nižších poschodiach sú také stvorenia, ktoré sú rýchlejšie a dokážu skákať. A vyhnúť sa prekážke, ak je pred nimi. Na najnižších poschodiach sú premenení ninjovia. Bojujú ako ninjovia, používajú techniky. Lenže nemajú žiadnu inteligenciu. Keď ich zaženiete do úzkych alebo keď ich niekto ovláda, tak použijú niektorú zo svojich techník. Našou výhodou je, že nerozmýšľajú. Proste idú, použijú techniku a chcú vás pohryznúť a premeniť. V dave ich tak ľahko nerozoznáš, preto sú nebezpeční."
„Teoreticky, kebyže som ja premenený, môžem používať rinnegan?"
„Áno. Len by si nerozmýšľal a techniky používal bez rozmyslenia."
„Taká obdoba Edo Tensei," hovoril Madara, „V niektorých smeroch horšie, v niektorých lepšie."
„Aký je váš plán?" opýtal sa Nagato.